Sj zlom-new.indd

226 Pages·2011·3.95 MB·Slovak

Kultúrna a sociálna diverzita na Slovensku III
GLOBÁLNE A LOKÁLNE V SÚČASNOM MESTE
Editori
Alexandra Bitušíková
Daniel Luther
Inštitút sociálnych a kultúrnych štúdií FHV
Univerzita Mateja Bela
Banská Bystrica 2010
Kultúrna a sociálna diverzita na Slovensku III
Editori
Doc. PhDr. Alexandra Bitušíková, CSc.
Mgr. Daniel Luther, CSc.
Hosťujúci autor
Profesor Emeritus Ulf Hannerz
Kolektív autorov
Mgr. Kamila Beňová
Doc. PhDr. Alexandra Bitušíková, CSc.
Doc. PhDr. Jolana Darulová, CSc.
Mgr. Ivan Chorvát, CSc.
PhDr. Katarína Koštialová, PhD.
PhDr. Zdena Krišková, PhD.
Doc. PhDr. Ladislav Lenovský, PhD.
Mgr. Daniel Luther, CSc.
PaedDr. Slavomíra Štrbová-Očenášová, PhD.
Mgr. Katarína Tesárová
PhDr. Monika Vrzgulová, CSc.
Recenzenti
Prof. Viera Feglová, CSc.
PhDr. Peter Salner, DrSc.
Copyright
© Inštitút sociálnych a kultúrnych štúdií FHV, Univerzita Mateja Bela v Banskej
Bystrici
© Ústav etnológie SAV, Bratislava
Prvé vydanie 2010
Vydavateľ
Inštitút sociálnych a kultúrnych štúdií FHV, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici,
Ústav etnológie SAV, Bratislava
Publikácia vznikla v rámci EÚ 6RP Siete excelentnosti SUS.DIV – Sustainable Development
in a Diverse World (Contract No. CIT3-CT-2005-513438) a projektu VEGA Urbánne prostredie
ako priestor diverzity (číslo projektu 2/0122/08)
Technická spolupráca
Daniel Luther
Tlač
BRATIA SABOVCI, s. r. o., Zvolen
ISBN 978-80-557-0008-3
EAN 9788055700083
OBSAH
Úvodom
Alexandra Bitušíková .......................................................................................................5
Svet a mesto po páde Železnej opony: zmenené “miesta významov”
Ulf Hannerz ......................................................................................................................8
Slovenské mesto v etape globalizácie: antropologická identifi kácia
problematiky
Alexandra Bitušíková – Daniel Luther ..........................................................................17
Bratislava
Občania, developeri a globalizované mesto
Daniel Luther .................................................................................................................31
Trenčín
Imidž mesta v stratégiách lokálnej politiky
Monika Vrzgulová ..........................................................................................................45
Banská Bystrica
Verejné priestory ako postriedok marketingu mesta
Alexandra Bitušíková .....................................................................................................63
Zvolen
Podiel mestských inštitúcií na organizovaní rituálov
Katarína Koštialová .......................................................................................................79
Poprad
Turizmus ako impulz rozvoja mesta
Zdena Krišková ..............................................................................................................95
Liptovský Mikuláš
Tatralandia v destinácii Liptov
Slavomíra Očenášová-Štrbová .....................................................................................111
Banská Štiavnica
Od lokalizmu k svetovému kultúrnemu dedičstvu
Jolana Darulová ..........................................................................................................125
3
Kultúrna a sociálna diverzita na Slovensku III
Piešťany
Globalizácia a diverzifi kácia v kúpeľnom meste
Ladislav Lenovský ........................................................................................................141
Žiar nad Hronom
Krátky príbeh jedného (ne)pekného mesta
Kamila Beňová .............................................................................................................157
Žilina
Ihrisko pri továrni: Ako sa moderné stalo lokálnym a pretrvalo globálne
Roman Hofreiter ..........................................................................................................175
Bratislava
Etnografi cká sonda do konštrukcie a produkcie kultúrnych atrakcií
Katarína Tesárová ........................................................................................................190
Košice – Bratislava
Voľný čas obyvateľov slovenských miest: globálne a lokálne vzory
Ivan Chorvát ................................................................................................................203
4
ÚVOD
Slovenské mestá prešli v posledných dvoch desaťročiach veľkými zmenami, ktoré
umožnila a urýchlila politická, ekonomická, sociálna a kultúrna transformácia spoločnosti
po roku 1989. Jedným z dôležitých dôsledkov tejto transformácie bolo otvorenie sa
vonkajším vplyvom okolitého sveta, čo sa prejavilo nielen v otvorenosti ekonomického
trhu, ale aj v oblasti sociálno-kultúrnej. Dnes už ťažko nájdeme na Slovensku lokalitu, ktorá
nie je poznačená procesmi globalizácie, a to tak ekonomickej, kultúrnej i sociálnej. Mestá sú
vystavené tlakom globalizácie viac než menšie lokality, lebo priťahujú nadnárodný kapitál
a s ním aj viac pracovných príležitostí, čo následne spôsobuje rast migrácie a turizmu, ako
aj zvyšujúcu sa diverzitu životných štýlov, kultúrnych znakov a reprezentácií. Nie každé
mesto absorbuje vplyvy globalizácie rovnako. Lokálne procesy a javy sa vyvíjajú ruka
v ruke s globálnymi, preto je potrebné všímať si dynamiku týchto procesov a osobitosti
každej lokality.
Publikácia je treťou zo série Kultúrna a sociálna diverzita na Slovensku, venovanej
problematike vzťahu kultúrnej a sociálnej diverzity a trvalo udržateľného rozvoja prevažne
v mestskom prostredí. Jej východiskom je projekt Siete excelentnosti s názvom Trvalo
udržateľný rozvoj v diverzifi kovanom svete (Sustainable Development in a Diverse World,
akronym SUS.DIV), ktorý je súčasťou 6. rámcového programu Európskej komisie v rámci
priority Občania a vládnutie vo vedomostnej spoločnosti. Projekt bol riešený v období
rokov 2005 až 2010. Sieť excelentnosti zlúčila výskumných pracovníkov 31 inštitúcií z 12
krajín Európy. Jej hlavným cieľom bol multidisciplinárny komparatívny výskum, ktorý má
prispieť k lepšiemu pochopeniu vzťahu kultúrnej a sociálnej diverzity a trvalo udržateľného
rozvoja vo svete. Výskumný projekt slovenského riešiteľského kolektívu sa zameral na
štúdium rastúceho fenoménu diverzity a jej dôsledkov v slovenských mestách; sledovanie
pripravenosti a otvorenosti slovenskej spoločnosti na tento jav (vrátane stratégií a praktík
zameraných na migračnú a integračnú politiku), ako aj sledovanie vzťahu „globálneho“ a
„lokálneho“ v slovenskom urbánnom prostredí.
Základnou hypotézou takto široko poňatého prístupu k štúdiu diverzity a jej vzťahu
k trvalo udržateľnému rozvoju v sociálno-kultúrnom kontexte je skutočnosť, že diverzita
je po vyše štyridsaťročnej nadvláde komunistickej ideológie pomerne novým a rastúcim
javom v slovenskej spoločnosti. V období socializmu pred rokom 1989 nebola spoločnosť
konfrontovaná s takmer žiadnou vonkajšou a limitovanou vnútornou diverzitou.
Hlavnými princípmi a cieľmi komunistickej spoločnosti bol kolektivizmus a vytvorenie
egalitárnej a homogénnej spoločnosti, v ktorej kultúrna, etnická, náboženská či sociálna
diverzita, pluralita, inakosť, rôznosť alebo rôznorodosť nemali miesto a boli považované
za neprijateľné až nepriateľské pre rozvoj socializmu. V postsocialistickom vývoji po
roku 1989 skončila etapa spoločenskej homogenity a zaznamenávame rapídny rast
diverzity vo všetkých sférach života: diverzifi káciu ekonomickej štruktúry a vlastníckych
vzťahov; prehlbujúcu sa sociálno-ekonomickú stratifikáciu; rozvoj alternatívnych
druhov vzdelávania, umenia a kultúry; diverzitu technológií a spôsobov komunikácie;
5
Kultúrna a sociálna diverzita na Slovensku III
širokú ponuku tovarov a služieb, a tým aj rastúcu pluralitu životných štýlov a životných
nárokov; demografi cké zmeny – každoročne sa zvyšujúci počet cudzincov, migrantov a
prisťahovalcov z iných kultúr a meniace sa etnické a náboženské zloženie obyvateľstva
a pod. Je slovenská spoločnosť pripravená na rastúcu diverzitu? Na tieto otázky sa
snažia nájsť odpovede tri publikácie venované tejto téme. Prvá publikácia sa sústredila
na teoretické vymedzenie problematiky a jej aplikáciu v slovenskej spoločnosti, druhá
sa venovala problematike migrantov a ich integrácie na Slovensku a tretia zo série si
dáva za cieľ sledovať slovenské mesto z pohľadu globálnych a lokálnych procesov a ich
vzájomných dynamických vzťahov.
Publikácia prináša etnologické sondy do súčasného života vybraných slovenských
miest. Editorom i autorskému tímu je cťou, že prológom k publikácii je príspevok
švédskeho antropológa Ulfa Hannerza, ktorý odznel na medzinárodnej konferencii
venovanej problémom globálnych a lokálnych procesov v postsocialistických mestách,
konanej v rámci SUS.DIV dňa 9. novembra 2009 v Bratislave.
Úvodná kapitola (Alexandra Bitušíková – Daniel Luther) prináša prehľad teoretických
prístupov k štúdiu globalizácie najmä z pohľadu antropológie globalizácie a otvára aj otázku
metód potrebných pri výskume tejto komplexnej problematiky, vyžadujúcej sledovanie
rôznorodých zdrojov a často súčasne na viacerých miestach. Samotná téma i jej štúdium
provokuje mnoho kritických názorov z radov sociálnych a kultúrnych antropológov na jej
uchopenie, dnes však už však nikto nepochybuje o jej potrebe a dôležitosti.
Po hosťovskom príspevku Ulfa Hannerza a úvodnom teoretickom vstupe editorov
nasleduje 12 rôznych pohľadov do našich miest. Hovoriť o typológii slovenských miest
je problematické najmä kvôli rôznosti prístupov, hľadísk a indikátorov. Editori sa snažili
identifi kovať mestá, ktoré sa rozlišujú veľkosťou, historickým vývojom, postavením
v regionálnej, národnej a globálnej hierarchii, poslaním a špecializáciou. V neposlednom
rade sa výber zákonite zúžil na mestá, v ktorých slovenskí etnológovia robia výskum.
Témy jednotlivých príspevkov, ich uhol pohľadu na problematiku globalizácie a jej vzťahu
k lokálnemu vývoju sa líšia, hoci sledujú podobné či identické znaky globalizačných
vplyvov. Je potrebné zdôrazniť, že výskum a následne interpretácia jeho výsledkov si
vyžadovala mnoho diskusií autorského kolektívu. Editori aj autori sú si vedomí slabostí
etnografi e tohto druhu (v zmysle poňatia etnografi e ako metódy výskumu a popisu
jeho výsledkov), zároveň ale chcú podporiť ďalšie výskumy vplyvu globalizácie na
Slovensku.
Prechádzka súčasnými slovenskými mestami sa začína v hlavnom meste Slovenska
kapitolou Daniela Luthera, ktorý sleduje vývoj Bratislavy z pohľadu aktivít developerov,
občanov a samosprávy. Práve v Bratislave je rozvoj globálnych developerských
megaprojektov najmarkatnejší a aj najproblematickejší, keďže nachádza protinázor aj
v početných občianskych a profesionálnych aktivitách. V príspevku sa zaoberá najmä
vývojom, premenou a kreovaním súčasných urbánnych priestorov.
Monika Vrzgulová je už roky verná mestu Trenčín. Vo svojej kapitole sleduje vplyv
lokálnej politiky na vytváranie nového imidžu mesta a projekt kandidatúry na Európske
hlavné mesto kultúry 2013. Podobnú tému rozvíja Alexandra Bitušíková, ktorá na príklade
Banskej Bystrice poukazuje na zmeny centrálnych mestských verejných priestorov a ich
6
funkcií, ako aj formovanie nových mestských rituálov a festivít, podporovaných mestskou
samosprávou s cieľom posilňovania lokálnej identity a prilákania turistov. Katarína
Koštialová si za cieľ pozorovania vybrala Zvolen s hlavným dôrazom na prienik globalizácie
do inštitucionalizovaných rituálov a miest, kde sa konajú, vychádzajúc z nevyhnutnej
komparácie s obdobím pred rokom 1989, kedy takmer všetky inštitucionalizované rituály
mali politický podtext.
Ďalšia skupina príspevkov si všíma mestá, ktoré sú niečím špecifi cké: Poprad ako
brána do Tatier a kandidát na Olympijské hry (Zdena Krišková), Liptovský Mikuláš
a jeho Tatralandia ako „raj“ turistov (Slavomíra Očenášová-Štrbová), Banská Štiavnica
ako mesto na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO (Jolana Darulová),
kúpeľná „mekka Slovenska“ Piešťany (Ladislav Lenovský) a priemyselné mesto – „zástava
socialistickej propagandy“ Žiar nad Hronom (Kamila Beňová). Autori sledujú jednotlivé
mestá z pohľadu ich špecifi ckého postavenia v rámci Slovenska a lokálneho vnímania
a interpretovania globalizácie.
Posledné tri kapitoly sa týkajú širších súvislostí globalizácie (nadnárodný kapitál,
turizmus, voľný čas) a z tohto pohľadu vnímajú dôsledky globalizácie na slovenské
lokality. Roman Hofreiter si vybral nadnárodnú automobilovú fi rmu, pôsobiacu v blízkosti
mesta Žilina, a sleduje jej vplyv na rozvoj lokality, regiónu a vzájomných vzťahov medzi
obyvateľmi a nadnárodnou spoločnosťou. Katarína Tesárová sa venuje problematike
kultúrneho turizmu v Bratislave, najmä produkcii a konštrukcii turistických atrakcií a ich
miesta vo formovaní obrazu mesta. Ivan Chorvát na základe sociologických výskumov
predkladá pohľad na trávenie voľného času obyvateľov Slovenska v kontexte globalizácie
s hlavným dôrazom na mestá Bratislava a Košice.
Veríme, že publikácia prinesie zamyslenie a inšpirácie pre kolegov a kolegyne rôznych
teoretických zameraní a nájde pokračovanie v ďalších podobných a ešte lepších prácach
etnológie a antropológie globalizácie.
Alexandra Bitušíková
7
Kultúrna a sociálna diverzita na Slovensku III
SVET A MESTO PO PÁDE ŽELEZNEJ OPONY:
MENIACE SA „MIESTA VÝZNAMOV“1
Ulf Hannerz
Biografi cká poznámka
Prezentácia prvej verzie tohto príspevku sa uskutočnila 9. novembra 2009 v Bratislave
na seminári o urbánnom živote v postsocialistických mestách.2 Dôležitosť tohto dátumu
nemôže zostať nepovšimnutá. Uplynulo totiž presne dvadsať rokov odvtedy, keď sa začal
rúcať Múr medzi Východným a Západným Berlínom, čo bola v tú jeseň pravdepodobne
najdramatickejšia udalosť spomedzi mnohých ďalších symbolických udalostí. Zhodou
okolností som bol v ten večer v Nemecku, hoci nie v Berlíne, a veľmi dobre si pamätám,
že som zažíval radosť, ale zároveň aj pocit neistoty, čo to z hľadiska dlhodobej perspektívy
znamená. Chcel by som sa však vrátiť ešte hlbšie do minulosti a spomenúť svoju prvú
návštevu Berlína v 70. rokoch, ktorá trvala len niekoľko dní, ale bola zároveň aj mojím
prvým krátkym pohľadom do sveta za Železnou oponou. Rozhodol som sa, že v hluchom
období medzi Vianocami a Novým rokom si oddýchnem, a vybral som sa vlakom zo
Štokholmu do Berlína spoznávať toto mesto. Cestovnú kanceláriu Švédskych železníc
som požiadal, aby mi zabezpečili ubytovanie v Berlíne, ktoré mi – na moje prekvapenie
– vybavili vo Východnom Berlíne. Vystúpil som z vlaku na Friedrichstrasse a prv, ako
som sa vybral do ulíc, zamieril som do pochmúrneho malého hotelíka.
Snežilo a vyzeralo to, že v tom čase tesne po vianočných sviatkoch sa v meste
nachádzam iba ja a náhodne patrolujúci príslušník Volkspolizei. Pripadal som si ako
v zakonzervovanej zmeske štátneho socializmu, zvyškov akéhosi introvertného luteránstva
a severskej zimnej klímy. V nasledujúcich dňoch som si doprial prechádzku po Unter den
Linden a Karl-Marx-Allee, zamýšľal sa nad výstavou v Múzeu protifašistického odboja
a doprial si zo dve večere v reštauráciách, ktorých jedlá boli akousi váhavou oslavou
bratských vzťahov s ostatnými socialistickými krajinami. Keď som sa dozvedel, v ktorej
časti mesta sa nachádza môj hotel, s istou dávkou nevinnosti som si povedal, že večery
môžem tráviť vo Východnom Berlíne a cez deň sa vyberiem „na Západ“: Keď vysvitlo,
1 V originále habitats of meaning. Autor v abstrakte uvádza: „Článok vychádza z koncepcie mesta ako
‚miesta významov‘ a rozpracúva antropologické východisko kultúrnej charakteristiky postsocialistických
miest v strednej a východnej Európe. Stavia na myšlienke, že rozličné kategórie obyvateľov (napríklad
rozličných generácií) a návštevníkov mesta majú rozdielne očakávania a záujmy v danom meste a že
v súčasnosti aj rozličné druhy médií zohrávajú dôležitú úlohu pri vytváraní urbánneho povedomia.“
Edičná poznámka: Ťažkosti s prekladom do slovenčiny spôsobuje viacvýznamovosť pojmu habitats of
meaning – raz je používaný vo význame interpretácie prostredia, lokality (napr. niektorou generačnou
vrstvou), inokedy vo vzťahu k premenám lokálnych významov (napr. aj prostredníctvom názvov ulíc,
pamätníkov a pod).
2 Prvú verziu tohto článku som prezentoval na workshope SUS.DIV Network of Excellence s názvom:
Trvalo udržateľná diverzita v globalizujúcom sa svete: Globálne verzus lokálne v postsocialistických
mestách strednej a východnej Európy. Moja srdečná vďaka patrí dr. Alexandre Bitušíkovej za pozvanie
na tento workshop, ako aj za starostlivosť a pohostinnosť a skvelú organizáciu. Zároveň ďakujem touto
cestou aj ostatným účastníkom workshopu za ich poznámky.
8
že ani pre zahraničného návštevníka to nie je jednoduchá záležitosť, po pár dňoch som
sa presťahoval do jasne vysvieteného Západného Berlína. Samozrejme, že odvtedy som
toto mesto navštívil mnoho ráz. Nedávno som si dokonca uvedomil, že najzaujímavejšie
a najrušnejšie miesta, ktoré toto mesto ponúka svojim návštevníkom, sa nachádzajú práve
v pretransformovanom Východnom Berlíne.
Aj v období pred rokom 1989, ale najmä po ňom, sa mi občas naskytla príležitosť
pozrieť si trochu detailnejšie mestá, ktoré sa kedysi nachádzali na východnej strane Železnej
opony. Zakaždým to však bol iba rýchly a povrchný pohľad, takže ak sa v tomto prípade
vôbec môžem priznať, že som tam bol ako antropológ, išlo skôr o akúsi „parašutistickú
antropológiu“, ktorá je určite istým spôsobom rozporuplná. Preto sú moje úvahy o týchto
mestách skôr v rovine skromných poznámok vychádzajúcich z istej organizovanej
zvedavosti, než zo solídnych vedomostí a poznania faktov. Avšak skutočnosť, že som
sa identifi koval vo výhodnej pozícii antropológa, do istej miery naznačuje, na čo som sa
rozhodol zamerať a čo ma najväčšmi zaujalo. V neposlednom rade to bola kultúra, ktorú
som v tomto prípade bral ako záležitosť významu a zmysluplných foriem. Rovnako ma
však zaujala diverzita a najmä jej spoločenská organizovanosť. Na tomto mieste sa mi
hodí, aby som sa vrátil k myšlienke, ktorú som si už raz „požičal“ od poľsko-britského
sociológa Zygmunta Baumana (1922: 190–191), ktorý začiatkom 90. rokov povedal, že
pojem činiteľa sa dá tvorivo prepojiť nie so systémom, ale s fl exibilným chápaním miesta.
Ja som si túto myšlienku prispôsobil a načrtol koncepciu „miesta významov“. Vtedy som
to vysvetlil tak, že miesta sa môžu rozširovať a zužovať, nemusia nevyhnutne byť nijako
mimoriadne autonómne alebo jasne vymedzené a identifi kujú sa buď podľa jednotlivcov
alebo určitých kolektívov. Ako „miesta významov“ ich nemusia všetci ich obyvatelia
nevyhnutne chápať rovnako ako fyzický priestor, ktorý obývajú, ale vďaka kultúrnym
procesom sú cesty ich vnímania rôzne a prelínajú sa v nich rozličné interpretácie a praktické
vnemy (Hannerz 1996: 22 – 23).
Mňa zaujali mestá ako lokálne „miesta významov“, ktoré sú vždy otvorené širšiemu
prostrediu a v súčasnosti často najmä svetu a fenoménu, ktorý dnes nazývame globalizáciou.
Stačí však, aby sme sa na mestá strednej a východnej Európy pozreli trocha špecifi ckejšie
a vrátili sa hlbšie do minulosti, a zarazí nás, ako často boli prepojené s dramatickými
zmenami v politickej, spoločenskej a kultúrnej oblasti. Odkaz na „postsocialistické mestá“
ponúka jeden pretrvávajúci kontrast. Ak berieme tieto mestá z pohľadu celého 20. storočia,
je jasné, že boli svedkami pádu okolitých impérií, posunu hraníc a niekedy aj presunu ich
obyvateľov. Mnohé z nich ovplyvnil holokaust zásadne, iné len okrajovo. Do istej miery
sa tieto zmeny prejavili aj v tom, že za tých sto rokov sa v prípade mnohých miest zmenil
dva-, ba aj trikrát ich názov a rovnaký osud postihol aj ulice v nich. V urbánnom prostredí
sa zachovali stopy po týchto zmenách, hoci v niektorých obdobiach sa vyskytli pokusy
zachovať, alebo naopak zbaviť sa, prípadne obnoviť určité charakteristiky minulosti.
Bolo pre mňa do istej miery prekvapením, že Karl-Marx-Allee vo Východnom Berlíne
zostala taká, ako som ju vnímal v 70. rokoch, a jej architektúra dodnes predstavuje skvelý
príklad urbanistickej vízie štátneho socializmu 50. rokov. Treba však priznať aj to, že ako
Stalinallee, čo bola jej predchádzajúca inkarnácia, dlho nevydržala. V Budapešti boli zasa
sochy a pamätníky, postavené po II. svetovej vojne, v neskorších rokoch sústredené do
9
Kultúrna a sociálna diverzita na Slovensku III
tematických komunistických parkov v okrajových častiach mesta, kde priťahujú pozornosť
nanajvýš tak zahraničných turistov, zatiaľ čo temné stránky nanúteného totalitarizmu sú
vystavené v Dome hrôzy v centre mesta na bulvári, ktorého názov prešiel v toku dejín tiež
niekoľkými zmenami. To všetko patrí do lokálneho „miesta významov“.
Globalizácia a „druhý svet“
Pre účastníkov konferencie, ale aj pre tých, ktorí prostredníctvom médií sledovali vývoj
na jeseň roku 1989, mali udalosti v Berlíne, Prahe, Bukurešti a na viacerých iných miestach
skôr lokálny charakter. Dnes si však už uvedomujeme, že s nimi ruka v ruke kráčal aj iný
pohľad na svet – silnejší pocit jedného sveta. Dosť často sa nám pripomína, že fenomén
globálneho prepojenia v rozličných podobách už existuje podstatne dlhšie, avšak termín
„globalizácia“ sa nám dostal do povedomia až v období po studenej vojne. Fenomén, na
ktorý sa tento termín vzťahuje, možno nie je celkom priamo prepojený s nahromadenými
politickými revolúciami, avšak možnosť voľného prepojenia a komunikácie ponad všetky
hranice s ním určite v mnohom korešponduje.
Skúsme si pripomenúť trochu staršiu rétoriku. Najmä v období studenej vojny sa
niekoľko desaťročí namiesto jedného sveta ujala predstava troch svetov – prvý, druhý
a tretí svet. Dokonca existoval aj koncept štvrtého sveta – roztrúseného pôvodného
obyvateľstva, s ktorým sa ešte stále stretávame. Avšak s koncepciou troch svetov sa
už nestretáme. Namiesto tretieho sveta sa dnes skôr používa termín „globálny juh“.
Vznikli nové konfi gurácie hospodárskej a politickej moci, ktoré sa nehodia do tejto starej
kategorizácie.
Postsocialistické mestá kedysi patrili do druhého sveta. Preto by sa dalo povedať, že na
istý čas sa zúčastňovali na špecifi ckej globalizácii druhého sveta, ktorá ovplyvnila určité
mobility, myšlienkové prúdy, nadnárodné kontakty a určité lokálne prejavy. A to, čo sa
v období po studenej vojne prekrývalo s obratom smerom ku globalizácii jedného sveta,
bol celý rad foriem deglobalizácie druhého sveta, prerušenie prepojení medzi centrom
a perifériou toho sveta a tej doby, a tiež, aspoň ja to tak chápem, aj určité uvoľnenie ďalších,
ešte väčšmi okrajových väzieb medzi perifériami navzájom. Občas sa mi vynorí v mysli
otázka, či pri skúmaní súčasných a vznikajúcich vzťahov medzi globálnym a lokálnym
priestorom nehrozí riziko, že stratíme zo zreteľa stopy tejto deglobalizácie. Možno je to
naozaj tak, že minulé a súčasné globalizácie sú v skutočnosti často prepojené.
Vrátim sa k nezrovnalostiam medzi súčasným a minulým a sústredím sa na to, ktoré sú
podľa mňa najsľubnejšie lokality na štúdium interakcií globálneho a lokálneho v takých
„miestach významu“, za aké ja pokladám postsocialistické mestá v strednej a východnej
Európe. Istým spôsobom sa vraciam ku konceptu, ktorý som po prvý raz opísal vo svojej
práci asi pred dvadsiatimi rokmi – bola to pôvodne prednáška a týkala sa kultúrnej úlohy
„svetových“ miest (Hannerz 1996: 127 – 139). Vychádzal som z klasickej štúdie Kultúrna
úloha miest autorov Roberta Redfi elda a Miltona Singera (1954) a zaoberal som sa ich
historickým kontrastom vo svete medzi ortogenetickými a heterogenetickými mestami.
Niektoré dávne urbánne centrá vo svete boli ortogenetické, v podstate išlo o kultové
miesta zamerané na kultivovanie viery a náboženských praktík roľníkov z okolitého
vidieka. Zatiaľ čo heterogenetické mestá predstavovali skôr akési križovatky, keďže
10