Table Of ContentPROJET MORAVIA MAGNA
Ján Pauliny
Arabské správy o Slovanoch
souslepatronagedt (9.-12. storočie)
UNION ACADÍ:MIQUE INTERNATIONALE
BRUXELLES
VEDA
vydavatel'.stvo
Slovenskej akadémte vied
Bemoh\kovn .spolo~nosť
Bnllislava 1999
Predslov
~<~::,:~~~~~~~::~:::~t:l'i0:~:,~~::~;~':~~~~~i~~~~~;:~~:~~~::2::~~:~:~:~~01~~~~:.~,;
~'~~~:~~~~a~~~~:;~,kfc'~~t,~:~c~~:1:,;',,s~~':~-~~~~;,':,~'ľ~:ľ,~,~-1~~i;,~·7~~~1r~:,1·b~ ~:~~~~~~~ ~~~:
~ké správy oveľa st .. uší. U Rusov od l tretiny 19. SIOroč1a a u M11d'arov. keď začali
vyd:tvať pramene, ktore :-.úvi~ch !'> macLuským doby1ím KarpalskeJ kotliny. Preklady
ar.1bských a perzských správ o star} ch Mad'aruch no S\ovantlch vy~li v reprezen
tatívnom vydaní v Bud;.1pešl! roku 1900 a ovplyvm!i aj naš pohľad na tu;:to prame
ne (Ján Stanislav, Peter Ratkoš a ďalší). K chybi.Ím v maďarskom výklade arabských
aperzskýchprameitovsavrátimnamektorýchmiestachvtejtoknihe
Ako vysokoškolský učiteľ na Kom~nského um verzi te som sa veľmi pote5il, ked'
vydavateľstvo E. J Brill vydalo v Leidene roku 1967 repnnt edicre Bibliotheca
Geographomm Arab1corum (prvé vydanie edične pripravil Michael Jan de GoeJe
a jeho žwci v rokoch 1885 -1927), ktorir obsahovala najdôležitejšie diela arabských
historikov a geografov k deJinám Slovanov. Hoci táto edícm bola vefm1 drahá. po
dania sa nám ju získať pre kmi:nicu s~mitského seminára Filozofickej fakulty UK
a postupne sme kupovali aj d'alšie arabské pramene. Arabské texty a preklady, ktoré
vyšli v bývalom Sovil!tskom zvtize a v m5•ch bývalých socialistických kraJinách7
najmä v Poľsku, boli bežne prístupné a dali sa zohnať bez problémov. Niektoré
orientálne vydania arabských geografov a histonkov som si kúpil počas pobytov
v arabských kraj mach, najma v Káhire.
Po revolúcii roku 1989 ma pozvali prednášať do Orientálneho inštitútu VIeden
skej univerzity, kde som s prestávkami účinkoval do začiatku roku 1997. Tu v bo
hatej knižnici, ktorú vybudovali otcovia rakúskej arabistiky a islanustiky, som pre
študoval niektoré pramenné materiály, ktoré sa nedal.í kúpíť ani požičať. Medzitým
som bol na kratšom študijnom pobyte na College de France v Paríži ( 1992). ktorý
vtedy viedol najlepší znalec arabskej geogmfickej literatúry profesor André MiqueL
Copynght ©Ján Puuliny, 1999 Miquelovo hodnotenie arabskej zemepisnej literatúry sa opieralo o širšie sociologic
Ján Paulmy· Arabské správy o Slovanoch (9.-12. storočie) ko-historickC hľadiská, čo mu umožnilo vidieť aj tie súvislosti. ktore iným odbor
Recenzoval: prof PhDr Ladislav Druzdlk, CSc. níkom pri ich faktogratickom, hoci aj dôkladnom pristupe, unikli. Hoci sa A. Miquel
staval skepticky k pramcnnej hodnote níektor)•ch arabských správ, jeho celkový
V.!etkyprávavyhradene_ postoj k arabským geogratom vyznel pozitívne. Rovnako dôlež1tý pre túto knihu-bol
~~~~akp{r!e t~ ac~ l~a dl~zxatJtu! c~c~~h·Son lsÍu: hblyasl'u p onmužjln!eál 'naa aUu'taolršs1keY šcính: npireá va.k oukol'vek Cl!stou anji epkotobryýtc nha r uuknoivpeisrnzýitceh v p rHeedildôehl bke erdgiuto (vjaensýeňm 1te9x9t3o)m, k. dVeý zsonmam snkýú amraabl snkaýj mpaäle ov1z"ť'1a1>hf
a riaditeľ Jshmristického seminára na univerzite v Heidelbergu RaifG. Khoury tstal
ISBN 80-224·0593-0 skaa žzdnoádmeyn nvýycdháv raonzíhmo vaorarbosckhý scah vpraupcyarl okv )ú smk1a1l lpiaomc heodpičenneije pa rper mekoljaed :aztáeul'jsmkye ja pvr átackem. Zear
~~,~~b~l~~~~::;:.~~:l~~~~~,~:~,;l~:;:'~~:~~~~é:ll;·,ij::;::'l:l~l~i:;~~:;·:,;':~:',,;::;:·~;:~~~~~~~~~~~l~;,~ú
Úvod
i[!~Fl~!H~ll!~ill~~li~~~~~\i~ Ar.lb~ke a perzs.ke pr,nncnc k dejinám Slovanov t. 9 -12 ... toročm vydmc.lzaJÚ
na Sloven~ku v knižneJ podobe po prvý raz Ide o sprfi\·Y de\'iat1ch najznarneJŠÍch
a~1torov, z kt~rých mekturé boli už SICC v lllllHtlo~tJ preložené do slovcnčmy (povhč
šme z druheJ luky), ale bez dostatočného kom~ntára a neraz aJ s chybami. Okrem
toho ~om spracoval ďalš1~ pramene) ktor~ som vyhodnotil v počiatočnych kapao
lách a v komentároch
a ich predstavJtelw. Iba okrajovo sa v~nUJi:!!ll porovnav.amu one_J~ral.nyc!1 pramenov Pristúpil som k prekladu arabských a perzských prameitov s vedomim, že naša
s latmskýnu, byzantskýnu a staroslov1enskynu textami Am m~J ~ypo_cet a .hodno kultúrna pospolitosť ich potrebuje pozna( Konečne, majú ich flprístupnené takml!r
tťme všetkých slav1stov a h1stonkov, ktorí sa zaoberali ~rabskynn spravamt oSlo všetky slovanské národy a u našich susedov Maďarov, Čechov, Poliakov, Nemcov
vanoch, me je zd'aleka úpln}'. Nte je to iba preto, že najma starš ta generácia slavistov a Rusov vyšli aj knižne. Preklady správ sprevádza filologtcký a vysvetl'ovaci apa
a histonkov, ktor}'ch tieto pramene zaujali. čerpali z dnes už zastaran)'ch prekladov nít, ktorý som urobil podl'a súčasného stavu výskumu. V čítaní a vo výklade niekto
a výkladov. Nazdávam sa, že táto téma Sl vyžaduJe osobitnú prácu a dúfam, že ju rých miestnych mien sa od polovice minulého storočia takmer nič nezmenilo, iné sú
niel1.o raz spracuje. Samostatn u prácu si zaslúži aj vyhodnotenie alebo prínos orien dodnes predmetom polemík alebo rozdielneJ interpretácie. Ovel'a závažneJŠia ako
tálnych prameiíov pre poznanie slovanského národopisu, dejín, náboženstva a ma problémy pn čítaní toponým a etmckých názvov je skutočnost', že aj zmysel čí ob
tenálnej kultúry. Prvý sa o 10 pokúsil už P. J. Šafárik a neskôr Lubor Niederle (ich sah nicktor}1ch správ sa dodnes nechápe rovnako. Dakedy sa dokonca spochybňu~
práce majú ešte aJ dnes svoJ význam). V ich úsili pokračovali najmä v oblasti de je, Čl správa prináša naozaj dačo nové a pozítívne k málo známym deJ mám Slova
JÍn viacerí slovenskí, českí a maďarskí histonci. Aj tu sa ukazujú nové možnosti nov. Niekedy sa zde:í, že kol'ko orientalistov. tol'ko názorov, ale nie JC to celkom
výskumu pravda. Vo výskume arabských a perzských správ o Slovanoch pracovalo a pracu
je niekol'ko skupín odbom1kov, ktori dospeli k podobným výsledkom V komentári
Pre písanie knihy bolo treba obstarať náležité počítačové vybavenie, ku ktoré k preloženému textu prezcntujem názory aspoň najvýznamnejších z nich, aby si či
mu mi ochotne dopomohla Bernolákova spoločnosť, za čo jeJ srdečne ďakujem. late!' mohol sám urobiť úsudok. Čitateľ l'ahko Zistí, s ktorými interpretáciami sa
Bernolákovej spoločnosti ďakujem aj za pomoc a povzbudenie pri práci. Za počí stotoži\ujem a ktoré dop!ňam.
tačový program umožňujúc1transkripcm arabského písma do latmky d'akujem špe V tejto knihe mi ide o dve veci. Predstaviť arabské správy čo najvernejšie, aby
cialistom z V1edenskeJ unrverzity. Akademikovi Jánovi Dekanovi d'akujem. že ich odborníci, naši historici a etnografi, ak budú chcieť, mohli čo najadekvátnej
súhlasí!. aby som použil jeho mapu Vel'ká Morava v súčasnom svete (In: Ve/'ká Mo šie použiť. To je, aby ich mohli využiť ako podporný materiál k svojim tézam vša
rav~, Br~tislava, Tatran l 976, Sir. 176-l 77) a synovi Pavlovi d'akujem za vyhoto de tam, kde sa to naozaj dá. Skúsenosť nám ukazuje, že v minulosti sa v tomto smere
veme map, .ktoré nakreslil väčšmou na základe mojich návrhov. Prof. Dr. Ladisla narobilo dosť chýb. Druhou vecou, o ktorú mi v tejto knihe ide, je oboznámiť č ita
v~v1 Drozchkov1, CSc. ďakujem za láskavé prczretíe textu knihy a za jeho vzácne te l' a s tým, nakol'ko sa arabské správy týkajú západných Slovanov a našich predkov
pnpot~lenk;. Manželke Mariane d'akujem za redakčné spracovanie rukopisu a sta na strednom Dunaji.
rosthvureviZIU náročných častí knihy. Kniha je členená tak, že v úvodných kapitolách oboznamujem čitateľa so vzni
kom arabsko-islamského impéria, ktoré v časoch politického a hospodárskeho roz
machu (8. - ll. stor.) podnietilo arabských historikov a zemepiscov k záujmu
Bratislava leto 1999 o mimoislamské krajiny a etniká. Predstavujem arabských a perzských. autorov, ktor!
písah o Slovanoch, a uvádzam ich správy s kritickým a vysvetľovacún aparátom_
Orientálne pramene majú medzi pramennou literatúrou k dejinám a kultúre na
šich predkov osobitn.é postavenie. Nespájajú sa so širenhn kresťanstva, teda su úplne
~~:;~;~:.:i::g;:;~:::g:.i~:#l!i~.~:;:,::J;~:;:J~;::::~2~;;~;:,:~i~
;~J.ii!tt~~if~~~;;~;~~§~li~I~~f~~~~
- . IVOr>'Í' ''Cllerat: OpiS strednej I:UillJlY Zd Allied,! Vel k chu" lllc). Ich
~§~it.~~i~~i~:~~~;~~~;.t:~~~~~~:t:~3~~:;:~It~
Arabskí h1storic1 pomerne presne rozlišovali medzi usadlymi. polokočovným1
a kočovnými, stepnými národmi Usadlé etn1ká Z1il podl'a nich na vyššej civilizač
Ambské p!Somnť pramene najnú k dej mám podlmaJs~ych Slovanov, k Vel keJ nc:J úrovm. stavali osady a mestá, boh poľnohosrodán a rcme~elnícl-teda mohh
~!:~:~;,~~~!{i::::~~~~:,~::~:i~ké~~~;~~~:;~~~,~~~~~~~:~~~~~;~s:;;·~l-~:,~~l~Í':~~;~:~~~~i~; byť predmetom vliéšieho hospodárskeho a obchodného záujmu ako kočovníci, ktor!
obchod iba sprostredkovali a iiv ih"' vmcej lúpežou ako produktívnou prácou. Toto
Arabi veľmi dobre poznali z vla~tnej skúsenosti, lebo naJsamprv žili prevažne ako
Slovania. mé pramene sa poJI'a mch týkajú rba v)•chodných Slovanov. Dôvodov nomádi a ani po utvorení arabskej ríše v polovici 7. storočia sa mnohé arabské kme
k tl!jto argumentácii je azda viac. no dôvodí sa naj mri t)'m. že východní Slovania ne nevzdali starého spôsobu života. Kočovne národy zo západoázijských a stredo
priamo susedili s islanuzovanýmí etnikami (Chazari, povolžskí Bulhari, Pečeneho ázijských stepi ale aj berberski nomádi zo saharskej Afriky ohrozovali ríšu kalifov
via), a boli teda najbližšie k obchodným a sprúvnym moslimským strediskám. K zá po cel)• čas jej existencie a napokon ju kočovní Mongoli aj rozvrátili (r. 1258).
padným Slovanom malt podl'a tejto tézy Arab1 a Peržania ďaleko, a preto ich ani Ustavičné napätie, ktoré charakterizovalo vzťahy medzi kočo1 nymi, polokočov
nemohli zaujímať. nými a usadlými etnikami v euroáziJskom regióne v 8. storočí a neskoršie, premká
V tomto svetle vykladá B. N. Zachoder najmä Anonymnú správu o Slovanoch aj do správ arabských zemepiscov a lustorikov o Slovanoch, Byzantíncoch, starých
a východoeurópskych národoch, ktorá sa vyskytuje už u Ibn Rustu a po 1íom u via Bulharoch na Volge i na Dunaji, Pečenehoch, starých Maďaroch, Chazaroch a iných
cerých arabských a perzských autorov. Paradoxné pritom je, že objavite ha Anonym národoch, ktoré sa uvádzajú aj v Anonymnej správe. Tu sa jasne rozlišuje, kto ako
nej sprcívyajej prví editori (D. Chvolson, AJ. Garkavi, M. J. de Goeje, V Minorsky žije a čím sa živí. Či býva v stane, v jurte, či kočuje, či sa sťahuje z miesta na miesto
a ďalší), ktorí urobil! dôkladný filologický rozbor tejto pamiatky a vzorne ju edito za pastvinami a lepším živobytím, alebo má stále obydlie, dom, hrad alebo žije v opev
vali, nepochybovali o tom, že sa v nej spomínajú západní Slovania, Svätopluk a jeho nenej osade. Či sa živi pastierstvom, pol'ovnictvom a lúpežou, alebo je usadlý pol'
ríša. Túto tézu zastáva aj André Miguel a Ivan Hrbek. Zastávam ju tiež, lebo od nohospodár, remeselník a obchodník. Arabským historikom neuniklo, že vojenská
hliadnuc od filologických argumentov. mala Vel'komoravská ríša ove l' a väčší ako iba sila kočovných a polokočovných etník bola údemejšia a priernznejšia a ich vojen
lokálny význam, ktorý jej pripisuje B. N. Zachodcr a iní odporcovia tzv. vel'komo ská taktika účinnejšia než u usadlého obyvatel'stva. Bolo to dané aj tým, že pre tieto
ravskeJ Ieóne. Bola dôleŽitým hraničným štátom s Východofranskou a s Bulharskou etniká bola vojna a lúpež jedným z prostriedkov obživy. Preto si usadlé obyvatel'
rísou, ležala na priesečníku obchodných c1est (baltická jantárová cesta, dunajská stvo stavalo opevnené sídliská a hradiská.
~es ta, cesta zo -~ápadnej do východnej Európy) a vyznačovala sa pomerne vysokou Toto je iba vel'nli schematické a jednoduché rozlíšenie medzi oomádmi a se
urovň-~u m~tenalneJ kultúry, čo potvrdzujú bohaté archeologické nálezy na strednom dent>irnymi etnikami, no privádza nás k ďalšej úvahe. V krajinách, kde bola ~yš
~:~:.'~.~~'~~~~~ch ri.e~ Moravy, Váhu, Dyj~ a ~:rona. Pre obchodníkov z islamské- šia civilizačná úroveň, boli vybudované cestné spojenia a fungovala tam _JSta _m
p _ ' J z vychodu, ako to dokazuje uz Ibn ]:!urdägbih a po ňom Ibrahim fraštruktúra. Vyberali sa dane, jestvovali tam pravidelné tr~y a .obchod~í:r v n~ch
~bo~ ~:~%'~ri~::::~~~~~::~ró~a prít'ažlivou oblast'O l~. Pre ríšu kalifov v Bagdade bolí pomerne bezpeční. y kultúmom prostredí bolo možné z1skat mformame o dal
bícií budovali v tomt~ rie ~aJ ~oht•c,ky a v za;r_slosh od svojích mocenských am ších krajinách a etnikách, ktoré žili v t'ažko prístupných lesných pásmach, v tajge _
príatel'om ríše kalifov ~ol: ~r~ a vo Franske! nš~ sv~ju diplomaciu. Tradičným ne a n~::·~~;::,:: ~::~~:jú slovensk l historici, bol dinl'kový obchod, ktorý viedol cez
(FNraitnrsiaknás rkíšua), aa ntoa nM<lojmra1iv ve ·č Zosli~ lz; .aa kdnecm,~' aau, J nUa~!žesn íJv ezSj, ml~okkvayahmn stpa1r vžp1éoh š ttenácatín á(el( nzúeytmmvai arscyph on jmae nSecdloozvim eF nbrsaoknlua- an aišneý ckhra mjinoys,l ivm rsukkýácchh ci undezminocsloivm, sŽkiydcohv ,! A)árraobdoovv,. BKyýzman ztí nvcy.cohv;o dfroasnlok.\otlvll, lNS~kyncnha nlaoav-
;;:::::::~:;,:::~.~:?::::;E:::::::::~;:·~.:::~:.~:::E:::~:;"~::z:~::~::.::::: :-.k.é u!Jld!->ll l {uo ncp!L'~nosť ~UVJ\Í.., n~.:JoMatkom mf01mdcii a s tým, že v spd1vach
:JJ".lb::-.l..ych au turov sa JHCJaVUJC lt:nden<.:i.~ po 1~tom zov~eobccflovaní, napriklad·
Slov~mia L.ijú v lesoch, sejú pro~o. vyrábaJÚ med a piJÚ medovinu, svojich mnvych
n' Stctlnt ,t do ~e\ l:.' nl l!] A fi iky_V n.t~~o.'J lu:,tund. . cJ ht~ranu c s.t ~ t~mto obchod~ pt se >JMľujú a ukladajú do popol nic na vyvý,cné mtc>ta a pod. Túto charakteristiku
nújdemc takmer v každom p1amcn1 Doplňa ~a \\ak ča~to a1 o mé údaje. Do.:-.t' váž
~~\~i~~\~;\~~ľi~1~.~~~tl1i1~~j~~i!l~ nym problémom je, že mcktoré úda JC Sl u JCdnotliv~rch autorov prot!J'cčia. alebo ::,ú
ll~Ja~né. Ak nemáme poruke vuno~nty takýchto sp1 a\ u 111ých ,uJtorov, nejn::,nosli sa
obyčajne nepodarí odstn<mť.
Iným veľmi v!tžnym problémom pn čítant a prekladaní arabských správ Je, že
mnohé nózvy etník a toponymú sú v lllkoptsoch také ,komolené, že sa nedajú spo
Hdialcnych urientalnych prameňoch, vniesli do tohto výskumu aj niektoré ťažko ľah it vo tdentitlkovat'. Vyplýva to z mekoľkych príčur l. Arabskí auton nepoznali
udržatel'né nazory. presn~. znenie slovanských mien a mie~tnych núzvov. ktore sa k nim často dostaJi iba
Jedn)'m z problémov arabských správ Je, že hoci ni~ sú obsa~né, ale naopak, v sprostredkovanej podobe; 2. Arabským pismom sa zaptsujú iba l'fJOIIIhlásÁ)', >a
často 1bn stručné a kr:ítke. pochadzajú z rozličných zdroJOV, inýmt slovami sú po mohlásky sa nevyznačuJÚ. Žiaľ, v niektorých prípadoch pisári am spoluhlásky ne
zbicrane z rozlični·ch prameňov. Vtdiet' to. napríklad, už u Ibn Rustu, ktorý do svojej napísali presne, t.j. nevyznačili ""alebo pod základnými spoluhláskovými znakmi
správy zahrnul slovanské pohanské pohrebné zvyky, samovraždy manžel i ek po smrti dištínktivne diakritické znamienka. Zanedbaním tejto punktuácte sa nedostatočne
slovanských vel'možov, ale aj údaJe o krajinách Slovanov. ktoré sú rovinaté, zales vyznačené písmeno mohlo čitať ako, napríklad,-b-alebo-t-alebo-n-a pod., čo
nené, bohaté na vodu a \'el'mi studené (tde tu zrejme o poľské, bieloruské a ruské mohlo zmeniť význam slova. Niekedy pisári zanedbali punktuáciu pri písaní celé
rovinaté a bažinaté kraje). Za tým hneď Ibn Rusta uvádza správu o veľkomoravskom ho slova alebo väčšiny spoluhlások možno aj preto, že nevedeli názov prečítať. Pri
Svatoplukovi. o JellO riši a o jeho sídelnom meste. Táto "montáž" viacerých správ dešifrovaní cudzích a neznámych slov je to vážny problém, dakedy takmer nerie
as1 vtedla B. N. Zachodera k pochybnostiam o tom, či tu naozaj ide o veľkomorav šiteľný; 3. V arabskej abecede sa nenachádzajú písmená pre niektoré spoluhlásky
ského Svatopluka a me o nejakého vládcu východných Slovanov. Že v Ibn Rusto (p, č, ž a pod.) a samohlásky (e, o, é. ó, pre nosovky a pod.), ktoré sa bežne vysky
vcj správe tde o veľkomoravského Svätopluka, pochyboval aj J. Marquart a navr tovali v slovanských a v iných európskych jazykoch. Arabskí ptsári sa pokúšali pís
hoval iné riešenia. ktoré však väčšina orientalistov odmietla. Vladimir Minorsky tiež mená nejestvujúce v arabskej abecede nahrádzal', ale veľa ráz to robili nesystémovo.
vyslovil pochybnost' o tom, či pohanské zvyky Praslovanov alebo mimoriadne stu Ich spôsob nahrádzania spoluhláskových a samohláskových grafických znakov je
dené podnebie, ktoré sa spomína v Ibn Rustovej správe, súvisia so Svätoplukom dosť komplikovaný a vyžadoval by st osobitnú štúdiu.
a s krajinami, nad ktorými vládol, no zároveti vyjadril presvedčenie, že veľkomo Osobitosť a nepresnosť zápisu zapríčinili, že pn lúštení miestnych a osobných
ravský Svätopluk sa v tejto správe skutočne spomína. Iný výklad podl'a V. Minor mien si editori a prekladatelia museli pomáhať tak, že opravovali slová v texte.
skeho nie je filologicky a ani inak pravdepodobný. To, že Ibn Rustova správa oSlo Napríklad v texte Ibn Rustu tvar Swjjt m.l.k (možno ho čitať Swít mu/k alebo Swit
vanoch sa skladá z viacerých samostatných častí, ktoré na seba nadväzujú, hoci malik) opravili na Swjjl b.l.k (Sivit bu/k), t.j. Svätopluk. Takáto oprava bola mož
spolu úzko nesúvista, nepokladá V. Minorsky za nič mimoriadne. Uvedený postup ná a logická, lebo išlo o kráľa Svätopluka. V arabských prameňoch sú však aj také
(ra~~~ k sebe ro~ličné údaje)Je touž v arabskeJ historickej a geografickej literatúre miesta, kde sa opravou vyrieši málo alebo nič. Potom sa treba uchýliť k rozličným
bezn~._z vtacerych zdroJOV pochádzajú aj správy Ibn ]:!urdadbiha, al-Mas<Udiho a viacej alebo menej prijateľným hypotetickým čítaniam. V správe Ibn Rustu sa,
Gardtztho. A hoct správa lbrähima ibn Ja<qilba je jeho autentickou výpoveď' ou, pri napríklad, píše, že Svätopluk sídli v meste, ktoré sn volá G.rwäb (možno to čitať
~~s~uneJ Jeho editor al-Bakri aJ al-MasciJdiho správu o Slovanoch a údaje z Ibn Girwäb alebo Garwäb). Ruský orientalista D. Chvolson navrhol opraviť tento tvar
na Garädisl alebo Grädišt (Gradišt, Hradište?) alebo na Murab, Miiräw (Morava'?).
V:lll~i~~:~:."c~d~;cúv a•::bs~ý-d~ text~ch n:~ sú -"~čeqJávajúce, napríklad, čím sa S lo Tá istá lokalita sa vyskytuje v texte Gnrdiziho pod názvom G.riiwt a v texte ~udiid
vedú vojnu a ~~ ~cd' b::.v:atJ•u , aké pouz~VUJU t a~né zvieratá, aké majú zbrane, ako al-ca/am pod názvom B_.rdäb (možno čítať: Hurdäb). D. A. Chvolson pokladal Gra
rovskom úzet:Í od veľn~ adnSy~cohv asemvae Zrtnly~ cpho dkr la aJ.O sVp raážv paor asbusbktýrocphi cakuéto srtorevd noam oobr-- adkišot Gzar nhdlaišvtn jée mneepsrtaov Sdveäptoodpolbunkéo vae vj erľíšmei. Vpo. cMhiynbonrés k(vye sriy v dšoaukb mtfyusl)lí, ,a ž aes čií mtaáť aGj .prqiitwVt·
IO ll
dlc'kl"uhlol ' yn't\b\<Lla.'t\t.l : C ľp\l"hulI"'I naoI"kH b·IJltrIahuod, ~:vntI~. ~l'tlI tk.'lbiLlytl .'ld1k 'tl-1t .ou;baú .r.z odi~luoefn~ {-u.ot/;,'I 1\/o1lf,l h1ili'( a)I1Sr,\e.1at11 lh .m-na:z- }.hJl.·-:c.:n,.lohtjim.ll tl S (p.ltViojbl vloJmlallp~n,lrlmk a:orlhio\p y ziaS Vhp~ .)~ tlc llil'h:\ r'j lmč1up1 í1lwt~1tapl r)npo sí ík'hs'diy"a~rt n"ulsí:al'b w' tnkouhhypaoLa opt,V~<r ,tn[n o ovl:r'll~v 7lllpiivl ,nalnu'hok \rtklloy(~ú·ctkúl1yažhw n:lD:la~Ju ~etn~da::~.:.:pt .Jj at~k ~Uraa~ ~~0J\.J~ ~1·n· o::ukr111nu1at~l- v.J.~M ~:n11~·t 1 ~lYl~·b ta1n~~\'.~·:oll1~:1vc~ud n·-'a,. ett J.ak h ll (wmPo·~i•, j\ Mh·1l.l.o:P.lt,u:l -o.í.ut~'dlcUo o dSa~btJ ll o:not uvlcvlavlh:Ynaou tOh\ lnOk\t: e~C~t o.rt 1w -v.t.bt:te y..ul J tc J,ltdnJ:ťlso ylHtv aJbla akt(n. l,~.!t1s!msarkaudč.ct1t' 1ncdo1ai~ns.J aríÚk i rdtdooNycrv ,V;~1: :~) .1l· ldrn ' oPonddnman á i Dv vmcyaoe imesnZsteeye .
k nÚ?l)tll, ic Jlímnt Jc.l.1lo 111ckc.k na lu.lllll'l:;; obla"t'amt obývanými Ru:-;mi (Vatjag- l~~ pl:-.t~ obJdvap auton o ~uscd!)tve Slovnnov ..,o ..,tar)'llll Mad'anm v č~i~e, ked· ma
~1~0:~~~~~;,:~~:b~;~t~<~~.:~~~;~:;,,~;; "~:,:·~~"~·~~~.~,~~ír~:~~::;~.L~::,::~'~:;~,:~e":;:;~~k,~~ d ars ke kmene kočovalt v juhon"kych st.:pwclt a na vychod od Dunaja a Dnestru.
Prek\apl!Jl!Ct nozor m;í lbn a\-Faqih. ktorý tHdí. ic nJeUoré slovansko kmene ztJÚ
v\dlOd od ostatných slu,an;kých kmdwv v údult ricky Oky a' susedstve povolž aJ na sever od Kauka.w
skych Bulharo'' ,, Mord\Jnov Podobncho názoru JC aj Lu bor Ntederlc, ktorý sa Ak poro~·nóm_e jednotliv~ arab~ké pl,lmenc: / ()_-12 storočia. vyjde n.im, le
nazdáva. že starš ta forma meno Vjatič bola Venll{ od V~I(>Wanlil). Tomuto tvrdenm ~lov~mta obyval1 JUi.:nú, Sllrdnu, ~evernu n vydwdnu Európu. Jeh ..,jdi.• 1)<1 na východ
odporuje hyl'otézn, ktorá sa uvúdza v MMFf/I/l pri výklade textu z knihy Hudiid llahlt až k Volge, ku Kaspickému moru a k ríši ChaLarov. Na juh s~ >IO\•anské osíd-
aJ-c(Jfmll. ČeskY autor prekladu správy z knihy I:ludiid al-•1ilam sa nazdáva, že-ako ~:,\',:~~~:~:er:t ~::~e~~r~ts~~e;·~:~:l~t ~ ~~c;~~~~~~ ,:~ J;~~:~~l~é:~~ ;:~o~~ .Lnaab:~~: ::~c~~
vypJ)rva z kontextu-obLdve m~stú ležali 11:1 území Sviítoplukovcj rí~e. pričom opa
tme dodáva. že \Vabnit mohla byť aj Nttra. né ho Nemecka a na východné hranice dnešného Homého Rakúska. Slovama bolí
susedmi severských, ugrofinskych a tureckých núroclov a ChazarskeJ, ByznntskeJ
V arabských a perzských prameňoch z. 9.-12. storo~ia sa Slovania označujú za a Východofranskej rí;c V ramci migrácií alebo l'Xpanzie neraz prekraéO\'nlllch hra
veľkú etn11.:kú skupinu pozostóvaJÚcu z kmeňových spoločenstJev a k.J11etiov. Táto nice a usúdzal1 sa 3J na územiach, kde ž1h Gréci. Frankov1a, Nemc1, balts!...é náro
skupma žila na ve\'kych euroúzijských priestoroch. Arabské pramene nezachytávajú dy, Ugrofini, Clmzari, Severania. Pcčcnehovia n mé národy. Mimo vlastných územi
migračný a koloniznčný pohyb Slovanov. Rovnako sa neusilujú priestorovo presnej jeslvovali slovanské kolónie v Grécku, v MaleJ Ázti. v Sýnt, na Sicílit, v Andalúzii,
šie V)tncdziť pôvodnú vlasť Praslovanov alebo územia, z ktorých nastúpili cestu do v severozitpadnej Afnke, v Egypte, v ríšt ka!tfov (Bagdad), vo Chvárezme a inde.
htstonckých sídel. Arabskí geografi však vychúdzajú z predpokladu, že Slovania .. Slovania sú odvážni a bojovní,'· napísallbrähim1bn JacqUb, ,.keby neboli rozdrobení
žtjú v severných oblastiach obývaného sveta. Pod\'a pôvodného gréckeho rozdele na vel'a kmeňov a rodov. nik by tch nevedel poraziť.'" To isté tvrdil aJ oi-Mas<iidi.
nia obývaného sveta do Stedmtch zemepásov-akýchsi klimatických zón-žijú Hoci arabské p~amene nazývajú-ako uvúdzame-Slovanov Saqlab (mn. č.
Slovanm, ako tvrdí ai-MasciJdl, v 6 zem!.!páse s Turkami a s Dajlamcami, alebo Saqtiliba) podľa sttedogréckeho LKAá{IOI. Sk\ávoí alebo latinsko-gréckeho
pod\'a arabskeho kartografa al-.!:!wiirizmiho v siedmom naj chladnejšom zemepásc. LK}.a/]1/VÓ<;, ·sklavenós, ET<J.af!i/Voi. Sk\avenoi (Sclavent). nachitdzame u ai-Mas<ii
Napriek týmto nepresnostiam a všeobecným úvahám bolo však arabským geo dlho núzov najstaršieho slovanského kmeúa W.ln ;änii. čo možno čítať Wnlmfii
grafom jasné, že Slovania sú európskymi etnikami. Podl'a ai-Mas<udiho žili hlav nti (Volyňania). Názor, že Walítl)iina sú Vo(v1iama, prevzal aj Lubor Ntederle. ktorý
ne na európskom severe, od k tal' sa rozšín!t na západ. Z al-Mas<udiho textu impli sa nazdáva, že to bol veľký kmeň a tvoril základ Ant;kého zväzu. Zaútočili naň Ava
ctl\le vyp!yva, že slovanská expanzia (mtgrácia a kolonizácia) bola jedným z hlavných ri, ked' v 6. storočí napadh južné Rusko. Tento názov možno čítať aj Wa/ittiba, čo
znakov protoslovanských dejín. Podl'a anonymnej perzskej kroniky Hudud al-<iilam by mohli byť baltskí Ve letí, o ktorých sa píše vo lranských kronikách. Nechýbal am
sa sídla Slovanov nachádzajú na sever od Čierneho mora medzi poďunajským Bul názor, že by to mohol byť prepis starého názvu Slovanov Venetb. Tato posledná
harskom. krajinou Rusov a neobývanými krajinami na severe. Ibrahim ibn Jacqub hypotéza je však málo pravdepodobná.
sa. nazdáva: že Slovania žijú medzí Stredozemným a Severným morom. Na inom Moravania boli podl'a arabských a perzských prameňov azda najvýznamnejším
~:~:~t:.' •,1 • t~st:šýe alubtr~arh ~ntvná t~bzna ,J až<eq ~uibj,ú "nsaú sneavje urd aat znúepjš~tíd a o odb Jyavdartaenlisak oéhkoo lmitýocrah . k.,rTajítíno sictrhe dtaokemureórp vsškeytmky s slotavrašnies kpýrmam kemneeň aokmo aolbeybvoa ktem\'oetvio úvdýomlí srpicokl oMčeonrsatvvyo,m D. uSnpaojma ían aicjhú
sa P~~~k:~;/~t~~~~;;'z~~t;ví~n~, brán ta. Žijú vo vysokých neschodných horách." vpruí)t ovkyomve. dúzziel mGiaer doibziý. vPaondé l'Ma noerahvoa (nčmi iu ž(a pleobdo\' ap ianlfnoarcme ádcoií ,s fkétroyr ém moaral)v saksié hdoo ňv pplayt
tmpénom \nl lš u že'~~~~u s~~seds~vo Slovanov s Macedónskom a s Byzantským rilo západné, južné a východné Slovensko, južná, stredná a severná Morava (a prav
najväčším etniľom, Je to~ .ant,l ŽI.Jlt v.Byzantskej ríši a sú v nej popri Grékoch depodobne aj čast' Dolného Rakúska, Pomoruvie) a Zadunajsko až po Blatenské
hrade pokladalt za '8 y zan:t.sntc par akva~zad •e. phno čboemz rtorezbd~t ezlduô erntnzincikt'e, jž ep rvísláludšcnoovsitai ,v k Ctoa rsia- jazero. Praslovanský etnický názov *Siovi!ire (*Slovenim.). ktorým sn nazývali Dati
13
l?
::~~:::::::: ::: ~:~:,~::';~::::~::~:;:::~~~::~~,~:;;;:::i,:::;~,:::;;"~::::E~0 kla,tur a \cho kos tu\ (Nllta'1). Oommev<lm sa, 2c táto mterpretácia vhodnejšie zapad
ne do kontextu ai-Ma:-.cutliho sprúvy
dCl,mgy.l l:·"~d.1- .dť uJ\'tL.)\!1ll\1.!'1 1~0\o ,du~\1l.b1~ S iSta (~~~,' ,l \;Se:awL, ~..dmiib an ovVg otarokdmsek ly cphC wSuldonvťaJn ~pvo d~\u.bSlI:? ~v'~1.ntko vA Z~~IdJ~U) l sNtooztNodičiť1t 1as alm!M L'on"žú·nmžoee auJvr ~čnci ttleckk ynt oeaprréoa zbklns'kúúémč ocpv rév~ ~dmeteteknlyae ,r kuk ktdooerjpé m "syaa m adr oaSbtclsonkv!ýalc nphoo vgk elaao dgnarajahúfi oczvha zps tr9re.ad-tekno1é2v,..
L.H.:ht.)\,\h ll37U\ ,.S.fo:•Uiť. ,Jll~~ V ;uab•J,ých pr~llllťflUCh tCh n:u.yvajll: ::i/ctii'IJa). ležia zapadnuté prachom ntekde na východ od Istanbulu (alebo aj v samotnom Is
l' l dl \,i.._olo 1\nu.::n:-,kdlO J·l~\.:-1 ~ (svo c kill he lap l al-a!J..bar píše. Ze sev_crn~. ?d kra- tanbule) Je to zapríčmené tým, že rukopt;né fond} vHtcerých oricntólnyeh knižníc,
P<r7Ský ~'"tonk G,ud171 ~~ ~ul~t~n) je hor>tvo (ast Kat paty) a za mm zt!e kr:~- ktoré sa nachádzajú najmä na odl'ahlejších mtestach ISlamského sveta alebo v súk
~:~~,~~~01~,~,~~~~~~;a~:~,~:~i;i111~<~i)~t~cd~~~;,~:a~~~~~~~~~~~;:~ ~',tr~~! ~;s;~:;~etš~ ~~:: romných rukách, nic sú prístupné a ted<1 n.111 preskúmané. Sprístupnenie doteraz
nespracovaných fondov a nové edícu: rukopisov vnesú do starších deJÍn Slovanov
Mon!\ ~nov <k>at_d:~l. lia~~:·~ l ~l:n~hospodárstvom a vmúrstvom a žil ~kraJI, kd~ určite nové fakty.
Byzantntct). ktory sa.za~lovan;a obchodovalt najmä so zúpadnýl~l kraJ mam:~ De
bol dostatok 10dy. ~lto •' ktoré Gardizi. žia\', bližšie nešpcct!tkuje. Pod l a lbn
\ili sa na dve Sj~OI~~enstl ,\;, bol vládca našich predkov Sviitopluk korunovaný.
Ru nt". UJ .pod~: ~~~~.~,:~~~~aJ Ú "l kniežat'om kniežat alebo vodcom vodc~v (m'ls
Arnb~ke ;.'''~';o bola u ~-abov najvyšš ta svetská hodnosť cutlzleho vlada ra. z':".~
~:~~~~ ~:.ž~ arabskí historici sa nazdávali, že Svätop~ukovi sa podan lo podrobi! Sl
všetk, cb okoltlých slovanských a neslovanských vladcov. , . .
. lb;, Rnsta presne neuvádza. kde ležala Svätoplukova ríš~. Hovon !ba lakm~cky
,.uprostred krajín Slovanov". V mektOiých prameňoch sa uva~za Morava(~:~;::~~~)
ako mizov kraJ mY (dakedy možno UJ mesta) alebo UJ ako nazov neky .(M , ).
Al-Mascudi týmto názvom pomenoval aj slovanský kmeň, ktorý túto kraJinU oby:a.
v al-Mas'iidiho zozname západoslovanských kmetiov sa odbornikom nepodanlo
identifikoval' pomenovame Maniihin, čo by sa mohlo čítať aj Munabin a po opra
veMuräbin (Moravan) alebo Bananin (Panónčan). Je to však iba môj dohad. V ar~b:
skýeh pmmetioch som sa totiž nestretol s prepisom názvu krajiny Panónia. Al-ldnsl
Panóniu zväčša umiestimje do krajiny Qara11[ra (Korutúnsko).
Ve\'a dohadov vyvolala al-Masciidlho správa, že najväčší zo slovanských vlád
cov je král' ai-Dir alebo ai-Dajr alebo Aldir, ktorý vlastní veľké mcstú, vel'~ pol~,
početné vojská a veľkú zbroJnÚ moc. z arabského textu však nie je celkom Jasne,
či pomenovanie al-Dir je vlastné meno alebo názov krajiny alebo mesta. Slovo al
Dir alebo ai-Dajr znameni1 po arabsky (krest'anský) kláštor. Francúzsky arabista
André M1que\ sa nazdáva. že týmto slovom sa pomenúva mesto alebo rezidencia,
a to podl'a neho as1 Kyjev, vzhľadom na to, že bol dôležitým politickým, obchod
ným a správnym ranokrest'anským mestom S kráľom mesta a/-Dir susedí podľa
al-Mascudiho iný král' Slovanov, kráľ (mesta?) al-Äwang. André Miquel sa nazdá
va, že túto pasáž treba u ai-Mas<iidiho prckladat' takto: Menej významný ako král'
ai-D1r je iný kráľ Slovanov, král' ai-Ä wang-a navrhuje identilikovat' pod názvom
a/-Äwa11g Prahu. Vzhl'adom na to, že ai-Masciidi čerpal prevažne z prameňov, ktoré
pochádza It z 2. polovice 9. storočia, môžeme pod l' a mojej mienky pod názvom
ai-Dir chápať aj ve\'komoruvské mesto alebo rezidenciu, v ktorej bol dominantný
15
14
.t p1ch.ladLh !1, n.1p1tklad flltll uk Moh.1mcd, Kitr.IJŠOVCI. IJmalJDVCI, j'~tnnovci, Chva
ll'/tn (ll,lllliĽ,IO at. ť')Jl;> !J\\afl/111 ;.lld10 lJli\\<IIJZill). Uu~ra (!MIIliC~lO Llr . .i~l
Ba:-.r.1) AJ.. ,,1 ,;ak toto ,Jo\ o vy!)kytu1c <~ko ,úč.t~t' \IUC..,Jmuc!ho vl.t~tnelw men.t
t.1ko mic::.tny pr('dJk.H) ~J~Jl al-B.t'll, H.l\JÍ,tn~ky, tJ pth.:hdd/aJUCJ z Basry, LU·
Z:ísad) arabskej transkripcie ~o:ho\•,'t\ am v tro~n!«k11pcu pôvodne pí ... JIHC 1:1111, kde I.'HUJťll1 rolllčnych ~mtorov ale
bo naLvy tclt edÍCIÍ .trab~kych ll'\10\ a iných ICh dt~J, poncch,Í\ cl nl J}ÔVUdn)' prep1~
~~;~i~~f~:(~~I~tf~jl~;Yl~;tti~f~g~gi~;~~ Používam tlllo transkripciu:
L -l ah/ Tt!nto znak slúži na\ yLnačl:lllt' dlheJ :)Jmohlá~ky ii alebo ako podpora
(podnos) arnb:)keJ spoluhlúsky, kt01a sa voló lwmza
2 -....,_~hU' Túto ~poluhlasku twnsknbujcm :1ko b
:.t:r~~~~~i~~11;:~;:~:.~::::::~~~~i~:~~~~~~,~::::~e~~~;::l~'::•:;'~~'~~l~:,~l~:,i::~':;~ 1\:ii~~~e~;, 3 -..::.., tči' Túto spoluhlú:-."-u transktihUJĽill ako t
-i. --.=J L1i' Túto ... poluhlftsku tr.msknbujcm :1ko l V arabčiue ~<l spoltlhl:h,k;.t
v Lhi'aJom ní\ to, že mabčtnama pomant! zloltty spoluhlóskov)· systém-má dvad vyslovuje ako neznelé mtťrdcntálm: th (<~ko v anglickom slove riu ef
):tt'o~cm spotuhl,\sok-bolo trebJ. \)'tnačn' \.Šťtky_ ara_bsk~ spoluhlás~y grafickými akbo clor!t).
znakmt Na vvznačemc t\chro .-,poluh\ások ~a použili dwk.nl!cké znam1enka. V umb 5. -~ gnn. Túto spoluhl:bkutransknbuJem ako g V m-abčJne sa vyslovuje ako di.
si-om písme :ú to bodl-y .nad alebo pod grafickým ztwkom spoluh\úsky. Preto v lom 6 -1: !rti' Túto spoluh\:i;ku tr:msknboJemako ft V ambéme sa spoluhláska vyslo
to prípade hovoríme o punktuácu Zakladná grafická podoba slova napísaná bez VUJe dko faryngfllnc h.
dvm Lk rpittJl!coVk}IC•cIh 1z9n.J smtotrcončo Jka asn v ov ovlr~i č~š~Jj m raiesrme .o Tvleaľča snae sUkJoarlaš ive .a Kranbihskyý ac hv škertakjyin púícsho maž 7. -thli' Túto spoluhláskutranskribuJem <Jko ll V arabčme sa vyslovUJe ako ch.
no:,ll :.a dovtedy písali ruCne a 1Ch odpi:wvaCi (pisári) mali vlastné dtclne, alebo pnl 8. -.l diil. Túto spoluhi<illku transknbujem ako d. V arabčine sa vyslovuje po
covah pn vť!'k}ch knižn1cmch a knihk.upt!ctvách väčšmou na objednávku. P1sť1ri dobne ako slovenské d
n~raz pisali slová bťz punk.tuJc1e, alebo nevyznačovali na písmenách všetky diakn 9.-J däl. Túto spoluhlásku transkribujem ako d. V arabé.ine sa vysloVlue ako
llcke znam1enka. Takýto nedokonalý spôsob písama sa 7aužival a.1 pn zúpise cudzích Lnelé ínterdentálne th ako v anglickom slove tlti.s.
a nadomácnených slov. Vyskytuje sa aJ v prameii.och, z ktorých sme prekladnli. Pre l O.-1 rä'. Túto spoluh\úskutranskribujem ako r. V arobéine sa vyslovuje podob-
arabi&to\ (ale aJ samotných vzdelaných Arabov) je čítanie tak)'chto slov a ich va ne ako v slovenčine.
riantov opra\•d1vým rébusom. Treba azda povcdat' aj to, že arabsk~ písmo (ale aJ ll. -j zťl}. Túto spolnh\ásku transkribujetn ako z. V arabčine sa vyslovuje podob-
hcbreJskť a aramcJské) je u~pôsoben~ na zápts ~cmitských Jazykov. Zápis perzských ne ako v slovenčmc.
savleebdoe cttuvroec kkaýžcdhý tetuxrtkoov lóvg a raalbebčoin etr jóen tpsrteat.o tiež nedokonalý, o čom by mohol vydať 12. -lo..)-" sln. aTkúoto v s psloolvuehnlčúisnkeu.l ransribujem ako s. V arabčine sa vyslovuje podobne
~~i pr~ptse arabských slov, ná1vov krajín, etník a toponým do latmky používam 13.-.;. iiin Túto spolult\ásku lmnskribnjem ako š. V arnbčine sa vyslovuje podobne
zmtltvany tramkripčny systém Netran:;,kribuJem slová, ktoré sú už v slovenčine ako v slovenčine.
~~~;~~~ene~ ~nu~rí~~ad knhf, ct.nir n pod.). Takéto slov{! sa vo väčšine pripadov \4.-U" säd Túto spoluhlásku transkribujem ako-~-V arabčine sa vyslovuje ako
ske•h oZ,aJJ aUZ )v'k all t(l1ll9c9ll7a)c.vho s lVoell'e'lnwsmk eshloo vpnríakvuo pcut,\d'11z í(c 1h9 9sl8o)v1 v( 1K9r9á7t)k oam v sšleosvtn'z.lvkiuiz sk/omv•oeum l S -u'> (iäd. Temútfoa tsipckoélu sh. h \sku trunskribujem ako (i. V urabčine sa vyslovuje ako
S/~v~uku slol·e-~·1,\'kéhu ~azy~· a (1959-1968), T1cž nctransklibujem niektoré osobné emfatické ti.
~~~~:11~~r:~::~~: :;~:n~~~ m~ná,, zaužíva_n~ názvy krají~1. a iné :~mepisn~ t~á~.vy. 16. -1. (ä'. Túto spoluhlásku lranskribujem ako!-V arabčine so vyslovuje ako
J l obc alebo rovnoko ako vo SVOJICh starstch publ!kactnch emfatické!.
l~
16 17
JL: hl c:nl\~lth.:k.a .tnda lliiHova al\colara a pll~pbujcm JU ako; mcn)r ., arab;,kou gramatikou a mú dobrú \lovnú zá:-.obu. CudzJe slo
ll0~ . --tt g'i'JU/1"1 kh• ltOú ;Lnllel'iJ::ll uÍll.l.lIIlHlOJ\' 'Ú,J vf;cUi:}l nl:gl .l,\\ :pl t,\c ppl!C:mp1jcSmHJ LJU:ll l ajkuo a gko ' (• C(JII) vhála, skktaonrtél ," omÚ ôvž aer ;ayb o.;;kdobmor nkíokn p~roeCnaíntattl' cibkao mta kte, xžtee 1 cvhy zsnaamčoehnléá ;1kbya dspopollnu í
220l --~,jqFal TJs~púo tll loulh lu!:\úpv~olu -Jl.um.hu n leútr' \aAkn l,ls1 kp pnnn..b::ppulij~súUu JjCacIk1m1o ~ ha-u.k opa oklno c1cj.h Aákv a.J..:nll l~JJeI.h!l ltll <a~nUstokrnovp.C klllt orí túto kv~milla advl yossglkuoy.:vktouy~ júp oamleo bScooq plubo imnprýoeccčhoí tuaa rmcaubed sp7koíýc cdhh onp teleanxretaonbvís ,,k avým ckhoto hplr<rý~acshmo eks ňaSo (vda.a) nqNéla( asp)lrabí ,
Slovan alebo slovo j_,b,U, Nnrw prečítame po doplnení samohlások
:2 -c.JI.ii/ Túto spoluhl,bku prepisuJem ako k Ni!r(a)w{a), Nitra.
23 -J liim Tuto ,poluhlasku preplSUJCill ako l 35. Ako som už uviedol. v arabskom kon~onantJckom tt:xte sa samohlá
24 -ť'mim Túto spoluhl:isl-u prep1sujem ako 111. sky nevyznačujú. Preto, keď uvádzam pôvodný konsonantický tvar
25 -.;,min Túto spoluhl~s"u prep1sujem ako 11. slova,-či už v poznámkach alebo aJ v prcložcnom texte-a Jeho vo
26. _ 3 11-äw. Jwe. tAo kb jilea steúrčáalsnťeo wu (davkooj hvl :aisnkgyl,i cpkroepmi ssuljoevme whoa taekro) a11 p. rneappirsíukjleamd vh osl aokvoe ktaa, likzaitmci ab yn ime ojeh hce plkríosmť sjaemdnoohlz:insakčyn.á A, kvoy zpmrličklUaJde mtu bmodôkžae mpoi stlleú žmiťi eusž
27 -•ltii' ·T'"ú't"o" ·spMoôlužhel ávsškauk oprzcnpaičsouvjeamť aaj kdol hhé. 1Í a vtedy ho prep1sujcm ako ti. (zBSnGváAmä teoV plmfl,u esknt)or. .P1:.4oU4d.)o. .ob;.pn.;re,a. .v! eSi1ln1 tn'olaj l t.mv:.au r/,. .kp..;r .e;k,č.tí.o lSraHlé M]aJj I. D bJ...l .Adke .a GC prhoevečjoíetl as(loI bmSnw (iR1t u8bs6ut9a/k),
2g -<.S jii'. Tú to spoluhlásku možno prepísať ako j. Môže však označovať aj dlhé aT. Lewicki (Zródla Jf/2, str. 37/38 a tiež 124-126.) Iný príklad· Val
iavledy ju prepisujem ako i Mas<udiho texte (Muriig ud.-dahah, 4. vydanie, Kálura 1964, 2. zv.,
29.-, ham:a. Je to hlasivková záverová spoluhláska (ráz). ktorá môže mať podnos str 32) je slovo L:.ll.,J' IV. tj. niinii. ktoré môžeme čítať ako Waliniinii,
al tJ wäw alebo;ii' alebo sa vyskytuje bez podnosu. Prepisujem ju ako Walaptänii, Wu/ajnänii a pod. Keďže tu podl'a kontextu ide o slovan
-'-,a to len uprostred a na konci slova, napriklad v spojeni ~J ský kmeň,-asi Volyňanov,-najsprávnejšie čítame bude najskôr
~1...u;1.h ra'ís ar-ru'asii' (vodca vodcov) Wa/iniinii. Arabský tvar f·Yij nana však môžeme opraviť aj na \,1 t."J_,.
30. Krátke samohlásky sa vyznačujú vo vokalizovanom arabskom písme Keď ho prečítame Wafltlibä, vtedy toto slovo môže označovať kmeň
pomocou znakov, ktoré sa píšu nad alebo pod spoluhlásky: Veletov. Táto zámena spoluhlások je dosť dobre možná, lebo spolu
l. Fat!w JC š1kmá čiarka a píše sa nad spoluhl~sku. Znamená krátke -a -. nhýláms kzyn-akbo -m,- (lr-asam -)n, r-oszod pieílš um ve dazria bnčiimnie jtea kibma evr ipduennktitcukáýcmii. základ
2. Kasra je šikmá čiarka a píše sa pod spoluhlásku. Znamená krátke -i -. Niekedy predpokladané samohlásky v slove dávam do zátvorky, na
3_ Pamma sa píše podobne ako menšie waw (')a píše sa nad spoluhlásku. Zna priklad: S(a)ql(a)b, Slovan, '(U)nkar(i)ja, Uhorsko. B(u)'ämija, Bohemia
mená krátke-u-. (Čechy) a pod.
Arabčina má teda iba Iri krátke (a, i, 11) a tri dlhé samohlásky( ii. i, ii). 36. Tam, kde v origináli nie sil čitatel'né spoluhlásky, dávam na nejasné
l ch výslovnosť však ovplyv1íujú susedné ;poluhlásky. miesta otáznik. napríklad: Wl.mii?ii (al-Mas<iidi); š.r '~ (al-Marwazi).
31 -D tä' marhfí{a Toto písmeno stOJÍ na konci slov a prepísujeme ho ako krátke Niekde prijímam všeobecne pnjaté konjektúl)', napríklad čítam .,.l\-'
a-alebo -at-v genitívnom spojení. Wcí'ib namiesto ncčitatel'ného..,.. ... \,, ktorý sa vyskytuje v pôvodme
32. Asm1iláciu koncového -/-v určitom člene -al-dodržiavam dôsledne (Ibn Rusta, pozri: T. Lewicki, Zród!a 1112, str. !IO-III).
všade tam, kde je to treba. Ak citujem z díel iných autorov a tí asinli 37. Arabista a iránista V. Minorsky v knihe Budiid ai"'aiam často použlva
láciu nedodržiavajú~ zachovávam ich spôsob písania. pri prepise J wilw namiesto zaužívaného -w-obyčajné-v-, napriklad:
33 Znak la.ldid sa piSc v arabskom vokalizovanom písme nad spoluhl(ls Vn.nd.r, M.rviit, Välmit (namiesto IV.n.nd.r) a pod. Vzhl'adom na to,
~§l~C~~::;:.;."· že spoluhláska je zdvojená. V transkripcii tento znak žzjee odnsototitnťí vašuatdoer it apmou, žkídvea jtúo pbroil op rmepoižsneé-, wab y-, nuesvilmoviaklo sl odmoj esma ,p ržeep tius
34 Arabský spoluhli1skový text môže prečítať iba ten. kto je dobre obozn6- ide o iné slovo alebo pomenovanie.
19
18
Všeobecná časť
