Table Of ContentKAROL MARX
MZDA, CENA A ZISK
1949
.NAKLADATEĽSTVO PRAVDA, BRATISLAVA.
\
\
*k PREDSLOV
Toto Marxova dielo je reč, prednesená na dvoch
zasadnutiach generálnej rady Medzinárodnej ro
botnickej asociácie (I. internacionála) 20. a 27.
júna 1865.
Na zasadnutí dňa 4. apríla 1865 predložil John
Weston, zástupca anglického robotnictva, gene
rálnej rade, ktorej bol i sám členom, tieto otázky:
1. »Môže zvýšenie miezd zlepšiť sociálne a ma
teriálne výhľady robotníckej triedy?«
2. »Nemajú snahy odborových sväzov o zvý~
šenie miezd škodlivý vplyv na iné odvetvia prie
myslu?«
Weston vyhlásil, že on sám bude hájiť na prvú
otázku zápornú a na druhú kladnú odpoveď. Na
zasadnutiach 2. a 20. mája, odôvodňoval Weston
svoje náhľady vo zvláštnej prednáške, po ktorej
bola diskusia.
_V liste z 20. mája 1865 napisal Marx o tom
Engelsovi: »Dnes večer mimoriadne zasadnutie
»Internacionály«. Starý dobrák Weston, starý
owenovec (inak tesár), opakoval svoje dva body,
ktoré stále v B e e hiv e (Úľ -=- po istý čas ofi
ciálny orgán I. internacionály, ktorý uverejňoval
všetky oficiálne dokumenty I. internacionály. Pozn.
red.) obhajuje: '
1. že všeobecné stúpanie miezd nič robotnikom
nepomôže;
2. že následkom toho Trade Unions (odborové
sväzy) veci robotnictva iba š k 0 dia.
Keby tieto dva body, v ktoré veri on jedi ý
z celej spoločnosti, boly prijaté, boli by s e
v smiešnom položeni, a to tak oproti tuna 'šim
Trade Unions ”ako aj oproti štrajkovej epid mii,
ktorá teraz zachvátila kontinent. /
...Všetci teraz samozrejme čakajú, žeÍ jeho'
tvrdenia vyvrátim. Bol by som.si vlastne mal na
večer vypracovať odpoveď, na pokladal spm za
dôležitejšie pracovať ďalej na svojej kniheĺa bu
dem teda musieť improvizova-ť.
Viem, pravda, vopred, okolo čoho sa debata bu~
de hlavne krútiť:
1. že mzda určuje hodnotu tovarov;
2. že keď kapitalisti dnes zaplatia päť šilingov
miesto štyroch, zajtra (následkom zvýšeného do
pytu) budú svoj tovar predávať po piatich šilin
goch miesto po štyroch.
Nech je to akokoľvek nudné a iba povrchu javu
sa týkajúce, predsa nie je ľahké vyložiť ignorart
tom všetky národohospodárske otázky, ktoré
s tým súvisia. Kurz politickej ekonomie nemOŽ'nO
vtesnat' do jednej hodiny. Urobim však, čo sa dá.«
Mara: sa prostým zásahom do diskusie neuspou
kojil. Vypracoval si reč, ktorý, potom generálnej
rade na dva razy predniesol, Ale ani Marx- ani
Engels túto prednášku neuverejnilž, Mara: o tom
24. júna 1865 napisal Engelsovi:
»V ústrednej rade som mal prednášku (v tlači
by toho boly asi dva hárky) o otázke, nadhodenej
Mr. Westonom, aký vplyv by malo všeobecné
zvyšovanie miezd atd'. Prvá časť je odpoveďou na
Westonovehluposti: druhá obsahuje teoretický vý
klad, pokiaľ to priležitost' dovolila.
Teraz to má prist do tlače. Na jednej strane by
mi to azda aj poslúžilo, keďže ti ľudia majú spo
jenie 3 J. St. Millom, profesorom Beeslym, Harri
sonom atď. Na druhej strane nachádzam však aj
protidôvody:
8
'1. dišputa s »Mr_ Westonom« ma nepriliš cti;
2. ono to v druhej časti, veľmi zhustenou, ale
pomerne srozumiteľnou formou obsahuje veľa no~
vého, čo práve vo svojej terajšej knihe rozoberám»
'kým zas -- to už tkvie v povahe veci samej
--- o mnohom sa zmieňujem iba letmo. Neviem, či
je radno takýmto spôsobom sa predbiehať.«
Tuto prednášku uverejnila prvý raz r. 1898
.Marxova dcéra Eleanor so svojim manželom Ed
'wardom Avelingom v anglickej reči pod titulom:
Hodnota, cena a zisk. Onisú aj autormi
záhlaví prvých šiestich kapitol. Toho istého roku
vyšla prednáška v nemčine v časopise N eue
.Zeit podtitulom Mzda, cena a zisk.
Toto prvé slovenské vydanie je preložené z ne~
-meckého prekladu, ktorý vydalo Vydavateľstvo
-cudzojazyčnej literatúry, Moskva, r. 1945.
Redakcia
ÚVODOM
Občania!
Než sa pustim do vlastného predmetu prednáša»
ky, dovoľte mi niekoľko predbežných poznámok..
Práve teraz zachvátila kontinent hotová epidé-a
mia štrajkov a všeobecne sa volá po zvýšení miezd~
Táto otázka pride na našom sjazde na pretras..
Vy ako vodcovia medzinárodnej Asociácie musite
k tejto najpodstatnejšej otázke zaujať pevné sta
novisko. Preto som pokladal za svoju prvoradú\
povinnosť podrobne vec rozobrať -- hoci si uve-~
domujem nebezpečenstvo, že podrobim vašu trpez-
livosť touto prednáškou ťažkej skúške.
A ešte poznámočku ohľadne občana Westona.
Nielen že pred vami rozvinul náhľady, ktoré, ako*
vie, sú u robotníckej triedy veľmi nepopulárne;
on tieto náhľady aj verejne obhajoval -- v zá~
njme robotníckej triedy, ako si mysli. Pred takou-
to mravnou odvahou klobúk dolu. Dúfam, že na-v
priek neprikrašľovanému tónu mojich vývodov
pride nakoniec na to aj sám, že súhlasím s tým,
v čom vidim základnú myšlienku jeho téz, ktoré
však v ich terajšej forme musim pokladať za teoren.
ticky nesprávne a pre prax nebezpečné.
A teraz už bez okľúk k veci!
11
I.
Výroba a mzdy.
Vývody občana Wesrtonasa v podstate opierajú
o dva predpoklady: po pl'Vé, že suma národnej'
produkcže je vec nemenná, alebo, ako by sa vyw
jadril matematik, konštantné množstvo alebo ve-
ličjna; po druhé, že suma reálnej mzdy, t. j. mzdy,...
meranej množstvom tovarov, ktoré za ňu možzm
kúpiť, je nemenná suma, konštantná veličína.
Nuž nesp-.nárvnoaťjeho prvého tvrdenia priamo
báje do očí. Sami uznáte, že hodnota a množ.s-›tvo.«
výroby s roka na rok stúpa, že výrobnosť národ-»
nej práce rastie a že :množstvopeňazí, potrebné
na obeh tejto vzraabajúcej produkcie, aa neustá-~
le mení. Co platí o konci roka alebo pri porov-v
návaní rôzny-ch rok-ov, to platí aj pre každý parita-
merný deň v roku. Množstvo čiže veľkosť národ-'
nej výroby sa stále mení. Nie je 'to veličina kon»
štantná, ale variabilná, menJivá. Odhliadnuc od".
zmien v počte obyvateľstva, musí to tak byť ná»
sledkom nepmeetajných zmien v akumulácži kapi
tálu a produktivite práce. Je nesporne, že keby"
dnes došlo :k všeobecnému zvýšeniu miezd, torto
zvýšeníe, nech už jeho konečné následky budú:
akékoľvek, by samo osebe bezprostredne sumu.,
výroby nezmenilo. Pri tomto zvýšení by sa mu»
selo vychádzať z dnešného stavu veci. Ak však.
produkciabolapred zvýšenímmiezd'va-»
riabilná a nie pevná, ostane takou aj po zvýšení
miezd.
Ale dajme tomu, že suma národnej produkcie
131:
je konštantná a nie menlivá. Aj vtedy by to, čo
náš priateľ Weston pokladá za rozumný záver,
ostalo prosrtým tvrdenim. Keď si vezmem nejaké
„pevné číslo, dajme tomu 8, absolútne hranice
'tejto číslice nie sú jej častiam prekážkou meniť
svoje vzájomné relatívne hranice, Ak zisk bol 6
a pracovná mzda 2, mohla by mzda stúpnuť na
6 a zisk klesnúť na 2, a konečný súčet by predsa
dával 8. Teda ani pevná suma produkcie nijako
-nedokazuje, že suma miezd musí byť pevná. Čím
však dokazuje náš priateľ Weston jej nemen
nosť? Tým, že to prosto tvrdí.
No aj keď prijmeme jeho tvrdenie, vyplývajú
:z neho dve možnosti, kým on vidi len jednu. Ak
suma miezd je konštantná vehčma, nemôže
vzrásť ani sa zmenšiť. Keď teda robotníci robia
”hlúposť,snažiac sa vynútiť si prechodné zvýšenie
miezd, nie sú kapitalisti o nič múdrejší, snažiac sa
:mzdy stlačiť dolu. Náš priateľ Weston nepopie
ra, že robotníci si za určitých okolností môřu vy
"bojovaťurčité zvýšenie miezd, keďže však podľa
neho je suma miezd pevná, musí hneď nastať
reakcia. Na druhej strane je mu tiež známe, že ka
pitalisti si môžu vynútiť sníženie miezd a žesa o to
'naozaj neprestajne pokúšajú. Podľa zásady kon
:štantnej mzdy musí v obidvoch prípadoch nastať
opačná reakcia. Keby sa teda robotníci s-pierali
'pokusu o sníženie miezd alebo priamemu uskutočą
:ňovaniu takýchto opatrení, boli by úplne v práve.
“Teda by správne konali aj vtedy, keby sa snažili
"'vynútiťsi zvýšenie miezd, keďže každá obrannú
akcia proti snižovaniu miezd je akciou za ich zvý-e
šenie. Podľa vlastnej zásady občana Westona by
sa teda robotníci za určitých okolností mali so
'mknúť a bojovať za zvýšenie miezd.
Ak odmietne záver, musí sa vzdať aj predrpo-.
kladú, z ktorého záver vyplýva. Miesto aby hovo-e
rail,žesruma je konštantnouvelžčžnoum, usel
'A4
