Table Of ContentKrÆsnobrodsk(cid:253) zborn(cid:237)k, Pre(cid:154)ov, II (1997) 2, str. 211-219
RRRRuuuussssíííínnnnsssskkkkaaaa aaaa sssslllloooovvvveeeennnnsssskkkkáááá
CCCCiiiirrrrkkkkeeeevvvv ssssuuuuiiii iiiiuuuurrrriiiissss
JozafÆt V.Timkovič, OSBM
Ka(cid:158)d(cid:253), kto chce porozumieť a sprÆvne pou(cid:158)(cid:237)vať K(cid:243)dex KÆnonov V(cid:253)chod-
n(cid:253)ch Cirkv(cid:237)(CCEO), nutne naraz(cid:237) na term(cid:237)n «Cirkev sui iuris». Tento term(cid:237)n je
absolœtne nov(cid:253), oficiÆlne sa objavuje prÆve pri vyhlÆsen(cid:237) CCEO 18. okt(cid:243)bra
1990.1 K(cid:243)dex CCEO, z v(cid:253)raznej v(cid:244)le Najvy(cid:154)(cid:154)ieho LegislÆtora pÆpe(cid:158)a JÆna
Pavla II. začal platiť 1. okt(cid:243)bra 1991. I keď u(cid:158) ubehlo temer (cid:154)esť rokov, na Slo-
vensku sa e(cid:154)te neobjavil nijak(cid:253) odborn(cid:253) člÆnok podrobne pojednÆvajœci o prob-
lematike «Cirkvi sui iuris». TÆto na(cid:154)a (cid:154)tœdia, sa teda chce pokœsiť o priekop-
n(cid:237)cko-pioniersku prÆcu.2
Prv(cid:253) kÆnon CCEO hovor(cid:237):
«KÆnony tohto K(cid:243)dexu sa t(cid:253)kajœ v(cid:154)etk(cid:253)ch a len v(cid:253)chodn(cid:253)ch katol(cid:237)ckych
Cirkv(cid:237), v(cid:253)nimku tvoria tie kÆnony, ktorØ sa t(cid:253)kajœ vzťahov s latinskou
Cirkvou, kde je to stanovenØ v(cid:253)razne».3
Ako z textu hore uvedenØho kÆnona jasne vypl(cid:253)va, CCEO plat(cid:237) len a len
pre «v(cid:253)chodnØ katol(cid:237)cke Cirkvi». Teda neplat(cid:237) pre pravoslÆvnych,4 ktor(cid:237) sa ria-
dia svojim vlastn(cid:253)m cirkevn(cid:253)m prÆvom,5 neplat(cid:237) ani pre r(cid:237)mskokatol(cid:237)kov (teda
katol(cid:237)kov latinskej Cirkvi), ktor(cid:237) sa riadia taktie(cid:158) svojim vlastn(cid:253)m K(cid:243)dexom.6
Pre r(cid:237)mskokatol(cid:237)kov CCEO plat(cid:237) jedine v t(cid:253)ch kÆnonoch, kde sa latinskÆ Cirkev
spom(cid:237)na v(cid:253)razne.7
V ďal(cid:154)(cid:237)ch kÆnonoch CCEO sa v(cid:253)chodnØ Cirkvi označujœ ako Cirkvi sui
iuris. SlovÆ «sui iuris» sa dajœ prelo(cid:158)iť ako «vlastnØho prÆva» či v prisp(cid:244)soben(cid:237)
na slovensk(cid:253) jazyk «s vlastn(cid:253)m prÆvom». Tieto v(cid:253)chodnØ Cirkvi sui iurismajœ
prÆvo a povinnosť, č(cid:237)m sk(cid:244)r si definovať svoje vlastnØ partikolÆrne prÆvo na bÆ-
ze svojej vlastnej trad(cid:237)cie v rÆmci kÆnonov CCEO, kde sa na to v(cid:253)razne odvolÆ-
va.8
Isus Christos je len jeden, a jeho mystickØ telo (Cirkev) je tie(cid:158) len jedno.
211
To je dogmatickÆ pravda a tÆto pravda bude platiť na večnØ veky. Ako potom
rozumieť, (cid:158)e teraz katol(cid:237)cka Cirkev uč(cid:237), (cid:158)e v jedinej katol(cid:237)ckej Cirkvi mÆme
celØ mno(cid:158)stvo tzv. Cirkv(cid:237) sui iuris? V katol(cid:237)ckej Cirkvi nemÆme viacej Cirkv(cid:237),
to by bol nezmysel av(cid:154)ak v katol(cid:237)ckej Cirkvi nateraz9 mÆme a(cid:158) 22 partikolár-
nych Cirkv(cid:237) sui iuris - a to u(cid:158) mÆ logiku. SlovÆ «sui iuris» tu majœ veľk(cid:253) v(cid:253)z-
nam, zabezpečujœ, (cid:158)e tu nieto protirečen(cid:237).
DogmatickÆ kon(cid:154)titœcia II. VatikÆnskeho koncilu Lumen gentiumhovor(cid:237):
«(cid:133) v cirkevnom spoločenstve sa legit(cid:237)mne nachÆdzajœ partikolÆrne
Cirkvi, ktorØ vlastnia svoje vlastnØ trad(cid:237)cie, bez toho, aby naru(cid:154)ovali
celistvosť primÆtu Petrovej katedry, ktorÆ predsedÆ v(cid:154)eobecnØmu spo-
ločenstvu v lÆske, dÆva pozor na legit(cid:237)mnu r(cid:244)znorodosť a zÆroveň bdie,
aby to, čo je partikolÆrne, nielen (cid:158)e ne(cid:154)kodilo jednote, ale aby jej sk(cid:244)r
slœ(cid:158)ilo».10
Takto u(cid:158) Lumen gentium uznÆva existenciu partikolÆrnych Cirkv(cid:237) s vlast-
n(cid:253)mi trad(cid:237)ciami v lone Cirkvi katol(cid:237)ckej.
II. VatikÆnsky koncil v(cid:154)ak ide ďalej a svoje vyjadrenia z Lumen gentium
vysvetľuje, v dekrØte Orientalium Ecclesiarum:
«Tieto partikolÆrne Cirkvi, ako V(cid:253)chodu, tak aj ZÆpadu, i keď sœ časťami
medzi nimi rozdielnymi pre d(cid:244)vod tzv. obradov, teda pre liturgiu, cir-
kevnœ discipl(cid:237)nu a duchovnØ dedičstvo, predsa sœ v rovnakej starostlivos-
ti pastorÆlneho vedenia R(cid:237)mskeho PÆpe(cid:158)a, ktor(cid:253) je z Bo(cid:158)ej v(cid:244)le nÆsled-
n(cid:237)kom sv. Petra v primÆte nad v(cid:154)eobecnou Cirkvou. Tieto Cirkvi preto
majœ rovnakœ vzne(cid:154)enosť, tak aby ani jedna z nich nebola nad druhou
pre d(cid:244)vod obradu a majœ rovnakØ prÆva a tie(cid:158) rovnakØ povinnosti i čo sa
t(cid:253)ka (cid:154)(cid:237)renia evanjelia na celom svete, pod veden(cid:237)m R(cid:237)mskeho PÆpe(cid:158)a».11
DekrØt Orientalium Ecclesiarum takto uznÆva existenciu partikolÆrnych
Cirkv(cid:237) nielen na V(cid:253)chode, ale i na ZÆpade. E(cid:154)te v(cid:253)raznej(cid:154)ie sa v(cid:154)ak vyjadruje
ďalej:
«Tento sv(cid:228)t(cid:253) koncil(cid:133) slÆvnostne vyhlasuje, (cid:158)e v(cid:253)chodnØ Cirkvi podob-
ne ako aj tie zÆpadnØ majœ prÆvo a povinnosť riadiť sa vlastn(cid:253)mi par-
tikolÆrnymi discipl(cid:237)nami (prÆvom), preto(cid:158)e sœ potvrdzovanØ starodÆv-
nosťou, a sœ viac vhodnØ pre mentalitu ich veriacich a viac prisp(cid:244)sobenØ
pre dobro ich du(cid:154)(cid:237)».12
Ako vid(cid:237)me, II. VatikÆnsky koncil jasne uč(cid:237) o existenci(cid:237) partikolÆrnych
Cirkv(cid:237) v lone jedinej katol(cid:237)ckej Cirkvi a zÆroveň vyz(cid:253)va, aby sa riadili «vlast-
n(cid:253)m prÆvom», ktorØ je viac zhodnØ s mentalitou ich veriacich. Tieto zÆvery II.
212
Rus(cid:237)nska a slovenskÆ Cirkev sui iuris
VatikÆnskeho koncilu sa teoreticky dostali do praxe a(cid:158) v r. 1990 vyhlÆsen(cid:237)m
CCEO. (cid:218)plne do praxe sa v(cid:154)ak dostanœ a(cid:158) vtedy, keď jednotlivØ Cirkvi sui iuris
vyhlÆsia svoje partikolÆrne prÆvo a budœ podľa neho aj (cid:158)iť.
V katol(cid:237)ckej Cirkvi rozoznÆvame (cid:154)esť trad(cid:237)ci(cid:237), z toho jednu latinskœ a p(cid:228)ť
v(cid:253)chodn(cid:253)ch: alexandrijskœ, antiochijskœ, armØnsku, chaldejskœ a kon(cid:154)tantino-
polskœ.13V rÆmci ka(cid:158)dej trad(cid:237)cie rozoznÆvame jednotlivØ Cirkvi sui iuris.14
KÆnon 27 CCEO hovor(cid:237), (cid:158)e pod Cirkovu sui iuris (vlastnØho prÆva) sa
rozumie: «skupina veriacich kresťanov zjednoten(cid:253)ch hierarchiou, podľa normy
prÆva, ktor(cid:253)ch ako tak(cid:253)ch najvy(cid:154)(cid:154)ia autorita Cirkvi v(cid:253)razne alebo potichy vyz-
nÆva ako sui iuris».15
Najvy(cid:154)(cid:154)ia autorita Cirkvi, teda pÆpe(cid:158) r(cid:237)msky v sœčasnosti uznÆva za Cirkvi
vlastnØho prÆva tieto:
1.) Tradícia alexandrijská: Cirkev sui iuris koptskÆ a Cirkev sui iuris
eti(cid:243)pska;
2.) Tradícia antiochijská: Cirkev sui iuris s(cid:253)rska, Cirkev sui iuris maro-
nitskÆ a Cirkev sui iuriss(cid:253)rsko-malankarskÆ;
3.) Tradícia arménska:Cirkev sui iurisarmØnska;
4.) Tradícia chaldejská: Cirkev sui iuris chaldejskÆ a Cirkev sui iuris
s(cid:253)rsko-malabarskÆ;
5.) Tradícia konštantinopolská: Cirkev sui iuris bieloruskÆ, Cirkev sui
iuris bulharskÆ, Cirkev sui iuris grØcka, Cirkev sui iuris maďarskÆ, Cirkev sui
iuris italo-albÆnska, Cirkev sui iuris melchitskÆ, Cirkev sui iuris rumunskÆ,
Cirkev sui iuris rusínska, Cirkev sui iuris slovenská, Cirkev sui iuris ukrajin-
skÆ, Cirkev sui iuris juhoslÆvska, Cirkev sui iuris albÆnska a Cirkev sui iuris
ruskÆ;16
6.) Tradícia latinská:Cirkev sui iurislatinskÆ.
Hore uvedenØ Trad(cid:237)cie sme uviedli v abecednom porad(cid:237).
Keď sa op(cid:253)tame v duchu uveden(cid:253)ch citÆci(cid:237) II. VatikÆnskeho koncilu, ktorÆ
z hore uveden(cid:253)ch Cirkv(cid:237) sui iurisv katol(cid:237)ckej Cirkvi je prvÆ a ktorÆ je poslednÆ,
odpoveď je: ani jedna - v(cid:154)etky majœ rovnakœ vzne(cid:154)enosť, rovnakØ prÆva a povinnosti
pod veden(cid:237)m pÆpe(cid:158)a r(cid:237)mskeho, ktor(cid:253) i keď je biskupom r(cid:237)mskym, stoj(cid:237) nad ob-
radmi a trad(cid:237)ciami a t(cid:253)mto je garantom jednoty v katol(cid:237)ckej Cirkvi, lebo ju takto
viditeľne zjednocuje.17
Teda na otÆzku, či Cirkev sui iuris latinskÆ stoj(cid:237) nad Cirkvou sui iuris slo-
venskou alebo grØckou? (cid:151) sa odpovedÆ: nestoj(cid:237). Ak by tomu bolo inak(cid:154)ie,
dostali by sme sa do rozporu s II. VatikÆnskym koncilom (LG 13, OE 3 a 5).18
213
Takto v duchu kompletnØho Corpus Iuris Canonici v katol(cid:237)ckej Cirkvi
rozoznÆvame (cid:154)esť trad(cid:237)ci(cid:237) a v nich 22 Cirkv(cid:237) sui iuris.19 NÆsledne potom v ka-
tol(cid:237)ckej Cirkvi rozoznÆvame dvadsaťdva obradov,20 ktor(cid:253)ch menÆ sœ zhodnØ s me-
nami Cirkv(cid:237) sui iuris. Obrad je toti(cid:158) charakteristikou ka(cid:158)dej Cirkvi sui iuris:
«Obrad je liturgick(cid:253)m, teologick(cid:253)m, duchovn(cid:253)m a disciplinÆrnym
dedičstvom, odli(cid:154)n(cid:253)m čo do kultœry a historick(cid:253)ch podmienok nÆrodov,
ktor(cid:253) sa prejavuje sp(cid:244)sobom (cid:158)ivota vlastn(cid:253)m ka(cid:158)dej Cirkvi sui iuris».21
Tak(cid:253)mto sp(cid:244)sobom Najvy(cid:154)(cid:154)(cid:237) LegislÆtor «nechal otvorenØ dvere» pre pln(cid:253)
rozvoj v(cid:154)etk(cid:253)m CirkvÆm sui iuris.22 Nateraz v(cid:154)ak ostÆva problØm vykry(cid:154)talizo-
vať presnØ hranice medzi Cirkvami sui iuris najm(cid:228) na V(cid:253)chode, napr. na U-
krajine medzi Cirkvou sui iurisukrajinskou,23ktorÆ sa nachÆdza najm(cid:228) v Haliči-
ne a Cirkvou sui iurisrus(cid:237)nskou24so svojim s(cid:237)dlom na Zakarpatskej Ukrajine (Pod-
karpatskej Rusi); rovnak(cid:253) problØm je i na Slovensku, kde sa mus(cid:237) vyrie(cid:154)iť pro-
blØm hran(cid:237)c medzi Cirkvou sui iuris slovenskou (ktorÆ sa objavila len v roku
1963 a mÆ svoju vlastnœ hierarchiu v Pre(cid:154)ove a Ko(cid:154)ickom exarchÆte)25 a Cir-
kvou sui iurisrus(cid:237)nskou, ktorÆ na Slovensku i napriek svojej viac ako 1100 roč-
nej existencii dnes (tj. od r. 1963) nemÆ svoju hierarchiu a je nepriamo zverenÆ
do sprÆvy pre(cid:154)ovskØho s(cid:237)delnØho episkopa a ko(cid:154)ickØho exarchu.26
Podľa novej terminol(cid:243)gie CCEO, u(cid:158) nemo(cid:158)no hovoriť o tzv. «byzantskom
obrade». Ak sa chceme vyjadrovať presne, mÆ sa hovoriť o «byzantskej» alebo
«kon(cid:154)tantinopolskej tradícii» (can. 28 §2, CCEO). V najnov(cid:154)ej terminol(cid:243)gii,
ktorœ pou(cid:158)(cid:237)va Apo(cid:154)tolsk(cid:253) Prestol poznÆme 22 obradov, zhodn(cid:253)ch s Cirkvami
sui iuris. Samozrejme, (cid:158)e obrady, ktorØ existujœ v rÆmci kon(cid:154)tantinopolskej
(byzantskej) trad(cid:237)cii sa m(cid:244)(cid:158)u vyv(cid:237)jať jedine v hraniciach tejto trad(cid:237)cie, z ktorej
sa p(cid:244)vodne vyvinuli, či sa vyv(cid:237)jajœ dodnes.
Preto na otÆzku: AkØho si obradu, by sa u(cid:158) (striktne prÆvne) nemalo odpo-
vedať «grØckokatol(cid:237)ckeho» alebo «r(cid:237)mskokatol(cid:237)ckeho», ale «kon(cid:154)tantinopolskej
trad(cid:237)cie, rus(cid:237)nskeho obradu», či «kon(cid:154)tantinopolskej trad(cid:237)cie, slovenskØho obra-
du», «kon(cid:154)tantinopolskej trad(cid:237)cie, maďarskØho obradu», «latinskej trad(cid:237)cie,
latinskØho obradu»(cid:133) Na otÆzku, «do akej Cirkvi patr(cid:237)(cid:154)», by sa malo odpove-
dať: «som katol(cid:237)k kon(cid:154)tantinopolskej trad(cid:237)cie, Cirkvi sui iuris rus(cid:237)nskej», či
«som katol(cid:237)k kon(cid:154)tantinopolskej trad(cid:237)cie, Cirkvi sui iuris slovenskej (maďar-
skej) a pod.», «som katol(cid:237)k latinskej trad(cid:237)cie latinskej Cirkvi sui iuris»(cid:133)27
SlovÆ ako «rus(cid:237)nska», «slovenskÆ», «maďarskÆ», «melchitskÆ» a pod. sa tu
nemajœ pou(cid:158)(cid:237)vať len v zmysle nÆrodnostnom, ale v zmysle can. 28 §1 CCEO,
podľa ktorØho sa jednotlivØ Cirkvi sui iurisodli(cid:154)ujœ svojim obradom (teda vlastnou
liturgiou, teol(cid:243)giou, duchovnosťou a cirkevn(cid:253)m prÆvom-discipl(cid:237)nou). Takto nie
je (cid:158)iadnym prekvapujœcim zjavom, ak napr. v USA na bohoslu(cid:158)bÆch v rus(cid:237)n-
214
Rus(cid:237)nska a slovenskÆ Cirkev sui iuris
skej cerkvi vid(cid:237)me černochov, ktor(cid:237) určite nÆrodnostne Rus(cid:237)nmi nie sœ a ani ne-
boli(cid:133) Av(cid:154)ak veriacimi tejto Cirkvi sui iurissœ, lebo sœ do nej zap(cid:237)san(cid:237) (cc. 29-
38 CCEO).
_______________________________
1JÆn Pavol II., Sacri Canones.
2 Ako učebnÆ pr(cid:237)ručka pre bohoslovcov (cid:154)tudujœcich cirkevnØ prÆvo na teologickej
fakulte v Pre(cid:154)ove, vy(cid:154)la kniha: J. BujňÆk, Cirkev svojho prÆva, Ko(cid:154)ice, 1996. I napriek
tomu, (cid:158)e sa term(cid:237)n «Cirkev sui iuris» (Cirkev svojho prÆva) nachÆdza priamo v nÆzve
tejto učebnice, autor nijako nevysvetľuje tento nov(cid:253) prÆvnick(cid:253) pojem, u(cid:158)(cid:237)va ho iba vo v(cid:154)e-
obecnosti a neaplikuje ho na konkrØtne pomery na Slovensku. Podobne ako i nÆ(cid:154) člÆnok:
«ZÆkladnØ podmienky pre platnosť celebrovania man(cid:158)elstva podľa CCEO» (KrÆsno-
brodsk(cid:253) zborn(cid:237)k, I (1996) 137-146) vyh(cid:253)ba sa konkrØtnej aplikÆcii term(cid:237)nu «Cirkev sui
iuris» a rad(cid:154)ej dÆva prednosť starej, z dne(cid:154)nØho kÆnonickØho pohľadu u(cid:158) nepresnej termi-
nol(cid:243)gii zpred r. 1990: «grØckokatol(cid:237)cka Cirkev», «byzantsk(cid:253) obrad», «grØckokatol(cid:237)ci» a
pod. Dnes «vyzrel čas» na vysvetlenie a konkrØtnu aplikÆciu tohto mimoriadne d(cid:244)le(cid:158)itØ-
ho a novØho pojmu CCEO. Tento nÆ(cid:154) člÆnok je preto absolœtne prv(cid:253)m vychÆdzajœcim na
Slovensku. Pred «grØckokatol(cid:237)kmi» a ich hierarchiou na Slovensku sœ toti(cid:158) dve cesty,
alebo sa č(cid:237)m sk(cid:244)r ustanovia presnØ hranice medzi dvoma existujœcimi v(cid:253)chodn(cid:253)mi Cir-
kvami sui iuris byzantskej trad(cid:237)cie (rus(cid:237)nskej a slovenskej) existujœcimi na Slovensku,
alebo jedna z nich (rus(cid:237)nska) i napriek svojej viac ako jedno tis(cid:237)cročie dÆvnej existencii v
dohľadnom čase zanikne, t(cid:253)m (cid:158)e sa (cid:147)transformuje(cid:148) (mnohokrÆt i s tich(cid:253)m nÆsil(cid:237)m: viď
pr(cid:237)klady len z posledn(cid:253)ch mesiacov a dn(cid:237) ako: Veľk(cid:253) Lipn(cid:237)k, Kamienka, Piskorovce,
Havaj, Radvaň nad Laborcom, Oľka, RuskÆ Poruba, najnov(cid:154)ie Mala Poľana a Mikova(cid:133))
na slovenskœ, existujœcu len od roku 1963 (viď Annuario Pontificio na r. 1963 a tie(cid:158)
predchÆdzajœce či i nÆslednØ ročn(cid:237)ky). DruhÆ varianta v(cid:154)ak určite nie je v zhode s œmys-
lom Sv. Otca v R(cid:237)me. Cieľom tohto člÆnku je vyvolať diskusiu a vÆ(cid:158)ne sa zamyslieť nad
zÆverami II. VatikÆnskeho koncilu a v(cid:253)chodnØho cirkevnØho prÆva (CCEO) a č(cid:237)m sk(cid:244)r
ich u nÆs na Slovensku uviesť do (cid:158)ivota.
3Canones huius Codicis omnes et solas Ecclesias orientales catholicas respiciunt, nisi,
relationes cum Ecclesia latina quod attinet, aliud expresse statuitur.
4 M. Brogi, «Aperture ecumeniche del Codex Canonum Ecclesiarum Orientalium»,
Antonianum, 1991, str. 455-456.
5Porov. napr. can. 780 §2 1(cid:176), can. 781 Codex Canonum Ecclesiarum Orientalium(CCEO)(cid:133)
6Codex Iuris Canonici(CIC) bol vyhlÆsen(cid:253) t(cid:253)m ist(cid:253)m Najvy(cid:154)(cid:154)(cid:237)m LegislÆtorom ako aj
CCEO, pÆpe(cid:158)om JÆnom Pavlom II. 25. januÆra 1983 a platn(cid:253) je od prvØho dňa adventu
roku 1983. Prv(cid:253) kÆnon CIC hovor(cid:237): «KÆnony tohto K(cid:243)dexu sa vzťahujœ iba na latinskœ
Cirkev».
7 JednÆ sa o kÆnony: 37, 41, 207, 322 §1, 432, 696 §1 a §2, 830 §1, 916 §5, 1465
CCEO. Tieto kÆnony i napriek tomu, (cid:158)e sa nenachÆdzajœ v CIC, sœ zÆv(cid:228)znØ i pre latin-
skœ Cirkev. Sœ v podstate doplnen(cid:237)m legislÆcie pre latinskœ Cirkev z roku 1983, ktorÆ sa
medzičasom (medzi rokmi 1983-1990) progres(cid:237)vne vyvinula. CelÆ katol(cid:237)cka Cirkev sa
riadi jedin(cid:253)m prÆvom, tzv. Corpus Iuris Canonici. Cirkev je jedna, preto i cirkevnØ
prÆvo je len jedno. Tento jedin(cid:253) Corpus sa skladÆ z troch neoddeliteľn(cid:253)ch člÆnkov: CIC,
CCEO a Pastor Bonus(ktor(cid:253)m sa riadi Sv(cid:228)tÆ Stolica). PÆpe(cid:158) JÆn Pavol II. pri promulgÆ-
cii CCEO povedal: «Codex canonum ecclesiarum orientalium, qui nunc in lucem prodi-
tur, veluti novum complementum magisterii a concilio Vaticano II propositi habendus
215
est, quo universae ecclesiae ordinatio canonica tendem expletur, praeeuntibus Codice
iuris canonici latinae ecclesiae, anno MCMLXXXIII promulgato, atque (cid:145)Constitutione
apostolica de romana curia(cid:146) anni MCMLXXXVIII, quae utrique Codici adiungitur utpo-
te (cid:145)communionis, universam ecclesiam veluti conglutinantis(cid:146) (Const. ap. pastor bonus, n.
2) princeps romani pontificis instrumentum» (Sacri canones). Ka(cid:158)d(cid:253) znalec cirkevnØho
prÆva preto mus(cid:237) byť expertom vo v(cid:154)etk(cid:253)ch troch oblastiach jedinØho Corpus Iuris
Canonici: «Il CCEO a pari titolo CIC e della costituzione apostolica Pastor Bonus
appartiene all’unico ‘Corpus Iuris Canonici’ della Chiesa universale e, pertanto, deve
essere, con un appropriato studio comparativo, assai bene conosciuto nelle Facoltà di
Diritto Canonico latino (e viceversa, rispetto al CIC, nelle Facoltà di Diritto Canonico
orientale) affinché coloro che conseguono gradi accademici (‘Licentiatus’ o ‘Doctor in
iure canonico’) abbiano una scienza canonica corrispondente ai loro titoli di studio. Ciò
fu auspicato dal Santo Padre dinanzi al sinodo dei vescovi il 24 ottobre 1990 (…): ‘Hoc
‘Corpore’ perpenso, obvia oritur adhortatio ut in Facultatibus Iuris Canonici idoneum
provehatur studium comparativum amborum Codicum, etsi illae, pro suis constitutioni-
bus, uti praecipuam materiam studium habent alterutrius eorum. Nam scientia canonica
plene respondens titulis studiorum, quos hae Facultates conferunt, illud non potest omit-
tere studium. Etiam quod pertinet ad formationem sacerdotalem in universum, laudanda
sunt incepta, exempli gratia, scholae informativae vel dies peculiaribus in studiis consu-
mendi, quae favent maiori cognitioni rerum omnium, ex quibus constat legitima ‘in
unum conspirans varietas’ patrimonii ritualis Ecclesiae Catholicae’» (I. (cid:142)u(cid:158)ek, «Inci-
denza del CCEO nella storia moderna della Chiesa universale», Ius In Vita Et In Missi-
one Ecclesiae (Acta symposii), Lib. Ed. Vaticana, 1994, str. 714) (cid:151) «CCEO podobne
ako aj CIC a apo(cid:154)tolskÆ kon(cid:154)titœcia Pastor Bonus patria do jedinØho (cid:145)PrÆvneho KÆnonic-
kØho Tela(cid:146) univerzÆlnej Cirkvi, a preto musia byť pr(cid:237)slu(cid:154)n(cid:253)m porovnÆvan(cid:237)m (cid:154)tudovanØ a
dostatočne dobre poznanØ na latinsk(cid:253)ch FakultÆch KÆnonickØho PrÆva (a naopak, vo vzťahu
k CIC, na v(cid:253)chodn(cid:253)ch FakultÆch KÆnonickØho PrÆva) a to tak, aby t(cid:237), ktor(cid:237) dosiahnu
akademick(cid:253) titul ((cid:145)LicenciÆt(cid:146) alebo (cid:145)Doktor v kÆnonickom prÆve(cid:146)) mali vedomosti z kÆ-
nonickØho prÆva v zhode s ich (obdr(cid:158)an(cid:253)mi) titulmi po (cid:154)tœdiÆch. Tento fakt bol pod-
čiarkovan(cid:253) Sv(cid:228)t(cid:253)m Otcom pred synodom episkopov 24. okt(cid:243)bra 1990(cid:133)»; Ka(cid:158)d(cid:253) kňaz-
paroch by mal mať v pr(cid:237)ručnej kni(cid:158)nici v(cid:154)etky tri člÆnky jedinØho «Tela» cirkevnØho
prÆva. V praxi v(cid:154)ak nastÆva reÆlny problØm, naozaj mÆ ka(cid:158)d(cid:253) kňaz pod rukou na svojej
fare celØ cirkevnØ prÆvo v hore spom(cid:237)nanom zmysle? Pre r(cid:237)mskokatol(cid:237)kov plat(cid:237) okrem
CIC i dev(cid:228)ť kÆnonov z CCEO, v ktor(cid:253)ch sa latinskÆ Cirkev v(cid:253)razne spom(cid:237)na. Pre tento
d(cid:244)vod by v najbli(cid:158)(cid:154)(cid:237)ch ed(cid:237)ciÆch CIC malo byť aspoň t(cid:253)ch dev(cid:228)ť kÆnonov CCEO uve-
den(cid:253)ch na konci ed(cid:237)cie, podobne ako Responsa ad proposita dubiav slovenskom vydan(cid:237)
CIC, Bratislava, 1996. V najbli(cid:158)(cid:154)ej novej slovenskej ed(cid:237)cii CIC by tam malo byť dopl-
nenØ i Rescriptum z 26. 11. 1992 ohľadom can. 112 §1, 1, CIC, ktorØ v ed(cid:237)cii z roku
1996 z nevysvetliteľn(cid:253)ch pr(cid:237)čin ch(cid:253)ba. Toto pre grØckokatol(cid:237)kov mimoriadne d(cid:244)le(cid:158)itØ
Rescriptumje uverejnenØ v tomto č(cid:237)sle KrÆsnobrodskØho zborn(cid:237)ka, v člÆnku «Myropo-
mazanie» v poznÆmke č. 60.
8«His formis suo titulo circumscriptis Codicem aperienti confestim patent et proprius
uniuscuiusque ecclesiae orientalis vultus lege canonica sancitus et sui iuris status ac ple-
na communio cum romano pontifice sancti Petri successore, qui, utpote universo carita-
tis coetui praesidens, legitimas varietas(cid:133) (LG 13). Praeteria hac in provincia bene ani-
madvertatur hunc quidem Codicem iuri particulari singularum ecclesiarum sui iuris ea
omnia committere, quae ad comune omnium ecclesiarum orientalium bonum non neces-
saria considerantur. Quibus de rebus mens nostra est, ut qui legislativa potestate in sin-
gulis ecclesiis sui iuris gaudent, peculiaribus normis, proprii ritus traditionibus prae ocu-
lis habitis necnon concilii Vaticani II praeceptis, quam celerrime consulant» (JÆn Pavol
II., Sacri canones); «NÆzov (cid:145)Cirkev sui iuris(cid:146) označuje Cirkev juridicky auton(cid:243)mnu,
teda takœ, ktorÆ mÆ svoje vlastnØ prÆvo alebo (cid:154)tatœt» (D. Salachas, «Teologia e nomotec-
nica del CCEO», Periodica De Re Canonica, LXXXII, 1993, str. 512); «Cirkev sui iuris
216
Rus(cid:237)nska a slovenskÆ Cirkev sui iuris
je in(cid:154)titœciou, ktorÆ je ustanovenÆ na bÆze cirkevnØho prÆva, čo so sebou prinÆ(cid:154)a relat(cid:237)v-
nu auton(cid:243)miu na r(cid:244)znych stupňoch, obmedzenœ spoločn(cid:253)m prÆvom, teda zÆkonmi a
obyčajmi univerzÆlnej Cirkvi a tak isto zÆkonmi a legit(cid:237)mnymi obyčajmi spoločn(cid:253)mi pre
v(cid:154)etky v(cid:253)chodnØ Cirkvi (por. can. 1493 §1 CCEO)» (tamtie(cid:158), str. 513).
9Slovko «nateraz» sme pou(cid:158)ili œmyselne, preto(cid:158)e od Najvy(cid:154)(cid:154)ej Autority Cirkvi zÆle(cid:158)(cid:237),
či časom nevyznÆ e(cid:154)te viacej tak(cid:253)chto Cirkv(cid:237) sui iuris(can. 27 CCEO). Pod «Najvy(cid:154)(cid:154)ou
Autoritou» sa rozumie R(cid:237)msky pÆpe(cid:158) a ekumenick(cid:253) koncil (can. 42-54 CCEO).
10«(cid:133) in ecclesiastica communione legitime adsunt ecclesiae particulares, propriis tra-
ditionibus fruentes, integro manente primatu Petri cathedrae, quae universo caritatis coe-
tui praesidet, legitimas varietates tuetur et simul invigilat ut particularia, nedum unitati
noceant, ei potius inserviant» (LG 13, vyhlÆsenØ 21. 11. 1964).
11 «Huiusmodi particulares ecclesiae, tum orientis tum occidentis, licet ritibus, ut
aiunt, nempe liturgia, ecclesiastica disciplina et patrimonio spirituali partim inter se dif-
ferant, aequali tamenmodo concreduntur pastorali gubernio Romani pontificis, qui beato
Petro in primatu super universam ecclesiam divinitus succedit. Eaedem proinde pari pol-
lent dignitate, ita ut nulla earum ceteris praestet ratione ritus, atque iisdem fruuntur iuri-
bus et tenentur obligationibus, etiam quod attinet ad evangelium praedicandum in uni-
versum mundum, sub modreamine Romani pontificis» (OE 3, vyhlÆsenØ 21. 11. 1964);
Rovnocennosť v(cid:154)etk(cid:253)ch partikolÆrnych Cirkv(cid:237) v jedinej Christovej Cirkvi symbolizuje a
predstavuje sedemramenn(cid:253) svietnik (Zj 1,20). Č(cid:237)slo sedem je č(cid:237)slom œplnosti.
12 «(cid:133) sollemniter declarat, ecclesias orientis sicut et occidentis iure pollere et officio
teneri se secundum proprias dosciplinas peculiares regendi, utpote quae veneranda anto-
quitate commendentur, moribus suorum fidelium magis sint congruae atque ad bonum
animarum consulendum aptiores videantur» (OE 5).
13 Hovor(cid:237) o tom jasne CCEO: «Obrady, o ktor(cid:253)ch sa hovor(cid:237) v K(cid:243)dexe, ak nie je tomu
inÆč, sœ tie, ktorØ majœ svoj p(cid:244)vod v alexandrijskej, antiochijskej, armØnskej, chaldejskej
a kon(cid:154)tantinopolskej trad(cid:237)cii» (Ritus, de quibus in Codice agitur, sunt, nisi aliud constat,
illi, qui oriuntur ex taditionibus Alexandrina, Antiochena, Armena, Chaldaea et Constan-
tinopolitana) (can. 28 §2 CCEO). Poradie trad(cid:237)ci(cid:237) je uvedenØ podľa poradia v latinskej a-
becede.
14V(cid:253)nimku tvor(cid:237) armØnska trad(cid:237)cia, kde existuje iba jedna Cirkev sui iuris: armØnska.
15 «Coetus christifidelium hierarchia ad normam iuris iunctus, quem ut sui iuris ex-
presse vel tacite agnoscit suprema Ecclesiae auctoritas, vocatur in hoc Codice Ecclesia
sui iuris» (can. 27 CCEO).
16 UvedenØ delenie v(cid:253)chodn(cid:253)ch Cirkv(cid:237) sui iuris sme prebrali z člÆnku G. Nedungatt,
«Presentazione del CCEO», Enchiridion Vaticanum, 12, Bologna, 1993, str. 893; O exis-
tencii t(cid:253)chto Cirkv(cid:237) sui iurishovor(cid:237) M. Brogi okrem inØho toto: «Questi ventuno gruppi
etnici costituiscono certamente delle ‘chiese’, chiese ‘particolari’, nel senso di Christus
Dominusn. 11 oppure chiese ‘locali’ nel senso di Lumen gentium(…) … sono ‘chiese
sui iuris’, nel significato dato a questa espressione dal can. 27 del CCEO, senza che
occorrano particolari interventi della Sede Apostolica» (M. Brogi, «Prospettive pratiche
nell’applicare alle singole Chiese ‘sui iuris’ il CCEO», Ius In Vita…, str. 745-746).
17 K bli(cid:158)(cid:154)iemu (cid:154)tœdiu problematiky odporœčame člÆnok: G. Nedungatt, «Equal rights
of the Churches in the catholic communion», The Jurist, 49 (1989) 1-21.
18 «Princ(cid:237)p (cid:145)praestantia ritus latini(cid:146), ktor(cid:253) platil po vyhlÆsen(cid:237) pÆpe(cid:158)om Benediktom
XIV. v apo(cid:154)tolskej kon(cid:154)titœcii Etsi pastoralis (26. mÆja 1742) a v encyklike Allatae sunt
(26. jœna 1755) takto dnes u(cid:158) neplat(cid:237)» (D. Salachas, «Teologia e(cid:133)», str. 325).
19 «Anche se il CCEO e il CIC non usino esplicitamente l’espressione Ecclesia sui
iurisper designare la Chiesa latina, la quale per numero si avvicina a 800 milioni e com-
prende tutti i popoli della terra appartenenti a tutte le diversi aree culturali, ed è struttura-
217
ta e governata dal Papa in modo del tutto diverso dalle Chiese orientali patriarcali, tutta-
via la intendono implicitamente come tale; di fatto, ai sensi del Vaticano II, le Chiese
orientali e la Chiesa latina godono di pari dignità, degli stessi diritti e sono tenute agli
stessi obblighi, così che nessuna di loro prevale sulle altre (cf. OE 3). Il CCEO, riferen-
dosi spesso ai fedeli cristiani o ai ministri ‘di qualunque Chiesa sui iuris’, aggiunge subi-
to: ‘anche della Chiesa latina’ (cc. 41; 696 §1; 830 §1); con questa dizione la Chiesa lati-
na è considerata nel CCEO dal punto di vista ecclesiologico e canonico come una delle
Chiese sui iuris. La Chiesa latina non è sinonimo di Chiesa universale; è la Chiesa
d’occidente, come la designa il Vaticano II.» (D. Salachas, «Teologia e…», str. 324-326)
— «Hoci CCEO a CIC nepou(cid:158)(cid:237)vajœ explicitne v(cid:253)raz Cirkev sui iurisna označenie latin-
skej Cirkvi, ktorÆ sa počtom pribli(cid:158)uje k č(cid:237)slu 800 mili(cid:243)nov (veriacich) a zahrňuje v sebe
v(cid:154)etky nÆrody sveta patriace do r(cid:244)znych kultœrnych oblast(cid:237) a je (cid:154)trukturovanÆ a riadenÆ
PÆpe(cid:158)om sp(cid:244)sobom celkom odli(cid:154)n(cid:253)m ako sœ patriarchÆlne v(cid:253)chodnØ Cirkvi, jednako ju
pokladajœ za takœ implicitne; skutočne v zmysle II. VatikÆnskeho koncilu, v(cid:253)chodnØ
Cirkvi a latinskÆ Cirkev majœ rovnakœ hodnotu, rovnakØ prÆva a rovnakØ povinnosti,
tak, (cid:158)e (cid:158)iadna neprevy(cid:154)uje druhØ (cf. OE 3). CCEO sa často obracia na kresťansk(cid:253)ch
veriacich alebo ministrov (cid:145)hociktorej Cirkvi sui iuris(cid:146), a hneď dodÆva: (cid:145)aj Cirkvi latin-
skej(cid:146) (cc. 41; 696 §1; 830 §1); t(cid:253)mto v(cid:253)razom latinskÆ Cirkev je pokladanÆ v CCEO z poh-
ľadu ekleziologickØho a kÆnonickØho ako jedna z Cirkv(cid:237) sui iuris. LatinskÆ Cirkev nie je
synonymom univerzÆlnej Cirkvi, je zÆpadnou Cirkvou, ako ju označuje II. VatikÆnsky
koncil»; «Quando si tratta della varietas Ecclesiarumdella una, sancta catholica et apo-
stolica Ecclesia, occorre non dimenticarsi che anche la Chiesa latina rientra in questa
varietas. Spesso si sente dire che le Chiese sui iurissono ventuno, mentre in realtà esse
sono ventidue: ventuno sono d’ “oriente” ed hanno come loro ordinamento giuridico e
disciplinare il Codex Canonum Ecclesiarum Orientalium, una invece è d’ “occidente”, la
Chiesa latina appunto, la cui disciplina canonica è regolata dal Codex Iuris Canonicie va
detto che essa non ha niente in contrario ad essere chiamata “Chiesa sui iuris” e ad esse-
re considerata come tale. Nel CIC cann. 111 §2 e 112 questo concetto è sotteso soprattut-
to nelle espressioni vel in alia Ecclesia rituali sui iuris, alii Ecclesiae rituali sui iuris
adscribunture ad aliam Ecclesiam ritualem legittime transierit. Più esplicito al riguardo
era il progetto della Lex Ecclesiae Fundamentalische enumerando le Ecclesiae rituales
sui iuris specificava videlicet Ecclesia Latina et variae Ecclesiae Orientales…: cfr.
Communicationes 12 (1980) 31, can. 2 §2» (I. (cid:142)u(cid:158)ek, «Un Codice per una (cid:147)varietas
ecclesiarum(cid:148)», Studi sul «Codex Canonum Ecclesiarum Orientali» a cura di Sandro
Gharro, Casa Ed. Dott. Antonio Milani, 1994, str. 4) (cid:151) «Keď sa jednÆ o r(cid:244)znorodosť
Cirkv(cid:237) v jednej sv(cid:228)tej katol(cid:237)ckej a apo(cid:154)tolskej Cirkvi, netreba zabudnœť, (cid:158)e aj latinskÆ
Cirkev vstupuje do tejto r(cid:244)znorodosti. Často počujeme hovoriť, (cid:158)e Cirkv(cid:237) sui iuris je
dvadsaťjedna, zatiaľ čo v skutočnosti ich je dvadsaťdva: dvadsaťjedna je t(cid:253)ch (cid:145)v(cid:253)chod-
n(cid:253)ch(cid:146), ktorØ majœ svoje prÆvne a disciplinÆrne riadenie v K(cid:243)dexe KÆnonov V(cid:253)chodn(cid:253)ch
Cirkv(cid:237), jedna je na druhej strane (cid:145)zÆpadnÆ(cid:146), menovite latinskÆ Cirkev, ktorej kÆnonickÆ
discipl(cid:237)na je regulovanÆ K(cid:243)dexom KÆnonickØho PrÆvaa t(cid:253)m chce byť povedanØ, (cid:158)e nemÆ
nič proti tomu, aby sa volala (cid:145)Cirkev sui iuris(cid:146) a aby bola i pokladanÆ za takœ(cid:133)».
20 Star(cid:253) pojem «obrad» je po vyhlÆsen(cid:237) CCEO nahraden(cid:253) nov(cid:253)m term(cid:237)nom: «trad(cid:237)-
cia». «Obrad» po vyhlÆsen(cid:237) CCEO znamenÆ «niečo» v rÆmci «trad(cid:237)cie», «niečo», čo sa
nevymykÆ poza «trad(cid:237)ciu», ale sa rozv(cid:237)ja v jej presne stanoven(cid:253)ch hraniciach. To zna-
menÆ, (cid:158)e napr. rus(cid:237)nsky obrad Cirkvi sui iuris rus(cid:237)nskej sa rozv(cid:237)ja v rÆmci hran(cid:237)c kon-
(cid:154)tantinopolskej (byzantskej) trad(cid:237)cie.
21«Ritus est patrimonium liturgicum, theologicum, spirituale et disciplinare cultura ac
rerum adiunctis historiae populorum distinctum, quod modo fidei vivendae uniuscuisque
Ecclesiae sui iuris proprio exprimitur» (can 28 §1, CCEO). «Ogni Chiesa sui iuristesti-
monia, professa, vive e celebra l’unica fede di Cristo nel suo rito» (D. Salachas, «Teo-
logia e(cid:133)», str. 514).
218
Rus(cid:237)nska a slovenskÆ Cirkev sui iuris
22 PÆpe(cid:158) JÆn Pavol II. takto zakončil svoj prejav k synodÆlnym otcom pri prezentÆcii
CCEO: «Sit novus (cid:147)Codex Canonum Ecclesiarum Orientalium(cid:148) provvidum et efficax
instrumentum ordinis in vita Ecclesiarum Orientalium, ut floreant pro animarum bonum
et Christi regni incrementum ad maiorem Deo gloriam» (Nuntia, 31 (1990) 16).
23 TÆto Cirkev sui iuris mÆ svoje eparchie v Haličine (Ukrajina) (najvy(cid:154)(cid:154)(cid:237) archiepis-
kopÆt), metropoliu s dvoma eparchiami v Poľsku, metropoliu s troma eparchiami v USA,
metropoliu so (cid:154)tyrmi eparchiami v Kanade, apo(cid:154)tolsk(cid:253) exarchÆt vo Veľkej BritÆnii, epar-
chiu v AustrÆlii, apo(cid:154)tolsk(cid:253) exarchÆt v Nemecku, apo(cid:154)tolsk(cid:253) exarchÆt vo Francœzsku,
eparchiu v Braz(cid:237)lii a eparchiu v Argent(cid:237)ne.
24TÆto Cirkev sui iurismÆ svoju materskœ eparchiu na Zakarpatskej Ukrajine v U(cid:158)ho-
rode (Mukačevskœ) a metropoliu s troma eparchiami v USA, diasporu v Poľsku, na Slo-
vensku (!), v ČechÆch, Maďarsku, Rumunsku, eparchiu v JuhoslÆvii a diasporu v Kana-
de. Česk(cid:253) grØckokatol(cid:237)cky exarchÆt podľa na(cid:154)ich informÆci(cid:237) e(cid:154)te nemÆ vykry(cid:154)talizovanØ, či
patr(cid:237) do rus(cid:237)nskej Cirkvi sui iuris, alebo ukrajinskej.
25Okrem toho v Kanade jednu eparchiu (dnes bez s(cid:237)delnØho episkopa-ordinÆra).
26Can. 193 CCEO; Je zauj(cid:237)mavØ, (cid:158)e oficiÆlny dvojt(cid:253)(cid:158)den(cid:237)k slovenskej Cirkvi sui iuris
sa naz(cid:253)va: «Slovo - Časopis grØckokatol(cid:237)ckej cirkvi». Akej Cirkvi sui iuris? Preto(cid:158)e
podľa CCEO u(cid:158) od roku 1. 10. 1991 m(cid:244)(cid:158)u na Slovensku existovať len grØckokatol(cid:237)ci slo-
venskej Cirkvi sui iuris alebo grØckokatol(cid:237)ci rus(cid:237)nskej Cirkvi sui iuris. ZdÆ sa, akoby
tak(cid:253)mto sp(cid:244)sobom sa chcelo uniknœť o(cid:154)emetnej situÆcii vyrie(cid:154)enia presn(cid:253)ch hran(cid:237)c me-
dzi dvoma v(cid:253)chodn(cid:253)mi Cirkvami sui iuris existujœcimi na Slovensku. V tomto oficiÆl-
nom časopise Pre(cid:154)ovskej eparchie sa v(cid:154)emo(cid:158)ne vyh(cid:253)bajœ slovÆm «Rus(cid:237)n», «rus(cid:237)nsky»
(cid:151) a i keď dopisovatelia tieto term(cid:237)ny pou(cid:158)(cid:237)vajœ, redakcia ich svojvoľne zamieňa za ter-
m(cid:237)n «grØckokatol(cid:237)k», «grØckokatol(cid:237)cky», čo v(cid:253)znamovo znamenÆ niečo celkom inØ a za-
hmlieva v očiach verejnosti existenciu rus(cid:237)nskej Cirkvi svojho prÆva na Slovensku. Do-
dnes sa nÆjdu tak(cid:237), ktor(cid:237) i verejne spochybňujœ existenciu grØckokatol(cid:237)kov rus(cid:237)nskej
Cirkvi sui iuris na Slovensku. Tieto nevedeckØ tvrdenia v(cid:154)ak vyvracajœ dokumenty uve-
rejnenØ v mesačn(cid:237)ku priateľov baziliÆnov na Slovensku v Blahovistniku: F. Krajňak,
«Rusiny majuť na to pravo», Blahovistnik, IV (1997) 105-106 a F. Krajňak, «Udeľujem
VÆm imprimatur-povolenie u(cid:158)(cid:237)vať v rus(cid:237)nskej verzii EvanjeliÆ, Apo(cid:154)toly a Sviatosti(cid:133)»,
Blahovistnik V (1997) 134-135. Okrem toho odporœčame do pozornosti i preč(cid:237)tať si
poznÆmku č. 85 v člÆnku «Myropomazanie» v tomto č(cid:237)sle KrÆsnobrodskØho zborn(cid:237)ka.
27O uvedenie tejto novej terminol(cid:243)gie do praktickØho (cid:158)ivota sa u(cid:158) pokœsili ukrajinsk(cid:237)
grØckokatol(cid:237)ci v diaspore (v emigrÆcii). Svoju grØckokatol(cid:237)cku Cirkev začali naz(cid:253)vať v duchu
CCEO «ukrajinskÆ katol(cid:237)cka Cirkev sui iuris». Svoj obrad ako: «ukrajinsk(cid:253)» (pred
priamym prenosom Slu(cid:158)by Bo(cid:158)ej vo VatikÆnskom rÆdiu ka(cid:158)dœ nedeľu(cid:133)). Po prevrat-
n(cid:253)ch zmenÆch na V(cid:253)chode a uvoľnen(cid:237) komunistickØho re(cid:158)imu, ukrajinsk(cid:237) grØckokatol(cid:237)ci
v Haličine na Ukrajine sa ohradili, prečo by sa mali zrieknuť tradičnØho označenia «grØc-
kokatol(cid:237)k», za ktorØ toľko desaťroč(cid:237) trpeli za re(cid:158)imu. Po t(cid:253)chto diskusiÆch začali svoju
Cirkev sui iuris naz(cid:253)vať: «ukrajinskÆ grØckokatol(cid:237)cka Cirkev sui iuris». Na Slovensku
sme svedkami vyh(cid:253)baniu sa uvedenia do (cid:158)ivota novØho term(cid:237)nu CCEO Cirkev sui iuris
zahmlievajœc jeho prav(cid:253) v(cid:253)znam akousi teritoriÆlnou pr(cid:237)slu(cid:154)nosťou(cid:133) Napr. v tlači sme
svedkami juridične nepresn(cid:253)ch term(cid:237)nov ako: «Pre(cid:154)ovskÆ Cirkev sui iuris», «Ko(cid:154)ick(cid:253)
exarchÆt sui iuris»(cid:133) Katol(cid:237)cka Cirkev v(cid:154)ak jasne uč(cid:237) o presnej kÆnonickej terminol(cid:243)gii
uvedenej v tomto člÆnku. Na Slovensku by v(cid:154)ak vynikol uveden(cid:237)m term(cid:237)nu «slovenskÆ
Cirkev sui iuris» problØm, lebo okolo sto farnost(cid:237) (ich presn(cid:253) oficiÆlny zoznam bol uve-
rejnen(cid:253) v Narodny novinky, Prä˚ev, 49-52(1997) str. 5), by sa s t(cid:253)mto term(cid:237)nom
nestoto(cid:158)nilo, preto(cid:158)e e(cid:154)te sœ sœčasťou rus(cid:237)nskej Cirkvi sui iuris.
219
