Table Of Contentrattélatrôkp
Ijrab
Andrej Fiala Tatiana Štefanovičová
Šport, slovenské telovýchovné vydavateľstvo,
Bratislava 1971
FOTOGRAFIE: ROMAN BUNČAK: i. a 4. STR. OBÁLKY
(REPRO), PREDNÁ PREDSÁDKA (REPRO), V TEXTE
č. 1, 2, 6, 10, »1 (REPRO), 16,21,22,23,24,37,32 (REPRO),
33 (REPRO), 34 (REPRO), 38 (REPRO), 39 (REPRO), 40
(REPRO), 41 (REPRO), 42 (REPRO) a 46; LEIXNEROVÁ:
í. 3 a 4; HILDA FIALOVÁ: č. 5, 7, 8, 9, 13 (REPRO), Í4,
18, 19, 20, 25 (REPRO), 26 (REPRO), 28, 30, 31, 35, 36, 37,
43. 44, 45, 47, 48, 49, 5°, 5*, 5", 53 » 54; ARCHÍV SÚP SOP:
č. 29 (REPRO) i JOZEF MICHALÁČ: č. 55.
PEROVKY: ANDREJ FIALA: ZADNÁ PREDSÁDKA,
V TEXTE č. 12, 15 a 17.
ILUSTRÁCIE: MILAN VAVRO.
© ANDREJ FIALA - TATIANA STEFANOVIČOVÁ, 1971
Výrazná dominanta hradu nad hlavným
mestom Slovenska je historickým sym-
bolom a pamätníkom. Pripomína roz-
kvet Veľkej Moravy, jej vyspelú kultúru
a proces pokresťančovania, ktoré mali
na hradisku jedno zo svojich význam-
ných centier. V neskorších historických
obdobiach mal hrad dôležitú úlohu pri
formovaní uhorského štátu; za turec-
kého obsadenia Budína strážil uhorskú
kráľovskú korunu. Nemalý význam mal
hrad aj v našich kultúrnych dejinách.
Ešte pred sklonkom stredoveku v období
rozvoja neskorogotického umenia, po-
tom 11a začiatku nového renesančného
cítenia a napokon na konci barokového
obdobia predstavoval hradný palác vy-
spelú stavbu, na ktorej sa zúčastňovali
vybraní zahraniční majstri, maliari a
architekti.
Rozličné podoby hradu, ktorý mal vo
svojej histórii niekoľko výnimočných
postavení, zachovali sa nám na pomerne
veľkom počte drobných kresieb a ne-
skôr aj na celých panorámach. Najednej
z iniciál Viedenskej maľovanej kroniky
z r. 1358, ktorá sa v 18. stor. nachádzala
na hrade, je vyobrazenie Bratislavského
hradu, ktoré sa dlho považovalo za
abstrahujúcu všeobecnú schému. Až
archeologické výskumy ukázali, že archi-
tektúra na miniatúre predstavuje akro-
polu hradu z 13.—14. stor., ktorá zanikla
za cisára Žigmunda. Podobne dlho ne-
vysvetlený zostal aj náčrt hradu nakres-
lený na okraji plánu Viedne z roku 1438—
1455. Pod terénom i pod mladšími mu-
rivami sa však objavili konštrukcie,
ktoré pomohli vysvetliť túto zjednoduše-
nú kresbu. Z významnej dvojice pano-
rám z druhej pol. 16. stor. od Hansa
8
Meyera a G. Houfnaglia prvá verne
zobrazuje korunovanie Maximiliána
roku 1563, druhá mesto i hrad so zachy-
tením mnohých architektonických de-
tailov. V dlhom rade ďalších pohľadov
je azda najzaujímavejšia medirytina M.
Meriana, ktorá medzi prvými zobrazuje
mesto a hrad zo severnej strany.
Po striedmych pohľadoch J. Ledentua
z prvej pol. 17. stor. kresieb F. B. Wer-
nera z prvej pol. 18. stor. nasleduje
veľký počet vyobrazení hradu i Bratisla-
vy z veľmi krátkeho tereziánskeho ob-
dobia. Na kresbách Jozefa a Petra
Schafera a ich súčasníkov už cítiť vzne-
šenosť barokovej Bratislavy. Po vyho-
rení hradu sa objavilo viac kresieb
verne zachycujúcich rozpad celého hra-
du, ako aj detaily hradnej ruiny. Na
často romanticky ladených scénach je vi-
dieť, že hrad postupne zrastá s prírodou.
9
Napriek viacerým, hlasom, ktoré volali
po úprave, prípadne konzervácii Brati-
slavského hradu, jeho múry sa rozpadá-
vali pol druha storočia. Niekoľko plánov,
projektov i finančných rozpočtov sa síce
zaoberalo úpravou hradu a umieste-
ním nových inštitúcií v jeho areáli,
avšak dve svetové vojny a neutešená hos-
podárska situácia Slovenska medzi nimi
oddialili záchranu tejto pamiatky až do
päťdesiatych rokov tohto storočia.
Prvé záchranné práce sa začali roku
1953 odpratávaním rumovísk a pred-
bežným výskumom. Súčasne začal kolek-
tív pracovníkov Katedry teórie a dejín
architektúry SVŠT vypracovávať návr-
hovú štúdiu na rekonštrukciu hlavného
paláca hradu. V návrhu aj projektoch sa
uvažovalo o využití hradného paláca na
kultúrne ciele. Práca projektantov bola
však na veľa ráz prestavovanom ob-
10
jekte ťažká, lebo bolo treba citlivo vy-
riešiť prelínanie sa jednotlivých sloho-
vých prejavov; taktiež názory na úpravu
neboli vždy jednoznačné.
Rekonštrukčné práce sa netýkali len
hradného paláca, ale celého areálu hra-
du. Projekčné práce v celom rozsahu
prebral roku 1958 ateliér Krajského pro-
jektového ústavu.
V súčasnosti sa skvie Bratislavský hrad
zasa v novom rúchu. V upravených prie-
storoch pulzuje nový život; niekdajší
hrad, pevnosť a zámok slúži dnes ako
reprezentačný kultúrny stánok nášho
hlavného mesta i celého Slovenska.
a stavebný
vývoj hradu
