Od textu k prekladu VIII

224 Pages·2014·2.23 MB·English

OD TEXTU K PREKLADU VIII

ALENA ĎURICOVÁ
Editorka

PRAHA
2013
OD TEXTU K PREKLADU VIII

Editorka
doc. PhDr. Alena Ďuricová, PhD.

Vedecké redaktorky
Mgr. Jana Štefaňáková, PhD.
Mgr. Zuzana Tuhárska, PhD.

Recenzentky
doc. PhDr. Elena Baranová
doc. PhDr. Zuzana Bohušová, PhD.

Vydavateľ
Jednota tlumočníků a překladatelů, Praha
2013

Publikácia bola podporovaná aj Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na
základe Zmluvy č. APVV-0226-12.

ISBN 978-80-7374-095-5
OBSAH

Predslov
7
PROCES POROZUMENIA PRI SIMULTÁNNOM TLMOČENÍ
Helga Antalová 9
FRAZÉMY POLITOLOGICKÝCH TEXTOV A ICH
DIDAKTICKÝ POTENCIÁL
Martina Benčeková 20
TYPOLÓGIA PRÁVNYCH TEXTOV JUSTIČNÝCH
ORGÁNOV
Alena Ďuricová 33
ONYMICKÁ VIACNÁZVOVOSŤ V TERMINOLOGICKÝCH
SÚVISLOSTIACH Z POHĽADU PREKLADATEĽA
Marek Ľupták 42
JEDNOTLIVÉ ASPEKTY PREKLADU SLOVENSKEJ
LEKÁRSKEJ TERMINOLÓGIE DO UKRAJINČINY
Oľga Maďarová 50
PREBERANIE CUDZÍCH SLOV Z OBLASTI
SPOLOČENSKO-POLITICKEJ LEXIKY A ICH ADAPTÁCIA
V SÚČASNOM RUSKOM A SLOVENSKOM JAZYKU
Eva Molnárová 63
ÚLOHA SÚDNEHO PREKLADATEĽA V PROCESE
MEDZINÁRODNÝCH OSVOJENÍ PRI PREKLADE
ADOPČNÉHO SPISU ZO ŠVÉDSKEHO JAZYKA
Katarína Motyková 78
LINGVISTICKÁ HLEDISKA INTERKULTURNÍ
KOMUNIKACE S OHLEDEM NA NĚMECKÝ JAZYK
FIREMNÍ SFÉRY
Tomislav Potocký 88
KLASIFIKÁCIA PRÁVNYCH TEXTOV A PROBLEMATIKA
PREKLADU
Anna Schneiderová 96
MOŽNOSTI SLOVENČINY PRI TLMOČENÍ ANGLICIZMOV
A PERSPEKTÍVY
Jaroslav Stahl 111
K TERMINOLOGICKÝM ŠPECIFIKÁM RAKÚSKEJ
NEMČINY V OBLASTI OBCHODNÉHO JAZYKA
Jana Štefaňáková 117
AKTUÁLNE VÝSKUMNÉ INICIATÍVY V OBLASTI
PRÁVNEHO PREKLADU NA BÁZE MEDZINÁRODNÝCH
PROJEKTOV
Marketa Štefková 135
ODBORNÝ JAZYK AKO PROSTRIEDOK KOMUNIKÁCIE
NA EURÓPSKYCH MULTILATERÁLNYCH FÓRACH
Alena Štulajterová 151
METAFORA V REKLAME. ANALÝZA PREKLADU
VYBRANÝCH NEMECKÝCH A SLOVENSKÝCH
REKLAMNÝCH SLOGANOV
Janka Šuchová 164
MOŽNOSTI SKÚMANIA ODBORNÉHO PRÁVNEHO TEXTU
PROSTREDNÍCTVOM KORPUSOVEJ ANALÝZY
Zuzana Tuhárska 174
ANGLICKÝ ODBORNÝ JAZYK V GLOBÁLNOM
KONTEXTE A AKO SÚČASŤ VÝUČBY NA STREDNÝCH
ODBORNÝCH ŠKOLÁCH
Renata Vajdičková 186
METAFORICKÉ POMENOVANIA V POĽOVNÍCKOM
JAZYKU
Zuzana Vyhnáliková 199
PERSPEKTIVEN DER AUSLANDSGERMANISTIK
Recenzia
Helga Antalová 211
ZUR SYNTAX DER NEBENSÄTZE
Recenzia
Jana Štefaňáková 214
ÜBUNGEN UND AUFGABEN ZUR VERGLEICHENDEN
LEXIKOLOGIE
Recencia
Zuzana Tuhárska 216
VYBRANÉ KAPITOLY ZO SÉMANTIKY
Recencia
Zuzana Tuhárska 218

PREDSLOV
Publikácia Od textu k prekladu VIII pokračuje aj tento rok
v kontinuálnej tradícii vydávania štúdií s obsahovou rozmanitosťou a širokým
spektrom tém o textualite, preklade a odborných cudzích jazykoch v rôznych
kontextoch. Teší nás, že autori reflektujú hlavné smery výskumu v oblasti
odborného jazyka v súčasnosti a spracovaním špecifických fenoménov vo
vzťahu k právnemu jazyku, súdnemu prekladu, metaforickosti,
frazeologickosti odborných jazykov a pod. prispievajú k výskumu
fokusovaných podtém lingvisticky, kulturologicky a translatologicky
determinovaného skúmania odborných jazykov. Veríme, že táto publikácia
opäť ponúkne čitateľom zaujímavé pohľady na text ako východiskový
a cieľový bod prekladu.

redaktorky

PROCES POROZUMENIA PRI SIMULTÁNNOM TLMOČENÍ

Helga Antalová
Filozofická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach,
Katedra germanistiky

Abstract
Jede translatorische Tätigkeit, einschließlich des Simultandolmetschens, wird
von der Rezeptionsphase begleitet. Diese Phase geht der Translation sogar
voraus und zählt zu den wichtigsten Translationsprozessen überhaupt. Ihr
breites Forschungsfeld wirft manche interessante Forschungsfrage auf, deren
Erörterung sowohl die Kenntnis der aktuellen Forschungsergebnisse als auch
die Entdeckung neuer Zusammenhänge im Lichte der Interdisziplinarität
voraussetzt. Im vorliegenden Beitrag werden zunächst theoretische
Grundlagen der Rezeptionsforschung, die von der experimentellen Forschung
gestützt werden, aufgegriffen. Praktische Beispiele, die verschiedene
dolmetschrelevante Probleme der Apperzeption veranschaulichen,
dokumentieren anschließend den zu erforschenden Problembereich. Das
Aufzeigen von Problemlösungswegen und Möglichkeiten der Optimierung
der Rezeptionsleistung mithilfe von wissensgeleiteten Verstehensstrategien
runden den Beitrag ab.

1 Úvod
Všetkým tlmočníckym fázam pri simultánnom tlmočení predchádza
proces porozumenia. Vzhľadom na jeho iniciálnu pozíciu v komplexnom
tlmočníckom procese, ale aj v dôsledku svojej náročnej realizácie, patrí
k najdôležitejším tlmočníckym procesom. V tlmočníckej literatúre sa fáza
porozumenia, ako aj produkcie, pokladá za kognitívny proces. S. Kalinová
poukazuje na niektoré výsledky bádania týkajúce sa kognitívnych procesov
pri simultánnom tlmočení (ST) (porov. Kalina, 1999, s. 331). Všetci autori
pritom vychádzajú z toho, že tlmočnícke operácie a stratégie majú silné
kognitívne pozadie. Kirchhoffová (1976, s. 62f.) sa venuje komplexným
kognitívnym procesom pri ST a pri svojich výskumoch sa opiera o stratégie
pri riešení problémov. Kognitívne procesy pri ST v zmysle vzorov správania

9
pozoruje Wilss (1989, 107ff). Moserová pristupuje ku kognitívnym procesom
detailne a zasadzuje sa za ich využitie vo všetkých tlmočníckych fázach
(1978). Na neuropsychologickú stránku kognícií pri ST upriamuje pozornosť
Kurzová (1999, s. 128ff). V tlmočníckom modeli Seleskovitchovej dominuje
tiež kognitívna fáza porozumenia. Svoju pozornosť venuje predovšetkým
deverbalizovanému zmyslu – sens (mienený význam), ktorý ostáva
jazykovými aspektmi (formou a významom) nedotknutý. Oddeľuje tak jazyk
od myslenia a tvrdí „(...) že myslenie je pred formuláciou neverbálne (...)“
(Seleskovitch, 1988, s. 99). Toto predjazykové štádium ukrýva ale isté
nebezpečenstvá. V dôsledku nezávislosti od jazyka ostáva mnoho faktorov,
ktoré sú pre ST relevantné, nepovšimnutých. Výčitka týkajúca sa intuitívnych
základov tohto prístupu je teda oprávnená. Kalinová tvrdí, že ak tlmočník
chce v dnešných časoch vedecky skúmať, nemôže jednoducho obísť jazykové
danosti:
„Aj keď bol prvý impulz Seleskovitchovej v oblasti tlmočníckeho
výskumu veľmi dôležitý a jej praktické skúsenosti ovplyvňujúce jej tézy
mimoriadne relevantné, zvolený prístup svedčí o nápadnej nevšímavosti
a izolovaní sa od jazykovedných a prekladateľských výskumov
a predovšetkým od psycholingvistických poznatkov (...).“ (1998, s. 55,
preklad H. Antalová)

2 Pojem porozumenie
Ako už bolo spomínané vyššie, všetci reprezentanti v oblasti výskumu
tlmočenia kladú porozumenie na začiatok každého tlmočníckeho procesu.
Jeho pojmová rôznorodosť na jednej strane a obsahová paralelita na strane
druhej sa odzrkadľuje vo všetkých tlmočníckych modeloch. Stretávame sa tak
s rôznymi a pritom vzájomne korelujúcimi označeniami tohto procesu:
vnímanie, auditívne porozumenie, kognitívne porozumenie, sémantické
porozumenie, porozumenie zmyslu, dekódovanie, recepcia, identifikácia,
príjem východiskového textu (VT) atď. Auditívny proces sa v jednotlivých
tlmočníckych modeloch integruje buď do fázy porozumenia alebo sa uvádza
separátne. Kalinová neoddeľuje jazykové vnímanie od kognitívneho
porozumenia a uvádza nasledujúce argumenty:
„Ak sa niekto podujme vysvetliť tlmočenie v rámci
psycholingvistického prístupu, musí pritom zohľadniť celý proces, lebo je
možné, že procesy vnímania sa s kognitívnymi procesmi vzájomne

10