Table Of ContentŠTVRŤSTOROČIE SOCIOLÓGIE
NA SAMOSTATNOM SLOVENSKU
Eva Laiferová (ed.)
pri Slovenskej akadémii vied
Bratislava 2018
ŠTVRŤSTOROČIE SOCIOLÓGIE NA SAMOSTATNOM
SLOVENSKU
Zborník príspevkov z vedeckej konferencie konanej 23. – 24. mája 2018 v Bratislave
pod záštitou Slovenskej sociologickej spoločnosti pri SAV
2018
SLOVENSKÁ SOCIOLOGICKÁ SPOLOČNOSŤ PRI SAV
Prípravný výbor konferencie:
PhDr. Karol Čukan, CSc.
Prof. PhDr. Monika Čambáliková, CSc.
PhDr. Eva Laiferová, CSc.
PhDr. Margita Minichová-Kollárová, PhD.
Editor:
PhDr. Eva Laiferová, CSc.
Recenzenti:
PhDr. Peter Guráň, PhD.
Mgr. Roman Hofreiter, PhD.
Fotografie:
Mgr. Milan Zeman
Vydal STIMUL pre Slovenskú sociologickú spoločnosť pri SAV
Bratislava 2018
ISBN 978-80-8127-231-8
EAN 9788081272318
© Slovenská sociologická spoločnosť pri SAV
Obsah:
Úvodné slovo ...................................................................................................................... 5
I. Premeny sociológie a slovenskej spoločnosti v ére samostatnosti
Eva Laiferová:
Štvrťstoročie sociológie na Slovensku: od transformácie k integrácii ................................ 7
Monika Čambáliková:
Organizácia a reprezentácia skupinových záujmov: kontinuita a zmena ............................ 26
Roman Džambazovič:
Vývoj triednej štruktúry na Slovensku ................................................................................ 41
II. Dynamika kultúrnych zmien a sociálnych súvislostí
Jozef Matulník – Karol Pastor:
Kultúrne zmeny a rodinné správanie na Slovensku za posledné štvrťstoročie ................... 57
Ľuba Kráľová:
Vnímanie korupcie a spravodlivého spravovania na verejných vysokých školách
na Slovensku – roky 2010 a 2018 ................................................................................... 70
Gizela Brutovská:
Príčiny radikalizácie mladých ľudí ..................................................................................... 93
Karol Čukan – Milan Šmída:
Sociologická transformácia armády po r. 1989 – sociologická reflexia ............................. 104
III. Premeny inštitúcií, trhu práce a vzdelávania
Mária Antalová – Andrea Chinoracká:
Sociálna kvalita v dimenziách Slovenska ........................................................................... 114
Martina Porubčinová:
Pracovné kompetencie v kontexte rozvoja priemyslu 4.0 ................................................... 128
Rastislav Bednárik:
Postavenie starších ľudí na slovenskom trhu práce – ţelaná či neţelaná pracovná sila? .... 139
Silvia Capíková – Mária Mojzešová:
Práva pacientov – spoločenské súvislosti a dopady ............................................................ 147
IV. Hodnoty a dynamika spoločenských zmien na Slovensku vo výskume
European Values Survey
Silvia Miháliková – Milan Zeman:
Hodnota demokracie a demokracia ako hodnota v Európskom výskume hodnôt ............. 157
Marianna Mrva - Robert Klobucký :
Spoločenská dôvera v kontexte spoločenských zmien na Slovensku ................................. 175
Zuzana Kusá:
Meniace sa predstavy o dobrej spoločnosti. Pohľad výskumu európskych
hodnôt ............................................................................................................................. 188
Katarína Strapcová:
Ţivotné prostredie ako hodnota – údaje z výskumu EVS 2017 .......................................... 207
Bohumil Búzik – Milan Zeman:
Meniace sa spotrebiteľské správanie obyvateľov Slovenska .............................................. 218
Mária Suríková:
Pozícia dieťaťa v rodinných vzťahoch podľa EVS ............................................................. 232
Alexandra Matejková:
Rodové roly a rodové stereotypy. Meniace sa názory na úlohu muţov a ţien
v spoločnosti ................................................................................................................... 247
Fotografická príloha ......................................................................................................... 264
Úvodné slovo
Výročná vedecká konferencia Slovenskej sociologickej spoločnosti pri SAV pripadla na rok,
v ktorom si Slovensko, ale aj Česká republika pripomenuli viacero významných historických
výročí. V roku 2018 uplynula storočnica od zaloņenia spoločného československého ńtátu –
Československej republiky – ktorá sa zrodila na troskách Rakúsko-uhorskej monarchie. Nie je
celkom náhodné, ņe na zrode tohto ńtátu sa podieğali či uņ priamo, alebo zákulisnou
diplomaciou aj neskorńí vrcholní politici a zároveņ aktéri významní z pohğadu vývoja českej
a slovenskej sociológie ako Tomáń G. Masaryk, Edvard Beneń a Milan Hodņa. Ďalńie
historické míğniky sa spájajú s rokmi 1938 (Mníchovská dohoda a následný rozpad ČSR),
1948 (komunistický prevrat), 1968 (vstup vojsk Varńavskej zmluvy do ČSSR a následná
okupácia sovietskou armádou), 1993 (vznik samostatnej Slovenskej republiky),1998 (voğby,
ktoré umoņnili nasmerovať Slovensko do európskych a transatlantických ńtruktúr). Vńetky
uvedené prelomové udalosti sa premietli – či uņ pozitívne alebo negatívne – do ņivotov
a tvorby sociológov, do ich participácie na formovaní vedy, politiky, verejného priestoru, do
ich ņivotných trajektórií. Ak máme bilancovať uplynulé ńtvrťstoročie vo vývoji sociológie na
Slovensku, treba mať na pamäti tieto súvislosti, aby bolo moņné pochopiť dosah a ńírku
zmien, ktoré nastali v priebehu relatívne krátkeho času a s ktorými sa musela vyrovnať tak
spoločnosť ako celok, ako aj jej rozsahom nepatrný segment, aký predstavuje sociologická
obec, zahŕņajúca niekoğko stoviek aktérov. Zameranie konferencie preto poskytlo priestor na
spätný pohğad na obdobie ostatných 25 rokov, ako aj na prezentáciu najnovńích poznatkov vo
vedeckom výskume a vzdelávaní. Jednotliví autori a autorky reflektovali výskumné
problémy, stav a perspektívy rozvoja sociologického poznávania na svojom výskumnom poli.
Zvýznamnila sa rola sociológov vo verejnom diskurze k dôleņitým celospoločenským témam,
ako premeny trhu práce a jeho dôsledky, dopady globalizačných procesov, postavenie a
ochrana menńín, témy občianskych práv a verejného priestoru, zmeny v spôsobe ņivota
a rodinného spoluņitia, otázky mobility za prácou a vzdelaním, témy identity a zmien sveta
kultúrnych hodnôt. Diskusie zvýraznili podobu súčasných trendov a tematizovali aktuálne
otázky, ktorým sa venujú slovenskí sociológovia a sociologičky. Rokovanie konferencie
ukázalo, kam sa posunula slovenská sociológia vo svojom teoretickom a metodologickom
rozmere, akými zručnosťami vládne súčasná generácia sociológov, akým spôsobom sú
zapojení do rieńenia medzinárodných a domácich projektov, na akej úrovni prezentujú svoje
poznanie a ako ním dokáņu osloviť ńirńiu verejnosť.
Eva Laiferová
5
6
I. Premeny sociológie a slovenskej spoločnosti v ére samostatnosti
Štvrťstoročie sociológie na Slovensku: od transformácie k integrácii
Eva Laiferová1
Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta, Katedra sociológie
Abstrakt
Naratív transformácie a tranzície dominoval sociologickému diskurzu v deväťdesiatych
rokoch 20. stor. Sociológia na Slovensku bola zameraná na problémy razantnej premeny
politického a ekonomického prostredia spoločnosti a ich dopadov na sociálne a kultúrne
procesy. Reflektovala prejavy tzv. Martinezovho paradoxu: rovnostársky hospodársky systém
a systém sociálnej rovnosti nahradený liberálnou trhovou ekonomikou a rastúcou
spoločenskou nerovnosťou. Kğúčové výskumné témy boli sústredené do oblastí sociálno-
priestorovej sociológie, politickej sociológie, s osobitným zameraním na rozvoj občianskej
spoločnosti, verejnú mienku, taktieņ na oblasť sociológie zdravia, mládeņe, armády,
kriminality a sociálnej patológie. Bola rozpracovaná reflexia histórie sociológie na Slovensku.
Nové milénium nastolilo otázky, spojené s integračnými procesmi do nadnárodných ńtruktúr
a viedlo k ńirokému zapojeniu do komparatívnych výskumov, hlavne v oblasti hodnotových
orientácií, demografického vývoja, inńtitucionálnych premien, posilnilo rolu sociológov vo
verejnom diskurze k dôleņitým celospoločenským témam, ako postavenie menńín a ich
ochrana, témy občianskych práv a verejného priestoru, premeny trhu práce a sociálne práva
občanov, dopady globalizačných procesov, zmeny v spôsobe ņivota a rodinného spoluņitia,
otázky mobility za prácou a vzdelaním, témy identity a zmien sveta kultúrnych hodnôt.
Kľúčové slová: slovenská sociológia, diskurzívny naratív, odvetvová sociológia
Úvod
Retrospektívny pohğad na stav vedy v určitej etape jej existencie sa nevyhne úskaliam,
vyplývajúcim zo situovanosti disciplíny v kontexte ńirńieho spoločenského vývoja, jej
vnútorných pnutí a problémov, ktoré orientujú poznávanie viacerými smermi a nie vņdy
v súlade s potrebami samotnej vedy. Sociológia na Slovensku dlhodobo podliehala premenám
vonkajńieho prostredia – politickým turbulenciám a ideologickým tlakom, ktoré súviseli
s búrlivými dejinami stredoeurópskeho priestoru v priebehu celého 20. storočia. Uvedené
vplyvy sa prakticky vņdy odrazili na stave vedy, v prístupe decíznych sfér k vede a vedcom
samotným, nastoğovali témy, ktoré mali – najmä spoločenské vedy – rieńiť v závislosti od
prevládajúcej mocenskej paradigmy. Prvá časť práce preto priblíņi základné spoločensko-
historické súvislosti stavu sociológie na Slovensku rámcované významnými historickými
míğnikmi s vyústením do obdobia jej rozvoja v slobodnom samostatnom ńtátnom útvare –
Slovenskej republike. Ďalńia časť práce poukáņe na zmeny diskurzívnej paradigmy
v slovenskej sociológii v poslednej dekáde 20. storočia a na prelome milénia. Sústredí sa na
postupný odklon od naratívu tranzície a transformácie k naratívu integrácie so zvýraznením
niektorých dominantných nosných tém teoretického a empirického poznávania. Nasledovná
kapitola sa zameria na dynamiku odvetvových sociológií, ktoré zaznamenali poväčńine
razantný posun a vytvorili platformy pre ńirokú odbornú diskusiu. V tomto zmysle poukáņeme
na celý rad odvetvových disciplín a ich prínos pre budovanie vedy. Slovenská sociológia je
1 Koreńpondencia: PhDr. Eva Laiferová, CSc., Katedra sociológie FiF UK, Gondova 2, 811 02 Bratislava,
Slovensko. E-mail: [email protected]
7
súčasťou mohutného prúdu moderného sociologického myslenia dneńnej doby, čoho
vyjadrením je aj tematizácia ńirokospektrálnych problémov, ako je napríklad globalizácia a jej
dôsledky. Budeme preto akcentovať reflexie vybraných slovenských autorov na dané témy.
Súčasťou retrospektívy bude snaha poukázať na profilovanie sociologických ńkôl v priestore
slovenskej sociológie a určenie základných trendov, ktoré ju charakterizujú. V záverečnej
časti vymedzíme niektoré deficity vo vývine vedy s ohğadom na objektívne i subjektívne
obmedzenia, vyplývajúce tak z personálnej základne a inńtitucionálnej podpory, ako aj
výskumných preferencií inńtitúcií a autorských tímov, podieğajúcich sa na formovaní jej
aktuálnej podoby a reflektujúcich novodobé výzvy spoločnosti 21. storočia.
Spoločensko-historické východiská stavu sociológie na Slovensku
Moderné dejiny Slovenska sú súčasťou emancipačného historického procesu spoločného
česko-slovenského ńtátu od r. 1918. V jeho počiatkoch sa podoba slovenskej vedy formovala
len postupne, keďņe začínala s veğmi úzkou personálnou základņou a minimom inńtitúcií,
vhodných pre budovanie jednotlivých vedných disciplín na modernom základe. Pomoc českej
vedy, odborníkov a pedagógov pri budovaní slovenského odborného a vysokého ńkolstva sa
ukázala byť neoceniteğným prínosom pre následné napredovanie slovenskej vedy a ńirńie celej
kultúry. Vo vzťahu k rozvoju sociológie treba pripomenúť prínos predstaviteğov praņských
vysokých ńkôl, ktorí sa podieğali na inńtitucionalizácii slovenskej sociológie, najmä na
zaloņení sociologického seminára na filozofickej fakulte Univerzity Komenského (Bliņńie
Laiferová 2017).
Vńeobecne známou skutočnosťou je, ņe na etablovaní sociologického odboru na
Filozofickej fakulte UK v Bratislave v roku 1924 mali zásluhu vtedajńí slovenskí politici zo
skupiny tzv. hlasistov, najmä vńak Dr. Milan Hodņa a Dr. Anton Ńtefánek (Na podnet Dr. A.
Ńtefánka, vládneho referenta pre ńkolstvo na Ńrobárovom ministerstve s plnou mocou pre
správu Slovenska sa Dr. M. Hodņa pričinil o zriadenie katedry sociológie na Univerzite
Komenského v Bratislave (Hirner 2014: 177).
V tom čase sociológia patrila k relatívne neznámym novým vedám, no vďaka úsiliu
hlasistov, ako aj pod vplyvom rozvoja sociológie v Čechách (Neńpor, 2011) bol zaloņený na
FiF UK sociologický seminár, kde sa od akademického roka 1924/25 začala prednáńať
sociológia a príbuzné disciplíny. Výraznejńí prienik Slovákov v akademickej sfére sa odohral
aņ v tridsiatych rokoch, čo bolo posilnené najmä rozpadom pomníchovského Československa
v r. 1939 (Neńpor 2011). Počiatky výučby sociológie boli tak v rukách českých profesorov, čo
bolo ovplyvnené prirodzenou blízkosťou jazyka, kultúry a začínajúcou sa spoločnou
históriou, no netreba zabúdať, ņe v tom období bol nosnou politickou ideou
čechoslovakizmus, ktorý udával tón aj na akademickej pôde a svojím spôsobom formoval
vedomie prísluńníkov akademickej obce.
Významnejńiu rolu v sociologickom seminári zohral Dr. Otakar Machotka, ktorý sa stal
prvým habilitovaným docentom na bratislavskom pracovisku (1933)2, a hoci krátko po
habilitácii odcestoval do USA, neskôr sa do Bratislavy vrátil a od r. 1936 aņ do rozpadu
Československa v 1939 tu prednáńal. Jeho pôsobenie v Bratislave moņno povaņovať za
nesporný prínos pre rozvoj metodologického poznávania, čo napokon prízvukoval aj
Alexander Hirner (Hirner 2014). Nástupom Machotku do funkcie riaditeğa sociologického
seminára v r. 1934 sa razom zmenil charakter prednáńok a zameranie výučby bratislavských
poslucháčov sociológie. Práca intelektuálov, tvoriacich v podmienkach profańistického
Slovenského ńtátu nebola jednoduchá uņ len z nevyhnutnosti čeliť tendenciám ideologického
usmerņovania a klérofańistickej moci. Nespochybniteğnú zásluhu na tom má prvý a na dlhé
2 Archív UK. Spis doc. O. Machotku.
8
