Table Of ContentKrÆsnobrodsk(cid:253) zborn(cid:237)k, Pre(cid:154)ov, I (1996) 1-2, str. 53-90
SSSSvvvv.... CCCCyyyyrrrriiiillll ((((++++888866669999)))) bbbboooollll
kkkkaaaattttáááánnnnsssskkkkyyyymmmm eeeeppppiiiisssskkkkooooppppoooommmm
Gorazd A.Timkovič, OSBM
NÆzor, (cid:158)e sv. Cyril, apo(cid:154)tol Slovanov, nebol episkopom, ale (cid:158)il a zomrel ako
obyčajn(cid:253) kňaz a mn(cid:237)ch, nie je pr(cid:237)li(cid:154) star(cid:253). ZastÆval ho predov(cid:154)etk(cid:253)m bollandista P.
Devos.1Tento nÆzor sa objavil i v reformovanom liturgickom kalendÆri r(cid:237)mskeho
obradu, ktor(cid:253) na 14.februÆra kladie spomienku na sv. Cyrila (cid:150) mn(cid:237)cha a sv. Me-
toda (cid:150) biskupa, pričom paradoxom je, (cid:158)e skor(cid:154)(cid:237) r(cid:237)msky kalendÆr ich označoval
oboch ako biskupov.
Hlavn(cid:253)m obrancom episkopskØho œradu a hodnosti sv. Cyrila bol nesk(cid:244)r
Sakač.2 Tento tvrdil, (cid:158)e sv. Cyril bol v R(cid:237)me vysv(cid:228)ten(cid:253) za prvØho episkopa
pre Veľkœ Moravu, ale v d(cid:244)sledku choroby 50 dn(cid:237) pred smrťou rezignoval na e-
piskopsk(cid:253) œrad. Po jeho smrti bol sv. Metod menovan(cid:253) a vysv(cid:228)ten(cid:253) do tej istej
funkcie.
M. Lacko zastÆval tie(cid:158) nÆzor, (cid:158)e sv. Cyril bol episkopom. Svoju argumentÆ-
ciu podlo(cid:158)il rozborom najstar(cid:154)(cid:237)ch znÆmych fresiek a portrØtov sv. Cyrila a
Metoda na BalkÆne u v(cid:253)chodn(cid:253)ch kresťanov (počnœc 11. st. v Hagia Sofia v Och-
ride). (cid:138)tœdium t(cid:253)chto star(cid:253)ch ikonografick(cid:253)ch zobrazen(cid:237) naozaj poukazuje nato,
(cid:158)e sv. Cyril bol episkopom. Na najstar(cid:154)(cid:237)ch ikonopisn(cid:253)ch maľbÆch je sv. Cyril
v(cid:158)dy oblečen(cid:253) v oficiÆlnych episkopsk(cid:253)ch r(cid:237)zach s episkopsk(cid:253)m omoforom
podľa byzantskØho obradu. Naopak, maľby ukazujœce sv. Cyrila len ako mn(cid:237)cha
pochÆdzajœ iba z oveľa neskor(cid:154)(cid:237)ch d(cid:244)b počnœc 17. st. nahor.3Dve fresky v bazi-
like sv. Klimenta v R(cid:237)me na zadnej stene tie(cid:158) znÆzorňujœ oboch bratov v nÆd-
hern(cid:253)ch v(cid:253)chodn(cid:253)ch episkopsk(cid:253)ch r(cid:237)zach s majestÆtnymi byzantsk(cid:253)mi episkop-
sk(cid:253)mi omoformi.
StarobylÆ ItalskÆ legenda (koniec 9. st.), ktorÆ je v podstate prÆcou sœčas-
n(cid:237)ka solœnskych bratov biskupa Gaudericha, hovor(cid:237) v I. kap. o sv. Cyrilovi, (cid:158)e
dosiahol e(cid:154)te v hlavnom meste Byzancie v Carihrade «honorem sacerdotii» (cid:151)
kňazskœ hodnosť.4 Vieme, (cid:158)e biskup Gauderich pri zostavovan(cid:237) svojej prÆce
vychÆdzal z grØckych prekladov KrÆtkej hist(cid:243)rie o nÆjden(cid:237) ostatkov sv. Kli-
53
mentaa Oslavnej reči na tœto udalosťa tie(cid:158) nejakej inej staroslovanskej predlohy,5
odkiaľ zrejme čerpal i sprÆvu o vysv(cid:228)ten(cid:237) sv. Cyrila na «sacerdotium» kňazstvo
(pozor (cid:151) nie na «presbyterium») e(cid:154)te v Carihrade.
TÆ istÆ ItalskÆ legendana konci IX. kapitoly p(cid:237)(cid:154)e o vysv(cid:228)ten(cid:237) Metoda a je-
ho slovansk(cid:253)ch učen(cid:237)kov toto:
«Vzdav(cid:154)e tedy d(cid:237)ky řečenØmu Filosofu za tak velikØ dobrodin(cid:237), vysvě-
tili jeho bratra Metoděje na kněze (in sacerdotem) a takØ i ostatn(cid:237) jejich
(cid:158)Æky na kně(cid:158)(cid:237) (in presbyteros) a jÆhny».6
Ako vidno, tento historick(cid:253) dokument veľmi v(cid:253)razne rozli(cid:154)uje pojmy «sa-
cerdotium» a «presbyterium».
V staroslovanskom (cid:142)ivote Metodovom(kap. VI.) č(cid:237)tame, (cid:158)e Metod bol v R(cid:237)me
vysv(cid:228)ten(cid:253) na «popov´stvo» kňazstvo.7 Pritom je historicky istou skutočnos-
ťou, (cid:158)e sv. Metod obdr(cid:158)al v R(cid:237)me episkopskœ hodnosť (a to pravdepodobne z rœk
popov´stvo
samØho pÆpe(cid:158)a HadriÆna II.). Čo sa t(cid:253)ka samotnØho slova « »
(sacerdotium - iJerwsu(cid:137)nh) kňazstvo (cid:151) svja(cid:154)čenstvo, to samo o sebe znamenÆ
episkopskœhodnosť v plnom slova zmysle,8nakoľko po dogmatickej strÆnke epis-
kop mÆ na rozdiel od presbytera - kňaza, plnosť kňazstva.9
Z toho logicky vypl(cid:253)va, (cid:158)e keď IL (kap. I.) a (cid:142)K (kap. IV.)10hovoria o ru-
popov´stvo
kopolo(cid:158)en(cid:237) sv. Cyrila, ako o sv(cid:228)ten(cid:237) na « » (sacerdotium) a zÆroveň
na inom mieste (IL, kap. IX. a (cid:142)M, kap. VI.) spom(cid:237)najœ, (cid:158)e Metod bol v R(cid:237)me
popov´stvo
vysv(cid:228)ten(cid:253) na « » (sacerdotium = v zmysle episkopstva), mo(cid:158)no na zÆkla-
de toho predpokladať episkopskœ hodnosť aj u sv. Cyrila. Tœto skutočnosť potvr-
dzuje i to, (cid:158)e prÆve sv. Cyril bol vodcom celej misiemedzi Slovanmi. Navy(cid:154)e je
veľmi mnohovravn(cid:253) fakt, (cid:158)e najstar(cid:154)ie legendy nespom(cid:237)najœ (cid:158)iadne sv(cid:228)tenie
Cyrila počas jeho pobytu v R(cid:237)me, i keď prÆve on, ako vodca celej v(cid:253)pravy, mal
by byť tam vysv(cid:228)ten(cid:253) na episkopa a nie sv. Metod. Sv. Cyril bol v(cid:158)dy kľœčovou
postavou v(cid:253)pravy nielen na Veľkej Morave, ale i v samom R(cid:237)me. IX. kapitola
Italskej legendy o ňom hovor(cid:237) toto:
«Preto(cid:158)e v(cid:154)ak pred nemnoh(cid:253)mi dňami hore menovan(cid:253) pÆpe(cid:158) MikulÆ(cid:154)
odi(cid:154)iel k PÆnovi, HadriÆn II., ktor(cid:253) po ňom nasledoval v pÆpe(cid:158)skej hod-
nosti, počujœc, (cid:158)e hore menovan(cid:253) Filozof so sebou prinÆ(cid:154)a telo sv.
Klimenta, ktorØ vlastn(cid:253)m pričinen(cid:237)m na(cid:154)iel, veľmi sa zaradoval a vykro-
čil im s duchovenstvom a ľudom z mesta v œstrety, prijal ich s veľk(cid:253)mi
poctami(cid:133) Vzdajœc teda vďaky rečenØmu Filozofovi za tak veľkØ dobro-
denie, vysv(cid:228)til jeho brata Metoda na kňaza (in sacerdotem) a taktie(cid:158) aj
ostatn(cid:253)ch jeho (cid:158)iakov na kňazov (in presbyteros) a diakonov».11
popov´stvo
Metod bol v R(cid:237)me vysv(cid:228)ten(cid:253) na episkopa (« » (cid:151) sacerdotium),
54
Sv. Cyril (+869) episkopom
a slovansk(cid:237) učen(cid:237)ci boli sv(cid:228)ten(cid:237) na presbyterov, ale o nijakej Cyrilovej vysviac-
ke v R(cid:237)me v(cid:154)ak niet ani slova, okrem zmienky na začiatku Italskej legendy, (cid:158)e
riaden(cid:237)m Bo(cid:158)(cid:237)m u(cid:158) prijal «sacerdotium» v Byzancii pred začiatkom svojich mi-
sijn(cid:253)ch ciest!
Na misiu sa v(cid:158)dy posiela episkop, a to aspoň jeden, keď nie viac, a nikdy
nie dvojica (cid:147)obyčajn(cid:253) kňaz a jeho brat mn(cid:237)ch(cid:148), bez cirkevn(cid:253)ch jurisdikčn(cid:253)ch
prÆvomoc(cid:237), do tis(cid:237)ce kilometrov vzdialen(cid:253)ch cudz(cid:237)ch kraj(cid:237)n, kde samotnÆ cesta
je u(cid:158) plnÆ nebezpečenstiev a obyčajne trvala celØ mesiace. Misia medzi Slovan-
mi si vy(cid:158)adovala, čo najsk(cid:244)r zalo(cid:158)iť na novopokrstenom œzem(cid:237) kresťanskœ cir-
kevnœ hierarchiu, sv(cid:228)tiť nov(cid:253)ch kňazov a diakonov z domÆceho prostredia, ktor(cid:237)
by pokračovali v prÆci misionÆrov. InÆč by nÆmaha prv(cid:253)ch určite vy(cid:154)la nazmar.
Netreba zabudnœť i na historick(cid:253) fakt, (cid:158)e v pr(cid:237)pade sv. Cyrila sa jednalo u(cid:158)
o jeho tretiu misijnœ cestu! Tvrdiť, (cid:158)e sv. Cyril idœc na svoju tretiu misijnœ cestu,
a to dokonca ako jej vodca a nebol e(cid:154)te episkopom, protireč(cid:237) zdravØmu rozumu.
(cid:142)K (kap. IV.) a IL (kap. I.) hovoria v tomto ohľade œplne jasne, (cid:158)e sv. Cyril
popov´stvo
prijal « » (sacerdotium) e(cid:154)te v Byzancii! LiturgickÆ trad(cid:237)cia ho tie(cid:158)
v(cid:158)dy zhodne naz(cid:253)va episkopom katÆnskym, t.j. episkopom sic(cid:237)lskeho mesta
KatÆnie (pozri str. 61).
Je dokonca veľmi pravdepodobnØ i to, (cid:158)e v misii určenej pre Veľkœ Moravu
sv. Cyril nebol (aspoň na začiatku) jej jedin(cid:253)m episkopom, ale bol s n(cid:237)m aj in(cid:253)
episkop jemu podriaden(cid:253), ktorØho sv. Cyril nechal na novopokrstenom a novo-
obrÆtenom œzem(cid:237) severnØho Bulharska, t.j. na œzem(cid:237) podkarpatskej kotliny me-
dzi novoobrÆten(cid:253)mi Rosami-Rus(cid:237)nmi, ako o tom hovor(cid:237) patriarcha Fotius vo svojej
encyklike z r. 867. (cid:218)zem(cid:237)m podkarpatsk(cid:253)ch Rosov-Rus(cid:237)nov sv. bratia museli
nutne prechÆdzať, ak sa chceli dostať z Kon(cid:154)tantinopola na Veľkœ Moravu a sa na ňom
pravdepodobne i zdr(cid:158)ali pÆr mesiacov, preto(cid:158)e v tom čase bol medzi Veľkou Mora-
vou a Frankami vojnov(cid:253) stav a vojna skončila a(cid:158) koncom augusta 864. Sk(cid:244)r te-
da, ako po tomto dÆtume, sv. bratia na Veľkœ Moravu pr(cid:237)sť nemohli. Rus(cid:237)ni pod Kar-
patami rozprÆvali t(cid:253)m ist(cid:253)m slovansk(cid:253)m jazykom ako Slovania v okol(cid:237) Solœna
v rodisku oboch bratov. Z toho istØho d(cid:244)vodu Dalimilova kronika dokonca o-
značuje archiepiskopa sv. Metoda za Rus(cid:237)na.12
VrÆťme sa v(cid:154)ak k textu (cid:142)K:
Sv. Cyril odmietol najprv mu navrhovanœ knie(cid:158)aciu hodnosť a aj sobÆ(cid:154) s krst-
nou dcØrou logofeta a vyjadril svoju tœ(cid:158)bu vstœpiť do monastyra slovami:
«Dar je to zaiste veľk(cid:253) pre t(cid:253)ch, ktor(cid:237) ho chcœ. Len(cid:158)e pre mňa nie je
nič v(cid:228)č(cid:154)ieho ne(cid:158) (cid:154)tœdium; a a(cid:158) si n(cid:237)m zhroma(cid:158)d(cid:237)m vedomosti, budem
hľadať česť a bohatstvo pradeda» (kap. IV.).
55
Myslel t(cid:253)m česť a bohatstvo, ktorØ stratil jeho pradedo Adam, či(cid:158)e (cid:158)ivot
večn(cid:253). Keď logofet počul Cyrilov œmysel vstœpiť do monastyra, odi(cid:154)iel k cisÆ-
rovne Teodore (842(cid:151)856) a povedal jej:
«Mlad(cid:253) filozof nemiluje tento (cid:158)ivot. Ale nepœ(cid:154)ťajme ho z (na(cid:154)ej) spo-
popov´stvo
ločnosti, no dajme ho postrihnœť na kňazstvo ( ) a dajme mu
slu(cid:158)bu, nech sa stane bibliotekÆrom u patriarchu v chrÆme sv. Sofie, nech si
ho udr(cid:158)(cid:237)me aspoň tak. A takto s n(cid:237)m urobili» (viď pozn. 10 na str. 77).
popov´stvo
V(cid:253)raz « » (sacerdotium) kňazstvo označuje episkopskœ hod-
nosť. Niektor(cid:237) bÆdatelia v(cid:154)ak, na zÆklade toho, (cid:158)e chartofylax (bibliotekÆr) oby-
čajne mÆval iba hodnosť diakona, usudzujœ, (cid:158)e vy(cid:154)(cid:154)ie uveden(cid:253) citÆt sa vzťahuje
na okamih, kedy sv. Cyril dostal diakonÆt. To v(cid:154)ak nie je v(cid:244)bec pr(cid:237)pustnØ, lebo
diakonÆt, podľa dogmatickØho učenia katol(cid:237)ckej Cirkvi, nie je v (cid:158)iadnom pr(cid:237)pa-
de sv(cid:228)ten(cid:237)m na kňazstvo, ale v(cid:253)lučne len na slu(cid:158)bu,13porov. gr. dia(cid:150)koni(cid:137)a slu(cid:158)-
popov´stvo
ba. Teda diakon nie je kňaz. Pripustiť, (cid:158)e « » kňazstvo je diakonÆt,
by bolo protirečen(cid:237)m; bolo by to to istØ, ako pripustiť, (cid:158)e niečo (cid:147)je biele(cid:148) a zÆro-
veň (cid:147)nie je biele(cid:148). Kňazstvo a diakonÆt (t.j. nie kňazstvo, ale slu(cid:158)ba) sœ vo svo-
jej podstate dva navzÆjom opačnØ pojmy.
Funkcia bibliotekÆra (cid:151) chartofylaxa bola na patriarchÆlnom dvore jednou z naj-
vy(cid:154)(cid:154)(cid:237)ch funkci(cid:237), preto(cid:158)e chartofylax zastupoval počas nepr(cid:237)tomnosti aj samØho
patriarchu, predsedal na stretnutiach a zhroma(cid:158)deniach episkopov, riadil prie-
beh zhroma(cid:158)denia,14 a to i v t(cid:253)ch, a to dosť čast(cid:253)ch pr(cid:237)padoch, keď mal len hod-
nosť diakona.
Podľa mienky Dvorn(cid:237)ka, keď takØhoto chartofylaxa - diakona vysv(cid:228)tili na vy(cid:154)(cid:154)(cid:237)
stupeň, t.j. keď sa stal kňazom alebo episkopom, automaticky strÆcal funkciu
bibliotekÆra, a preto vraj, ako poznamenÆva Dvorn(cid:237)k, ak sa v Byzancii chceli zbaviť
chartofylaxa, museli ho vysv(cid:228)tiť na kňaza.15
Ani tÆto argumentÆcia Dvorn(cid:237)ka, v(cid:154)ak neprichÆdza u sv. Cyrila do œvahy,
lebo u neho bola situÆcia prÆve opačnÆ. (cid:142)K hovor(cid:237), (cid:158)e logofØt vym(cid:253)(cid:154)ľal v(cid:154)etko
mo(cid:158)nØ, len aby si ho natrvalo udr(cid:158)al pri sebe. Pravdepodobne aj z tohto d(cid:244)vodu
ho dosadil do funkcie chartofylaxa u(cid:158) ako episkopa. Navy(cid:154)e je tu e(cid:154)te jeden ar-
gument, (cid:158)e sv. Cyril musel v ka(cid:158)dom pr(cid:237)pade po skončen(cid:237) svojho chartofylax-
kØho œradu byť u(cid:158) episkopom: z hist(cid:243)rie vieme, ako to podot(cid:253)ka Lacko, (cid:158)e o-
byčajne diakon - chartofylax po skončen(cid:237) svojho œradu bol vysv(cid:228)ten(cid:253) automa-
ticky na episkopa, teda niekedy dokonca preskakoval aj kÆnonickØ intervaly
ni(cid:158)(cid:154)ieho kňazskØho sv(cid:228)tenia.16 Toto tvrdenie je aj dosť logickØ, nakoľko ako
chartofylax mal prÆvomoc (i keď len administrat(cid:237)vnu) i nad episkopami a pre-
skakovanie kÆnonick(cid:253)ch intervalov ni(cid:158)(cid:154)(cid:237)ch sv(cid:228)ten(cid:237) bolo v tej dobe dosť čast(cid:253)m,
i keď nie sprÆvnym obyčajom.17
56
Sv. Cyril (+869) episkopom
CCCChhhhiiiirrrroooottttoooonnnniiiiaaaa ssssvvvv.... CCCCyyyyrrrriiiillllaaaa
Keď sv. Cyril bol skutočne episkopom a nebol sv(cid:228)ten(cid:253) v R(cid:237)me, povstÆva o-
tÆzka, kedy bol vlastne rukopolo(cid:158)en(cid:253)?
Keď zoberieme do œvahy fakt, (cid:158)e sv. Cyril bol vodcom misie na Veľkœ Mora-
vu, teda prv(cid:253)m, čo do hodnosti, nat(cid:237)ska sa automaticky my(cid:154)lienka, (cid:158)e bol vysv(cid:228)ten(cid:253)
na episkopa e(cid:154)te v Kon(cid:154)tantinopole pred začiatkom svojho misijnØho poslania.
Zo (cid:142)K (kap. IV.) sa dozvedÆme, (cid:158)e sv. Cyril bol e(cid:154)te v Byzancii vysv(cid:228)ten(cid:253)
popov´stvo
na « » a stal sa chartofylaxom u patriarchu Fotia. Nevydr(cid:158)al v(cid:154)ak,
ako p(cid:237)(cid:154)e (cid:142)K, dlho v tejto funkcii. Utiekol a tajne sa ukryl v monastyre. Hľadali
ho, ale mÆrne. A(cid:158) po (cid:154)iestich mesiacoch sa im ho podarilo nÆjsť, no k pokračo-
vaniu funkcie chartofylaxa ho u(cid:158) nemohli prinœtiť. Ako ďalej p(cid:237)(cid:154)e (cid:142)K:
umoli‚a i uçiteln¥i sanß priati, uçiti filosof⁄i
«
svoå zemcå i strann¥a, sß vsåkoü slut´boü i pomow⁄ü, i
po to så ætß
» (cid:151) «Prehovorili ho teda, aby prijal učiteľskœ hodnosť
uçiteln¥i sanß
( ) a učil filozofiu ľud(cid:237) domÆcich i cudzozemcov so v(cid:154)et-
kou pomocou a podporou. A toho sa ujal».18
Zo sprÆvy (cid:142)K (kap. IV.) je teda jasnØ, (cid:158)e sv. Cyril bol uvoľnen(cid:253) z funkcie
chartofylaxa a dostal učiteľskœ hodnosť. Podľa Dvorn(cid:237)ka to nastalo asi v roku
850 alebo 851.19Mnoh(cid:237) bÆdatelia si myslia, (cid:158)e tu ide o učiteľskØ miesto profe-
sora, ktorØ sv. Cyril dostal po ukončen(cid:237) funkcie bibliotekÆra. Pri tejto pr(cid:237)le(cid:158)itos-
ti je treba poznamenať ďal(cid:154)iu okolnosť, ktorÆ hovor(cid:237) v prospech episkopstva sv.
Cyrila. (cid:142)ivoty ho, podobne ako episkopa Metoda, titulujœ mnoho rÆz ako «u-
čiteľa». Keď preč(cid:237)tame napr(cid:237)klad pozorne (cid:142)K, zist(cid:237)me, (cid:158)e slovo «učiteľ» skr(cid:253)va
v sebe in(cid:154)(cid:237), hlb(cid:154)(cid:237) v(cid:253)znam ne(cid:158) ten, na ktor(cid:253) sme zvykl(cid:237) teraz (t.j. obyčajn(cid:253) učiteľ
v (cid:154)kole). U(cid:158) prvÆ kap. (cid:142)K to dokazuje:
bogß milostiv¥i ˘ i wedrß... no na kaæΩdo ubo l™ta i
«
vremena ne prestaetß blagodati tvorå namß mnog¥å, ækoΩe
isprßva, taΩe i n¥n™, prßvoe patriarx¥ i otc¥, i po t™xß
prorok¥, i po sixß apostol¥ i muçenik¥, i pravedn¥mi
muΩi i uçiteli, izßbiraa ixß otß mnogomlßvnago Ωit⁄a
sego
» (cid:151) «Boh milostiv(cid:253) a (cid:154)tedr(cid:253)(cid:133) v ka(cid:158)dej dobe a čase neprestÆva
nÆm preukazovať mnoho milost(cid:237), ako na počiatku, tak i doteraz, najprv
skrze patriarchov a otcov a po nich skrze prorokov a po t(cid:253)chto skrze
apo(cid:154)tolov a mučen(cid:237)kov, spravodliv(cid:253)ch mu(cid:158)ov a učiteľov vyberajœc ich
z nepokojnØho (cid:158)ivota tohto».20
Teda «učiteľ» je tu zaraden(cid:253) medzi «patriarchov», «prorokov», «otcov» a
«apo(cid:154)tolov» ako zvlÆ(cid:154)tny term(cid:237)n označujœci cirkevn(cid:253) œrad.21 (cid:142)K a inØ veľko-
57
moravskØ p(cid:237)somnØ pamiatky učiteľom naz(cid:253)vajœ prÆve episkopa. Episkop podľa
dogmatickØho učenia katol(cid:237)ckej Cirkvi mÆ trojakœ moc, je: kňazom, učiteľom a
pastierom.22Teda episkop je učiteľa episkopsk(cid:253) œrad je v plnom slova zmysle
učiteľsk(cid:253)œrad, učiteľsk(cid:253) stolec je episkopsk(cid:253) stolec. «Učiteľ» je titul, ktor(cid:253) pri-
slœcha v plnej miere len episkopovi, čiastočne kňazovi a v(cid:244)bec nie diakonovi.
Podobne i «pastier».
Vieme, (cid:158)e sv. Metod bol určite episkopom. V(cid:154)imnime si teda, ako episkopa
Metoda naz(cid:253)va (cid:142)M:
«Milosrdn(cid:253) Boh, ktor(cid:253) chce, aby bol ka(cid:158)d(cid:253) človek spasen(cid:253) a dospel k pozna-
niu pravdy, za na(cid:154)(cid:237)ch čias pre nÆ(cid:154) nÆrod, o ktor(cid:253) sa nebol nikto nikdy
staral, k dobrØmu dielu povzbudil nÆ(cid:154)ho učiteľa, blahoslavenØho Me-
toda(cid:133)» ((cid:142)M, kap. II.).
«A(cid:158) c(cid:237)sar dozvediac sa o jeho bystrosti, dal mu (t.j. Metodovi) spravo-
vať slovanskØ knie(cid:158)atstvo, akoby predv(cid:237)dal, aby som tak povedal, (cid:158)e ho
po(cid:154)le k Slovanom ako učiteľaa prvØho archiepiskopa» ((cid:142)M, kap. II.).
«Koceľ, po(cid:154)lœc (posolstvo) k Apo(cid:154)tolskØmu (t.j. pÆpe(cid:158)ovi), prosil o Me-
toda, na(cid:154)eho bla(cid:158)enØho učiteľa, aby ho k nemu prepustil. A Apo(cid:154)tolik
povedal: (cid:145)Nie len tebe samØmu, ale i v(cid:154)etk(cid:253)m on(cid:253)m slovansk(cid:253)m zemiam
ho posielam, učiteľaod Boha i od sv. apo(cid:154)tola Petra(cid:146)» ((cid:142)M, kap. VIII.).
Zo (cid:142)K vieme, (cid:158)e Rostislav (cid:158)iadal R(cid:237)m aj Byzanciu o episkopa:
«Rostislav toti(cid:158) moravskØ knie(cid:158)a(cid:133) poslal cisÆrovi Michalovi (posolstvo)
hovoriac(cid:133): (cid:145)(cid:133)i keď na(cid:154)i ľudia odvrhli pohanstvo a dr(cid:158)ia sa kresťanskØho
zÆkona, nemÆme takØho učiteľa, ktor(cid:253) by nÆm vylo(cid:158)il v na(cid:154)om jazyku
pravœ kresťanskœ vieru, aby aj inØ zeme, pozorujœc to, nÆs napodobnili.
Tak nÆm vlÆdca, takØho episkopaa učiteľapo(cid:154)li» ((cid:142)K, kap. XIV.).
Rostislavovi, Sv(cid:228)toplukovi a Koceľovi pÆpe(cid:158) p(cid:237)(cid:154)e:
«(cid:142)iadali ste preto učiteľa nielen u tejto velkňazskej stolice (t.j. v R(cid:237)-
me), ale i u zbo(cid:158)nØho cisÆra Michala (t.j. v Byzancii)(cid:133)» ((cid:142)M, kap.
VIII.) mysl(cid:237) sa tu stÆle učiteľ - episkop.
Moravania (cid:158)iadali pÆpe(cid:158)a:
«Ako u(cid:158) sk(cid:244)r na(cid:154)i otcovia prijali krst od sv. Petra, tak (i) nÆm daj
Metoda za archiepiskopaa učiteľa(cid:133)» ((cid:142)M, kap. X.).
V čase, keď Metod bol v R(cid:237)me a nebol teda pr(cid:237)tomn(cid:253) na œzem(cid:237) Veľkej Mo-
ravy, nepriatelia (t.j. (cid:147)Vichingovci(cid:148)) roz(cid:154)irovali medzi ľudom falo(cid:154)nœ sprÆvu, (cid:158)e
jeho učenie pÆpe(cid:158) v R(cid:237)me odsœdil a Metoda vraj kÆzal vyhnať:
«A ľudia (cid:151) ako to u(cid:158) majœ ľudia vo zvyku (cid:151) v(cid:154)etci zosmutneli a sťa-
58
Sv. Cyril (+869) episkopom
(cid:158)ovali sa (medzi sebou), (cid:158)e sœ zbavovan(cid:237) takØho pastiera a učiteľa(cid:133)»
(či(cid:158)e episkopa, porov. (cid:142)M, kap. XII.).
Keď Metod umieral, p(cid:253)tali sa ho:
«O kom otče a ctihodn(cid:253) učiteľu zo svojich učen(cid:237)kov mysl(cid:237)(cid:154) ((cid:158)e je
hodn(cid:253) toho), aby ti bol nÆstupcom v tvojom učen(cid:237) (teda v archiepis-
kopskom œrade)»((cid:142)M, kap. XVII.).
O smrti sv. Metoda (cid:142)M p(cid:237)(cid:154)e:
«I pripojil sa ku svojim otcom a patriarchom i prorokom a apo(cid:154)tolom,
učiteľom a mučen(cid:237)kom. Keď sa potom zhroma(cid:158)dil nespočetn(cid:253) zÆstup
ľud(cid:237), odprevÆdzali (ho) so sviečkami oplakÆvajœc dobrØho učiteľa a
pastiera(cid:133)» ((cid:142)M, kap. XVII.).
«Učiteľ» a «pastier», to sœ tituly episkopa. Teda, keď (cid:142)K kap. IV. hovor(cid:237), (cid:158)e
sv. Cyril v Kon(cid:154)tantinopole po opusten(cid:237) funkcie chartofylaxa prijal prÆve uči-
teľskœhodnosť, treba tu rozumieť episkopskœhodnosť, ktorej sa ujal.
InØ rukopisy (cid:142)K majœ na tom istom mieste v(cid:253)raz, (cid:158)e Cyril prijal po ukon-
čen(cid:237) funkcie bibliotekÆra «uçiteln¥i˘ stolß» (cid:150) učiteľsk(cid:253) stolec.23(cid:142)K u(cid:158)(cid:237)va
stolß
v(cid:253)raz « » stolecv(cid:253)lučne na označenie episkopskØho œradu.
Napr. v kap. V. p(cid:237)(cid:154)e:
«Potom patriarcha Jannes vyvolal kac(cid:237)rstvo, lebo prehlasoval, (cid:158)e sa
nemÆ preukazovať œcta sv(cid:228)t(cid:253)m obrazom. A zvolajœc snem usvedčili ho,
(cid:158)e hovor(cid:237) nesprÆvne, a zvrhli ho zo stolca» (cid:151) t.j. zosadili ho z patriar-
chÆlneho stolca, odobrali mu hodnosť patriarchu.
Ďalej č(cid:237)tame, (cid:158)e cisÆr spolu s patriarchom poverili sv. Cyrila, aby diskuto-
val s t(cid:253)mto zvrhnut(cid:253)m expatriarchom Joannesom, ktorØmu povedali: «Keď do-
kÆ(cid:158)e(cid:154) v di(cid:154)pute prem(cid:244)cť tohto mlÆdenca, tak obdr(cid:158)(cid:237)(cid:154) nasp(cid:228)ť svoj stolec» ((cid:142)K,
V.). Znova je jasnØ, (cid:158)e ide o episkopskØ (cid:151) patriarchÆlne kreslo, teda in(cid:253)mi slo-
vami o hodnosť patriarchu.
(cid:142)M aj hodnosť prvØho episkopa medzi v(cid:154)etk(cid:253)mi episkopami (cid:151) t.j. pÆpe(cid:158)skœ
svåtitel´skii˘ stolß
hodnosť označuje slovami « » sv(cid:228)titeľsk(cid:253) alebo veľ-
kňazsk(cid:253) stolec: «(cid:142)iadali ste preto učiteľa u tohto sv(cid:228)titeľskØho stolca(cid:133)», ((cid:142)M,
kap. VIII.) t.j. u samØho pÆpe(cid:158)a. «T(cid:237) dvaja potom, keď sa dozvedeli, (cid:158)e va(cid:154)e
apostol´skago stola
zeme patria (pod prÆvomoc) apo(cid:154)tolskej stolice ( )(cid:133)»,
((cid:142)M, kap. VIII.)(cid:151) t.j. pÆpe(cid:158)skej stolice, teda priamo pod pÆpe(cid:158)a.
«Koceľ ho (t.j. Metoda) prijal s veľkou poctou a poslal ho znova k pÆpe-
(cid:158)ovi aj dvadsať mu(cid:158)ov, ľud(cid:237) vzne(cid:154)en(cid:253)ch (cid:151) aby mu ho vysv(cid:228)til pre epis-
kopskœ funkciu v Pan(cid:243)nii, na stolec sv. apo(cid:154)tola Andronika(cid:133)» ((cid:142)M,
kap. VIII.) (cid:151) teda znova episkopskÆ hodnosť v episkopskom s(cid:237)dle sv.
Andronika.
59
«A do jeho (t.j. Metodov(cid:253)ch) rœk sœ (vlo(cid:158)enØ) od Boha i od apo(cid:154)tolskØho
apostol´skago stola
stolca( ) v(cid:154)etke slovanskØ zeme, tak(cid:158)e nech je preklia-
ty ten, koho (on) prekľaje, a nech je posv(cid:228)ten(cid:253) ten, koho (on) posv(cid:228)t(cid:237)(cid:133)»,
((cid:142)M,kap. XII.).
A po nÆv(cid:154)teve v Byzancii u patriarchu Fotia, cisÆr Michal III. poslal svojich
ľud(cid:237), aby Metoda odprevadili z Byzancie a(cid:158) do jeho vlastnØho archiepiskopskØ-
ho s(cid:237)dla: «Veľmi si ho (Metoda) obľœbil a obdarujœc vyprevadil ho zase slÆvne
na jeho stolec(cid:133)», ((cid:142)M, kap. XIII.).
Z vy(cid:154)(cid:154)ie uveden(cid:253)ch citÆtov zo (cid:142)K a (cid:142)M je zrejmØ, (cid:158)e pisateľ (cid:142)K, keď spom(cid:237)-
uçitel´n¥j stolß
na, (cid:158)e sv. Cyril prijal « » nemal na mysli œrad obyčajnØho
učiteľa alebo profesora, ale učiteľsk(cid:253) œrad sv. Cirkvi, t.j. episkopskœ katedru.
Sv. Cyril zanechal œrad chartofylaxa a prijal «učiteľskœ hodnosť» (t.j. ujal
sa svojej episkopskej funkcie). Podľa Dvorn(cid:237)ka sa to stalo asi okolo r. 850(cid:151)
851, či(cid:158)e pribli(cid:158)ne v tomto roku sa s najv(cid:228)č(cid:154)ou pravdepodobnosťou stal sv.
Cyril episkopom.24PrÆve v tom čase sa byzantskÆ provincia Sic(cid:237)lia, ktorœ u(cid:158) od ro-
ku 353 pred Christom ob(cid:253)vali GrØci, stÆva terčom nÆjazdov zo strany barbarov (A-
rabov). Na episkopskomstolci v KatÆnii sa vystriedali mnoh(cid:237) grØcki episkopi, ako
napr. Lev II. ((cid:158)il v časoch Leva IsaurickØho) a Teodor, ktor(cid:253) bol v roku 787 pr(cid:237)-
tomn(cid:253) na ekumenickom koncile v Nicei. Hist(cid:243)ria spom(cid:237)na e(cid:154)te v roku 850 epi-
skopa Eutymia,25 veľkØho priateľa patriarchu Fotia. Potom v(cid:154)ak nastÆva veľmi
ťa(cid:158)kØ obdobie, preto(cid:158)e pribli(cid:158)ne od roku 853 mesto podlieha čast(cid:253)m nÆjazdom
zo strany Arabov. Do ich rœk sa definit(cid:237)vne dostÆva v roku 974, č(cid:237)m nav(cid:158)dy
konč(cid:237) a zanikÆ cirkevnÆ organizÆcia zalo(cid:158)enÆ z Byzancie na œzem(cid:237) Sic(cid:237)lie.
Pravdepodobne prÆve v časoch t(cid:253)chto arabsk(cid:253)ch nÆjazdov, keď episkop ne-
mohol byť natrvalo pr(cid:237)tomn(cid:253) vo svojom eparchiÆlnom s(cid:237)dle, bol za katÆnskeho
episkopa vysv(cid:228)ten(cid:253) sv. Cyril. Pre vojnovØ časy nemohol zaujať svoj episkopsk(cid:253)
stolec, a preto krÆtko nato bol poslan(cid:253) na svoju prvœ misijnœ cestu prÆve k vy(cid:154)-
(cid:154)ie spom(cid:237)nan(cid:253)m Arabom do saracØnskeho mesta (podľa Dvorn(cid:237)ka ide o mesto
Samarru), porov. (cid:142)K kap. VI.
Misiu si vy(cid:158)iadala nutnÆ a veľmi ťa(cid:158)kÆ politickÆ situÆcia, ktorÆ sa vytvorila
medzi Arabmi a Byzanciou, čo vypl(cid:253)va aj zo (cid:142)K kap. VI., kde sa opisuje, ako
SaracØni (Arabi) ironicky vyt(cid:253)kajœ sv. Cyrilovi, ako predstaviteľovi Byzancie, (cid:158)e
sa tÆto, ako kresťanskØ impØrium neriadi podľa pr(cid:237)kazu lÆsky Isusa Christa, ale
naopak, mečom brÆni proti nim svoje œzemia a nechce im platiť dane (jednu
zlatku od hlavy).
60
Sv. Cyril (+869) episkopom
SSSSttttaaaarrrréééé ââââaaaassssoooosssslllloooovvvvyyyy oooo ssssvvvv.... CCCCyyyyrrrriiiilllloooovvvviiii aaaakkkkoooo eeeeppppiiiisssskkkkooooppppoooovvvviiii
kkkkaaaattttáááánnnnsssskkkkoooommmm
26
StarØ Časoslovy tie(cid:158) spom(cid:237)najœ sv. Cyrila ako episkopa katÆnskeho. Na-
PrpD‹bnag∑ ∑c}¯ a
pr(cid:237)klad v Časoslove z pol. 17. st., pod dÆtumom 14. februÆra: «
ná‚eg∑ a¯v≈ént⁄a. Û í¯Ωe vo s}t¥xß oc}¯ a na‚ego kirila e¯pk‹S pa katán-
skag∑, u¯çítelå sloven∑mß i ¯ bolgar∑mß...»27
Sv(cid:228)tØho Cyrila ako katÆnskeho episkopa spom(cid:237)najœ aj inØ zdroje, napr.: Èe-
rusalimskij ustav XIV v., Pervyj peçatanyj slavänskij ustav podľa je-
ruzalemskØho z roku 1610 a inØ.28
Je veľmi zauj(cid:237)mavØ, (cid:158)e sv. Cyrila, episkopa KatÆnie, spom(cid:237)najœ niektorØ zdroje
tie(cid:158) 21. marca, ale neide o nÆ(cid:154)ho moravskØho misionÆra. Pletœ si ho s Berillom
katÆnskym, œdajne (cid:158)iakom sv. apo(cid:154)tola Petra.29 Čo sa t(cid:253)ka dÆtumu 21. marca,
ten nemÆ nič spoločnØ so sv. Cyrilom Solœnskym a sv. Cyril (cid:151) (cid:158)iak sv. a-
po(cid:154)tola Petra, slÆven(cid:253) v tento deň je len skomoleninou sv. Berilla (cid:151) œdajnØho (cid:158)ia-
ka sv. Petra. K tomuto skomoleniu a mylnej zÆmene sv. Berilla katÆnskeho (svia-
tok 21. marca) so sv. Cyrilom katÆnskym (cid:151) misionÆrom moravsk(cid:253)m (v lat.
Cirkvi mal sviatok 9. marca) do(cid:154)lo a(cid:158) v 19. storoč(cid:237), pravdepodobne ako nÆsledok
kol(cid:237)zie juliÆnskeho a gregoriÆnskeho datovania a kol(cid:237)zie v latinskom prostred(cid:237)
slÆvenØho sviatku solœnskych misionÆrov 9. marca so zvukovo podobn(cid:253)m
Berillom (Byrillom) tie(cid:158) katÆnskym 21. marca.30Svedčia o tom i tieto fakty:
1.) (cid:158)e falo(cid:154)nÆ zÆmena sa vyskytuje len v p(cid:237)somn(cid:253)ch zdrojoch (Misjacoslovoch) z 19.
st. a nie sk(cid:244)r;
2.) v minulom storoč(cid:237) bol rozdiel medzi dvoma kalendÆrmi, juliÆnskym a gre-
goriÆnskym, prÆve 12 dn(cid:237), mo(cid:158)no ide o omyl prÆve tohto typu.
Sv. Cyril (cid:151) episkop katÆnsky, sa ako tak(cid:253) spom(cid:237)na u(cid:158) oveľa sk(cid:244)r (cid:151) v 14.
storoč(cid:237) (napr. v Jeruzalemskom œstave), čo automaticky vyvracia podozrenie, (cid:158)e
titul «katÆnsky» je d(cid:244)sledkom vy(cid:154)(cid:154)ie spom(cid:237)nanej kontaminÆcie so sviatkom By-
rilla katÆnskeho (z 21.marca).
ëëëëaaaallll‰‰‰‰iiiieeee ddddôôôôkkkkaaaazzzzyyyy eeeeppppiiiisssskkkkooooppppsssskkkkeeeejjjj hhhhooooddddnnnnoooossssttttiiii ssssvvvv.... CCCCyyyyrrrriiiillllaaaa
Episkopskœ hodnosť sv. Cyrila počas veľkomoravskej misie naznačuje aj
vzÆjomn(cid:253) vzťah medzi dvoma bratmi. Star(cid:154)(cid:237) brat sa toti(cid:158) stÆle podriaďoval
mlad(cid:154)iemu, t.j. kňaz svojmu bratovi episkopovi. Sv. Cyril (cid:151) episkop katÆnsky
bol rukopolo(cid:158)en(cid:253) e(cid:154)te v Kon(cid:154)tantinopole (cca. 850), či(cid:158)e na Morave u(cid:158) bol epis-
61
kopom, k(cid:253)m sv. Metod bol rukopolo(cid:158)en(cid:253) na episkopa a(cid:158) v R(cid:237)me (zač. 868) ako
episkop sriemsky (Sriemska Mitrovica). Na Veľkej Morave bol sv. Cyril - epis-
kop, hlavou misijnej prÆce (cid:151) a Metod, jeho brat, i keď bol vekom star(cid:154)(cid:237), sa pre-
to vo v(cid:154)etkom podriaďoval hierarchicky vy(cid:154)(cid:154)ie stojacemu Cyrilovi. (cid:142)M (kap.IV.)
o tom hovor(cid:237) toto:
«(cid:133)a (cid:154)iel a slœ(cid:158)il mlad(cid:154)iemu bratovi (sv. Cyrilovi) ako otrok a bol mu
poddan(cid:253)(cid:133)», alebo (cid:142)M (kap. V.): «(Cyril) sa vydal na cestu na Moravu,
vezmœc Metoda, (ten) teda začal znovu Filozofovi slœ(cid:158)iť, sœc (mu) v po-
kore oddan(cid:253), a s n(cid:237)m učiť(cid:133)»
Keď porovnÆme medzi sebou modlitby, ktorØ sa modlili (cid:158)iaci pri smrti sv.
Metoda a sv. Cyril na svojej smrteľnej posteli (cid:151) medzi sebou, zist(cid:237)me v nich nÆ-
padnœ zhodu. Obidve modlitby sœ toti(cid:158) episkopsk(cid:253)mi modlitbami a d(cid:253)cha z nich
jednoznačn(cid:253) vzťah medzi pastierom (episkopom) a jemu zveren(cid:253)m stÆdom (t.j.
veriacimi). (cid:142)M p(cid:237)(cid:154)e o Metodovi (o ktorom vieme, (cid:158)e bol episkop) toto:
«Ty teda zhora, sv(cid:228)tÆ a ctihodnÆ hlava, zhliadaj vo svojich modlitbÆch
na nÆs(cid:133) nech tu (cid:158)ijeme hodn(cid:237) nÆ(cid:154)ho volania a postav(cid:237)me sa s tebou
(ako) tvoje stÆdo po pravej strane Christa Boha nÆ(cid:154)ho(cid:133)» ((cid:142)M, kap.
XVII.).
V (cid:142)K Kon(cid:154)tant(cid:237)nova modlitba pred bl(cid:237)(cid:158)iacou sa jeho smrťou mÆ tie(cid:158)
ten ist(cid:253) episkopsk(cid:253) charakter: «Bo(cid:158)e(cid:133) vypočuj moju modlitbu a ochraňuj
tvoje vernØ stÆdo, ktorØmu si mňa postavil do čela, neu(cid:158)itočnØho a
nehodnØho slu(cid:158)obn(cid:237)ka svojho».
Porovnajme tœto Cyrilovu (Kon(cid:154)tant(cid:237)novu) modlitbu s œryvkom PrvØho lis-
tu sv. apo(cid:154)tola Petra:
«Star(cid:154)(cid:237)ch (episkopov), čo sœ medzi vami pros(cid:237)m ako spolustar(cid:154)(cid:237) (t.j.
spoluepiskop) a svedok Christov(cid:253)ch utrpen(cid:237), ale aj œčastn(cid:237)k jeho slÆvy,
ktorÆ sa mÆ v budœcnosti zjaviť. Paste Bo(cid:158)ie stÆdo, ktorØ je u vÆs; staraj-
te sa oň nie z prinœtenia, ale dobrovoľne, podľa Bo(cid:158)ej v(cid:244)le, nie pre mrz-
k(cid:253) zisk, ale ochotne; nie ako pÆni nad dedičn(cid:253)m podielom, ale ako vzor
stÆda. A keď sa zjav(cid:237) najvy(cid:154)(cid:154)(cid:237) Pastier (t.j. Isus Christos), dostanete ne-
v(cid:228)dnœci veniec slÆvy» (1Pt 5,1-4).
Porovnan(cid:237)m t(cid:253)chto textov vid(cid:237)me, (cid:158)e slovÆ umierajœceho Cyrila sœ slovami
odchÆdzajœceho pastiera (episkopa), ktor(cid:253) sa lœči so svojimi zverencami.
Jedn(cid:253)m z evidentn(cid:253)ch d(cid:244)kazov, (cid:158)e sv. Cyril bol episkopom, je i sprÆva (cid:142)K
(kap. XVIII.), (cid:158)e 50 dn(cid:237) pred smrťou sa tento zriekol v(cid:154)etk(cid:253)ch svojich cirkev-
n(cid:253)ch œradov a hodnost(cid:237). Sv. Cyril to urobil v sœvislosti s prijat(cid:237)m «anjelskØho
obrazu», t.j. veľkej schimy. Hovor(cid:237) to sÆm sv. Cyril:
62
