totálna chemická anal¯za

56 Pages·2014·3.51 MB·Slovak

obalka 2 13.2.2007 14:46 Stránka 2
SLOVENSKÝ ČASOPIS O CHÉMII PRE CHEMICKÉ VZDELÁVANIE, VÝSKUM A PRIEMYSEL
2/2 2006
ISSN 1336-7242
TOTÁLNA
CHEMICKÁ
ANAL¯ZA
obalka 2 13.2.2007 14:51 Stránka 3
vnutro2-02.QXD 13.2.2007 14:53 Stránka 45
Obsah
SLOVENSKÝ ČASOPIS
O CHÉMII
PRE CHEMICKÉ VZDELÁVANIE,
VÝSKUM
A PRIEMYSEL
47 Predslov 77 Pedagogika
48 Aktuality Vzdelávanie stredo‰kolsk˘ch uãiteºov
49 Konferencie prírodovedn˘ch predmetov
59. Zjazd chemikov 78 âo bolo na X. seminári „Súãasné problémy vo
vyuãovaní chémie“
50 Priemyseln˘ profil
Európska technologická platforma „Potraviny pre 80 Príklady zfyzikálnej chémie vpríbehoch
Ïivot“ apríprava slovenskej potravinárskej 82 Krátky ãlánok
technologickej platformy Textilné materiály awellness
52 Prehºadn˘ ãlánok 83 Chemická olympiáda
Totálna chemická anal˘za materiálov – 29. roãník Letnej ‰koly chemikov (L·CH) – Nitra
hmotnostná spektrometria sekundárnych iónov 2006
54 PomôÏu polyméry diabetikom? 84 42. roãník chemickej olympiády (ChO) na
56 Napoleon did not die from arsenic poisoning Slovensku (pokraãovanie zChemZi 2/1)
58 Hodnotenie úspe‰nosti ìal‰ieho vzdelávania 86 Legislatíva
uãiteºov chémie di‰tanãnou formou 3. Oznaãovanie chemick˘ch látok aprípravkov
60 SSPCH Portrét 88 Jubilanti aSpomienky
Slovák, vedecká osobnosÈ sveta 93 EuCheMS
62 SCHS Aktuality
58. zjazd chemick˘ch asociácií
63 Noví ãlenovia SCHS
63 49. zjazd Poºskej chemickej spoloãnosti
64 Doc. Ing. Viktor MILATA, CSc., nov˘ predseda
Slovenskej chemickej spoloãnosti
64 Heyrovsk˘-Ilkoviã-Nernst (H-I-N) Lectureship
65 Zãinnosti OS SCHS pre analytickú chémiu
vKo‰iciach SLOVENSKÝČASOPIS O CHÉMII PRE CHEMICKÉ VZDELÁVANIE, VÝSKUM A PRIEMYSEL
66 Profesor Dr. DDDr.h.c. Bernd Michael Rode 2/1 2006
ocenen˘ medailou SCHS ISSN 1336-7242
66 Chemické horizonty – ukonãili sme II. roãník tejto
série predná‰ok
68 UK
CHÉMIA
âestn˘ doktorát pre prof. Josefa Paldusa
POD
69 Veºká zlatá medaila UK pre prof. Andrzeja Sadleja
70 EuCheMS LAMPOU
Prv˘ európsky chemick˘ kongres vBudape‰ti
70 Nová kniha
71 IUPAC
EuAs C2S-9 – 9th Eurasia Conference on
Chemical Sciences, September 9 – 13, 2006,
Antalya, Turkey
72 Obraz chémie
âo je to chemikália? Dá sa to jesÈ?
74 História
Ke stému v˘roãí Chemick˘ch listÛ
76 Stretnutia SCHS aSSPCH sjubilantami
vnutro2-02.QXD 13.2.2007 14:53 Stránka 46
vnutro2-02.QXD 13.2.2007 14:53 Stránka 47
Predslov
ChemZi
Rok 2007 a opäť Tatranský
zjazd chemikov
roãník/volume: 2 (2006)
ãíslo/number: 2
Slovensk˘ ãasopis o chémii pre
v˘ch akcií atém. Témou bude urãite
chemické vzdelávanie, v˘skum
storoãnica narodenia na‰ej super
a priemysel vedeckej hviezdy na fyzikálno-che-
mickom poli a to profesora Ilko-
ISSN 1336-7242
viãa. ëal‰ou témou bude 60 rokov
registraãné ãíslo Ministerstva kultúry Chemick˘ch Zvestí, téma oto srdcu
Slovenskej republiky 3406/2005 bliωia, Ïe ná‰mu ãasopisu ChemZi
koluje v Ïilách práve tá krv s odka-
vydáva:
zom spojenia Spolku chemikov Slo-
Slovenská chemická spoloãnosÈ vákov a Slovenskej chemickej spo-
loãnosti. Hlavnou akciou bude ná‰
ako ãasopis
59. Zjazd chemikov vo Vysok˘ch
Asociácie slovensk˘ch chemick˘ch Tatrách, na ktor˘ Vas v‰etk˘ch
a farmaceutick˘ch spoloãností srdeãne poz˘vame – viì pozvánka
vovnútri. Sme si istí, Ïe Va‰e oãaká-
a
vania na vysoko nastaven˘ ‰tandard
a viem, skonãil rok 2006
Zväzu chemického a farmaceutického J z roku 2005 nesklameme a pokú-
a mali by sme sa venovaÈ bi-
sime sa ho e‰te opäÈ mierne zdvih-
priemyslu SR lancovaniu minulého roku
núÈ.
so spoluvydavateºmi: a nie stavaÈ nové méty a sno-
V tejto r˘chlej dobe si tieÏ uve-
vaÈ plány. Ale predsa len, Úvodník
Slovenská spoloãnosÈ domujem, Ïe dobré INFO je hodné
má malé vyhradené, nie nutne v˘-
viac ako predslov a tak len formou
chemického inÏinierstva hradné, právo na trocha rozletu.
info zhrniem niektoré opakujúce sa,
Oto viac, Ïe veºká ãasÈ tohoto ãísla
Slovenská spoloãnosÈ priemyselnej no dosÈ podstatné, Ïiadosti.
ChemZi, ktoré drÏíte v rukách ho-
chémie
vorí o uplynul˘ch mesiacoch roku
Uvidíme sa v Tatrách,
Slovenská spoloãnosÈ pre biochémiu 2006. TakÏe späÈ k vzletu. V roku
2007 nás ãaká niekoºko zaujíma-
a molekulovú biológiu D. Veliã
Slovenská farmaceutická spoloãnosÈ
tSellp8oe1rSfvaí2ósledf opnIn3arRâve/7xsepevak :swhDB nkdaáI+owsyv âlr P4rickna ewneHO2phátelsd1.iioe :s::kcsa a- mscl+@221ékkaiahe-074hiav cie5cll282odiaackm2e0 1 ,é.È94á9 /s8- smSa09 2nk/0.s1dls0--a1ipo5k51da 5ov29e1 r6vel03-1eo3min52seãss-adn:5kio2ol:s9È9 Vaoodo(slkocoav‰ãhajedsebttaiÏsr- aeees1@mtdt zloe30ú˘acpa p.2 tnsh0ripi i-lio0spt 5uoefsu)br9. jnv esatl3aCodtée 2luìpjem he -nbalrãbe5ooialalm2oj‰ekv.íi9s mn éeZk9s aik.n˘ie vsadksnaÏrifíaáke jojhta uctevevinbo1ahndme5i.pp oil kvS 0easáro Perti0í pnstna p arpo totvftdÀoaasorca‰dyledntsíhemroshesíneoej mptv r t bave–a ooasetfneav dakkmyo nék zv o ro‰ a˘ upumpldtf ojry orzdopeeíp rramtsl o2 ioorhCvp p5riyzd i‰fe oh0drasseaozvázel aejrau osuvm pehllc.nko7mobof,hZ ˘ o5 vnzoepnm0rrid én,-rmpea r evi-lasfee-uokolv, os otyfovdroe,or‰--
821 D0D4. a LtBnloauRrãrabOáeitiaiSdnFasbrIicsoleoáMae,tÀ lvvrAok/vSáap:ai. ,r s3: VSi,5 nlsiotn.:rv c.oez.ensko ÀoaaDoCdaldavdvidoEhPso˘yaasdtemrNf pÈlunúmiova lnyIjíhernÈs eEZ aa oí inztmnÈdd iaesap .co.Ot ,. V oor t SSiatv3YePnCvtnaZ0taaHroHÈy.odAã s s LíamiSãtp PÈtpuaÁ. rle vLursapoVrySíoãA sluzpEpáaítajjvTrls iNetmnis 2Eee ,itI0s e ÈdoNEúkn0 sk 27t taÍ.nPyo% n svTi OránlDãmoe˘ lva avTd Aanô VãpnoVdteÏiNraeúvveasáRº‰ttámEn-avior-c˘iejehí ãPpleropinuloosÏkkÏiiétenaehnºe o énus art‰neo eaz bkta raiyplok ilp.ka er t2o‰et0nseí0im e7,
ChemZi 2/2 2006 47
vnutro2-02.QXD 13.2.2007 14:53 Stránka 48
Aktuality
Predošlé sondy na Marse mohli zabiť tamojšie mikróby
Dve sondy amerického Národného vzru‰ujúcich záberov, z ktor˘ch vedci po „Problémom bolo, Ïe v tom ãase ne-
úradu pre letectvo avesmír, ktoré nav‰tí- dôkladnej expertíze vyvodili, Ïe na Marse mali ani tu‰enia oprostredí na Marse,“ vy-
vili Mars pred 30 rokmi, sa mohli na ãer- kedysi existovala voda. Nové zábery geo- svetºuje Schulze-Makuch. Priznáva, Ïe
venej planéte doslova potk˘naÈ o mimo- logick˘ch zmien reliéfu Marsu naznaãujú, svoju hypotézu o existencii mikróbov na
zemské mikróby, no nielenÏe si ich ne- Ïe voda tadiaº dodnes príleÏitostne teãie. Marse nemôÏe dokázaÈ, no „vzhºadom na
v‰imli, ale ich mohli nechtiac zabiÈ. Sondy Viking v 70. rokoch minulého prostredie na Marse a evolúciu takáto
Túto hypotézu vyjadril jeden z po- storoãia na Marse nena‰li Ïiadne známky adaptácia zbiochemického hºadiska dáva
predn˘ch vedcov NASA Dirk Schulze- Ïivota. Bolo to v‰ak preto, Ïe Viking hºa- zmysel“.
Makuch, profesor geológie Washington- dal Ïivot podobn˘ pozemskej forme, kde V posledn˘ch rokoch vedci na‰li
skej ‰tátnej univerzity aautor nového v˘- slaná voda je základnou vnútornou zloÏ- formy Ïivota v extrémnych podmienkach
skumu, ktorého tézy zazneli na zasadnutí kou Ïiv˘ch buniek. aj na Zemi, ato vtak˘ch kútoch, kde by
Americkej astronomickej spoloãnosti. Vzhºadom na chladné podmienky na Ïivot nikto neãakal. Tak˘mto prostredím,
Problémom podºa neho je, Ïe ves- Marse sa v‰ak Ïivot na tejto planéte mohol ktoré sa dosiaº povaÏovalo za silne nehos-
mírne sondy Viking vrokoch 1976-77 hºa- vyvinúÈ tak, Ïe základnou vnútornou teku- tinné pre Ïivot, je napríklad extrémne
dali na Marse „nesprávnu“ formu Ïivota tinou bola zmes vody a peroxidu vodíka, kyslá rieka v·panielsku, zamrznuté jazerá
anespoznali ju. tvrdí Schulze-Makuch. Táto zmes totiÏ do- vAntarktíde ãi horúce podmorské gejzíry
Najnov‰ie sondy, ktoré mapujú Mars káÏe zostaÈ vtekutom stave aj pri veºmi níz- vhlbinách oceánov.
v súãasnosti, poslali na Zem mnoÏstvo kych teplotách (-55,56 stupÀov Celzia), pri Vedci si ãoraz viac uvedomujú, Ïe pri
zmrznutí neniãí bunkové tkanivo adokáÏe pátraní po mimozemsk˘ch formách Ïivota
dokonca nasávaÈ vodnú paru zovzdu‰ia. musia upustiÈ od geocentrizmu anehºadaÈ
Experimenty misie Viking si nielenÏe Ïivot, ako ho poznáme na Zemi. „Problé-
nemohli v‰imnúÈ Ïivot zaloÏen˘ na pero- mom totiÏ je, Ïe vedci nájdu len to, ão hºa-
xide vodíka, ale ho vskutoãnosti mohli za- dajú,“ upozorÀuje profesorka geologic-
biÈ t˘m, Ïe mikróby utopili alebo uvarili, k˘ch vied zPennsylvánskej ‰tátnej univer-
hovorí Schulze-Makuch. zity Katherine Freemanová.
Vrámci jedného zexperimentov totiÏ Ostatní vedci uznávajú, Ïe Schulze-
sonda Viking liala na marÈanskú pôdu Makuchova teória o vzniku Ïivota na
vodu. Ak by vnej bol vtom ãase aj exis- Marse má vsebe istú logiku anie sú voãi
toval nejak˘ Ïivot postaven˘ na báze pe- nej apriori odmietaví. Práve naopak, túto
roxidu vodíka, nutne sa musel utopiÈ. Sú- moÏnosÈ celkom pripú‰Èajú. Je v‰ak treba
ãasÈou iného experimentu bolo zasa za- urobiÈ e‰te veºa práce, aby ich to úplne
hrievanie pôdy, „aby sme videli, ãi sa nie- presvedãilo.
NASA Viking Lander vsimulaãnom
ão stane“, to v‰ak marÈanské mikróby
laboratóriu stvárÀujúcom Mars
mohlo jedine upiecÈ, dodáva vedec. SME
Najvýkonnejší program pre atómové simulácie
Z hºadiska v˘poãtovej kapacity bol ‰piãková v˘poãtová kapacita je 360 bilió- molybdénu pomôÏu fyzikom urãiÈ spoºahli-
uveden˘ do prevádzky najv˘konnej‰í pro- nov v˘poãtov (teraflops) za sekundu aj vosÈ a stabilitu bojov˘ch hlavíc. Niektoré
gram pre simuláciu kvantového správania keì softvér, ktor˘ normálne beÏí na znich uÏ vsúãasnosti prekraãujú stanovenú
atómov. Simulácie pomáhajú vedcom Gene/LvyuÏíva asi len 5% zjeho celkovej dobu skladovania. Koordinátorom pro-
z amerického vládneho energetického kapacity. jektu je program pokroãil˘ch simulácií aal-
úradu (DOE) urãiÈ spoºahlivosÈ starnú- Na druhej strane, odladená verzia goritmov National Nuclear Security Admi-
ceho arzenálu nukleárnych zbraní bez Qboxu dosahuje trval˘ v˘kon 203.7 tera- nistration (NNSA) ktorá podlieha DOE.
toho, aby museli byÈ testované pri jadro- flops, ão predstavuje rekord voblasti soft- Dimitri Kusnezov, manaÏér v˘poãtovej
v˘ch skú‰kach. Program spríznaãn˘m me- véru. Simuluje interakcie medzi 1000 ató- skupiny vNNSA predpokladá, Ïe projekt
nom Qbox beÏí na najv˘konnej‰om super- mami molybdénu pri vysok˘ch tlakoch, môÏe vyústiÈ aj do dôleÏit˘ch vedeck˘ch
poãítaãi súãasnosti IBM Blue Gene/L, priãom vyuÏíva rovnice, ktoré berú do v˘stupov napr. vo fyzike tuh˘ch látok pri
ktor˘ je umiestnen˘ v priestoroch Law- úvahy kvantové správanie elektrónov. Iné opise elementárnych vlastností látok.
rence Livermore National Laboratories softvérové nástroje moÏno pouÏiÈ pre simu- Podºa jeho slov: „Kombinácia vyvinu-
(California, US). Program vykonáva veº- láciu interakcie medzi miliardami atómov tého softvéru asuperpoãítaãa Gene/Lmá
mi komplexné kvantové simulácie správa- ale iba v priblíÏení klasickej molekulovej dosah na ‰iroké spektrum záujmu vedec-
nia súborov niekoºk˘ch tisícok atómov dynamiky. Realizácia kvantovo-mechanic- kej komunity mimo programu udrÏiavania
v troch rozmeroch. V˘vojári z Lawrence k˘ch simulácií je podstatne nároãnej‰ia arzenálu NNSA.“
Livermore aIBM odladili Qbox tak, aby a preto sa aÏ doteraz pracovalo nanajv˘‰
mohol vyuÏívaÈ väã‰inu matematick˘ch s50 atómami súãasne. Simulácie správania Science
schopností systému Blue Gene/L. Prepí-
sali kºúãové ãasti programu, aby si jednot-
livé procesory superpoãítaãa lep‰ie pora- Voda na Marse
dili s relevantn˘mi kvantovomechanic-
k˘mi v˘poãtami.
„Programátori strávili dlhú dobu iden- tera voblasti Centauri Montes Region na
tifikáciou kritick˘ch subrutín aich distribú- Marse vroku 1999 (vºavo) avroku 2005
ciou na Blue Gene“, hovorí Jim Sexton, (vpravo). Na snímke z roku 2005 sú
ktor˘ je súãasÈou tímu v˘vojárov z IBM vdvoch ‰ikm˘ch ryhách usadeniny, ktoré
Watson Research Center (New York, US). tam v uplynul˘ch siedmich rokoch pri-
„Dosiahli sme zv˘‰enie v˘poãtovej kapa- niesla voda. Doteraz existovali iba dôkazy
city o ‰tvornásobok, takÏe to vyzerá, ako toho, Ïe na Marse bola voda pred miliar-
by ste mali ‰tyrikrát väã‰í poãítaã.“ dami rokov.
Gene/Lpozostáva zo 131 072 individu- „Dnes hovoríme oteãúcej vode, ktorá
álnych procesorov, ktoré navzájom komu- sa na planéte vyskytuje vsúãasnosti,“ po-
nikujú prostredníctvom ‰peciálnych vyso- Na snímke, ktorú 6. decembra 2006 vedal bádateº Ken Edgett.
kor˘chlostn˘ch sieÈov˘ch rozhraní. Jeho zverejnila americká NASA je okraj krá- SME
48 ChemZi 2/2 2006
vnutro2-02.QXD 13.2.2007 14:53 Stránka 49
Konferencie
KÝC H C(cid:253)HEMICKÝC
E(cid:253)S CHSH SPO
EC (cid:253)OL
AICOSAÍTS O N
Vážení priatelia, Sekcie
v mene organiza(cid:255)ného a programového výboru, 1. Analytická a fyzikálna chémia
sponzorov a (cid:255)estného predsedníctva je nám potešením 2. Anorganická a materiálová chémia
3. Organická chémia a polyméry
Vás pozva(cid:345) na náš (cid:272)alší spolo(cid:255)ný zjazd chemikov a to
4. Vyu(cid:255)ovanie a história chémie
opä(cid:345) do Vysokých Tatier. Centrom zjazdu bude ho-
5. Životné prostredie a biotechnológia
telový komplex Hutník situovaný v Tatranských Mat-
6. CHEMPROGRESS
liaroch s priamym prístupom k najvýznamnejším

Konferen(cid:255)ný poplatok
tatranským lokalitám i s možným rozšírením ubyto-
vacích kapacít v hoteli Odborár. Ur(cid:255)ite ste si všimli, (cid:120)(cid:3)ú(cid:255)astník, (cid:255)len* 8 000 Sk
že postupne budujeme tradíciu tatranských zjazdov (cid:120)(cid:3)študent, doktorand, (cid:255)len* 6 000 Sk
s presunom do hotelového komplexu so zaslúženým (cid:120)(cid:3)dôchodca, (cid:255)len* 7 000 Sk
komfortom, v spojení s plejádou pozvaných prednáša- (cid:120)(cid:3)príplatok za ne(cid:255)lena 2 000 Sk
vjúýczincham (nPýP )k.a nOdtivdáárta nciau Npolebneálornvuu cperneud nPáršokfu. GpCreirsHh(cid:314)úaEbrdiMl ICKÁ(cid:120)(cid:120) (cid:3)(cid:3)psprírpelvaátdozka zjúac jae donsoolbôaž kovú iz bu 74 000000 SSkk
Á S
Ertl z Fritz Haber Inštitútu. Novinkou buKde tématický * ASChFS, AP(cid:254)ChS, SChS
S O
workshop „Nanotechnológia“. N Poplatok zah(cid:333)(cid:322)La: konferen(cid:255)né materiály, ubytovanie v dvoj-
E poste(cid:314)ovej izbe s Oplnou penziou (od ve(cid:255)ere 2. 9. po obed 6. 9.),
Programový výboVr uvítací ve(cid:255)ierok, ví(cid:253)nny a pivný ve(cid:255)er, prestávkové ob(cid:255)erstvenie,
Prof. Ing. Dr. Jozef Tomko, DOrSc. (SChS) opeka(cid:255)ku, plaváre(cid:322), mNieOstny poplatok, poistenie nákladov na zásah
Doc. Ing. Dušan Berek, DLrSc. (SChS) Horskej záchrannej službSy.
RNDr. Dalma GyepesováS, CSc. (SChS) (cid:289)
Doc. RNDr. Marta Sališová, CSc. (SChS) Termíny
RNDr. Milan Drábik, PhD. (SChS)
Registrácia do 1. júna 2007
Prof. RNDr. Vladimír Kellö, DrSc. (SChS)
PaeDr. Anna Tóthová, PhD. (SChS) Platba do 1. júla 2007
Prof. Ing. Ján Labuda, DrSc. (STU, BA) Abstrakt do 1. júla 2007
Prof. Ing. Stanislav Biskupi(cid:255), DrSc. (STU, BA)
Prof. RNDr. Jozef (cid:254)ársky, CSc. (UK, BA) Registrácia po 1.6.2007 pri zaplnenej ubytovacej kapacite, bude
Doc. Ing. Igor Šurina, CSc. (STU, BA) navýšená o 4 000 Sk, na zabezpe(cid:254)enie náhradného ubytovania.
Prof. RNDr. Dušan Kaniansky, DrSc. (UK, BA) Y
S Formy prezentáTcie
Doc. RNDr. Jozef Kuruc, PhD. (UKL, BA) E
Prof. Ing. Milan Remko, DrSc. (UK, OBA) Poster (800 mmCI šírka × 1 000 mm d(cid:310)žka)
PIrnogf.. MInágr. i(cid:313)a uObmora sFtiošveráa, ,P DhrDS.c .( S(SATVU, ,B BAA)V ) AK CHEMISšCtúu(cid:345)dAaežneLt if, o dSromkOotour kanodmi e(ncetonvya: n5ý 0c0h0 p, o3s 0te0r0o, v2 000 Sk)
Doc. Ing. Štefan Schmidt, PhD. (STU, BA) vedci do 35 rokov (ceny: 10 000, 7 000, 5 000 Sk)
Ing. Ján Hirsch, DrSc. (SAV, BA) Prednáška
Prof. Ing. Peter Šimon, DrSc. (STU, BA) Formát MS Powerpoint
Prof. MUDr. Viktor Roman(cid:255)ík, DrSc. (SSPCh)
pozvaná prednáška 40 min. + 10 min. diskusia
Prof. RNDr. Peter Silný, CSc. (UK, BA)
prednáška 20 min. + 5 min. diskusia
Doc. RNDr. Ján Benko, CSc. (UK, BA)
Panelová diskusia ako záver zjazdu
Doc. RNDr. Martin Putala, PhD. (UK, BA)
Doc. RNDr. Ta(cid:345)ána Gondová, CSc. (UPJŠ, KE) Abstrakt v (cid:255)asopise ChemZi
Doc. RNDr. Mária Reháková, CSc. (UPJŠ, KE) Publikácia v nasledujúcich (cid:255)íslach ChemZi (1 500 slov a štyri
Doc. RNDr. Ladislav Lux, CSc. (TU, KE) grafy)
Prof. RNDr. Nadežda Števulová, PhD. (TU, KE)
Doc. RNDr. O(cid:314)ga Hritzová, CSc. (UPJŠ, KE) Kontakt: Slovenská chemická spolo(cid:255)nos(cid:345), Radlinského 9/1111,
Doc. RNDr. Mária Ganajová, CSc. (UPJŠ, KE)
812 37 Bratislava, [email protected]
Doc. RNDr. Magdaléna Bálintová, PhD. (TU, KE)

Ing. Elena Kulichová (Nováky)
(cid:271)alšie informácie a prihlášku nájdete na stránke zjazdu
http://www.schems.sk/59zjazd

Predbežný program
Hod. 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24
Ne Dovoz autobusmi z Popradu, registrácia a ubytovanie Uvítací ve(cid:255)ierok
2.sep Recepcia komplexu Hutník Komplex Hutník
3.Psoep TOattrvaonrseknái eL zojmazndiuca pprProelfed.n nEááršnrkata l zSVhCraoHlnméS . KomOplebxe Hdu tník PPPP21 Prednášky KVHoeum(cid:255)tenpírlkeax Kao mVPíponlnesxyt eHvreuy(cid:255)t enrí k
4.Usetp PPPP34 Prednášky KomOplebxe Hdu tník Výlety KVHoeum(cid:255)tenpírlkeax NANO Kao mPPipovlnesýxt evHreyu(cid:255)te nr ík
St PP5 Prednášky Obed PP7 Prednášky Opeka(cid:255)ka a Goralská muzika
5.sep PP6 Komplex Hutník PP8 Medvedia Lúka
6.Šset p UkPonre(cid:255)denniáeš zkjyaz, d u Pdaisnkeulosviaá KomOplebxe Hdu tník Odvoz autobusmi do Popradu

Hod. 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24
ChemZi 2/2 2006 49
vnutro2-02.QXD 13.2.2007 14:53 Stránka 50
Priemyseln˘ profil
Európska technologická platforma
„Potraviny pre život“ a príprava slovenskej
potravinárskej technologickej platformy
Európske technologické plat- welcome.asp). Jej víziou je efektívna Potraviny azdravie
formy (ETP) sú priemyslom integrácia strategicky orientovaného, Zmeny v stravovaní zaloÏené na
vedené verejno-privátne par- nadnárodného v˘skumu v oblasti v˘- najnov‰ích poznatkoch v˘skumu
tnerstvá, ktor˘ch cieºom je zoskupiÈ Ïivy, potravinárstva a vied o konzu- v oblasti potravín a v˘Ïivy, spolu so
stakeholderov (predstaviteºov prie- mentoch s manaÏmentom potravino- sprievodn˘mi zmenami v Ïivotnom
myslu, mal˘ch astredn˘ch podnikov, vého reÈazca za úãelom získania inovo- ‰t˘le môÏu v˘znamne zlep‰iÈ zdravie
spotrebiteºsk˘ch organizácií, minis- van˘ch, nov˘ch a zlep‰en˘ch potravi- obyvateºstva a zv˘‰iÈ produktívny
terstiev, v˘skumn˘ch in‰titúcií, aka- nárskych v˘robkov pre národn˘, regio- vek. Tieto zmeny taktieÏ môÏu v˘-
démií, bánk a rizikového kapitálu) nálny a globálny trh v súlade s poÏia- razne prispievaÈ k zníÏeniu nákladov
daného ekonomického sektora a vy- davkami a oãakávaniami konzumen- na zdravotnú starostlivosÈ.
tvoriÈ efektívny a dobre riaden˘ me- tov. Nakoºko stravovacie zvyky majú
chanizmus na rie‰enie potrieb apríle- v˘razn˘ vplyv na zdravie ºudí, predpo- Kvalita av˘roba potravín
Ïitostí Európy poãas ìal‰ích 15-20 ro- kladá sa, Ïe vìal‰om desaÈroãí sa poãet Nové inovované v˘robné technoló-
kov. Ide teda odiskusné skupiny v‰et- civilizaãn˘ch ochorení bude v˘razne gie adresované spotrebiteºovi, ktor˘
k˘ch zainteresovan˘ch skupín v ob- zvy‰ovaÈ. Nakoºko sa predpokladá aj oãakáva vysokú kvalitu, nové alebo
lastiach vedy, vzdelávania atechniky, obrovské zv˘‰enie nákladov na zdra- modifikované v˘robky so zlep‰enou
ktoré sú iniciované hlavne z EU-15 votnú starostlivosÈ, ktorá s t˘m súvisí, alákavou chuÈou akonvenãn˘mi cha-
a vedené samotn˘m potravinárskym je potrebné sa zameraÈ na prevenciu ta- rakteristikami budú zlep‰ovaÈ konku-
priemyslom. V Európe existuje vy‰e k˘chto ochorení. Kºúãov˘mi faktormi rencieschopnosÈ európskeho potravi-
30 technologick˘ch platforiem, ztoho sú zdravé potraviny, zmeny vstravova- nárskeho priemyslu a prispievaÈ
tretina sa venuje poºnohospodárstvu, cích zvykoch azv˘‰ená fyzická aktivita. k zdraviu a telesnej a du‰evnej po-
potravinárstvu a biotechnológiám. Inovácia nevedie len k nov˘m v˘- hode európskych spotrebiteºov.
Úlohou technologick˘ch platforiem robkom a v˘robn˘m postupom, ale
je napomáhaÈ Európskej komisii pri je aj dôleÏit˘m determinantom pre Potraviny akonzument
vytváraní politiky v˘skumu aprispie- zlep‰enie produktivity a ekonomic- V˘zvou pre ETP „Potraviny pre Ïi-
vaÈ k celkov˘m investíciám EÚ do k˘ rast. Budúci úspech a pôsobenie vot“ je viac anaplno porozumieÈ spo-
vedy pre budúci rast, konkurencie- európskeho potravinárskeho prie- trebiteºovi pri v˘bere potravín a sti-
schopnosÈ atrvalú udrÏateºnosÈ. myslu musí byÈ postaven˘ na pro- mulovaÈ jeho v˘ber potravín tak, aby
Technologické platformy figurujú aj dukcii hodnotn˘ch a kvalitn˘ch v˘- pre‰iel na zdravé stravovanie („zdra-
v siedmom rámcovom programe – 7. robkov vyuÏitím technického know- v˘ v˘ber – ºahk˘ v˘ber“) atieÏ vytvá-
RP. Vporovnaní so ‰iestym rámcov˘m how, zlep‰enia jeho kapacity pre ino- raÈ dôveru kprodukovan˘m potravi-
programom, sa 7. RP sústreìuje na váciu a trh. Oãakáva sa, Ïe úspechy nám, ich v˘voju a odbytu (potraviny
rozvoj aplikovaného v˘skumu, ktor˘ v agro-potravinárskom sektore pris- nového typu).
zohºadÀuje potreby európskeho prie- pejú vo veºkej miere ktelesnej adu-
myslu práve cez technologické plat- ‰evnej pohode európskych obyvate- BezpeãnosÈ potravín
formy, prostredníctvom ktor˘ch sa tie- ºov a budú maÈ pozitívny dopad na NepretrÏitá pozornosÈ sa bude ve-
to potreby zahrnú do v˘ziev pre pro- verejné zdravie acelkovú kvalitu Ïi- novaÈ bezpeãnosti potravín a taktieÏ
jekty 7. RP. vota. Na dosiahnutie vy‰‰ie uvedenej zabezpeãeniu, aby nové technológie
V rámci potravinárskeho sektora vízie ETP „Potraviny pre Ïivot“ bolo boli vsúlade so súãasn˘mi abudúcimi
bola zriadená v roku 2005 Európska zostaven˘ch ‰esÈ kºúãov˘ch tematic- oãakávaniami, ão sa t˘ka bezpeãnosti
technologická platforma „Potraviny k˘ch okruhov, ktor˘m sa platforma koneãného v˘robku a ochrany spo-
pre Ïivot“ (http://etp.ciaa.be/asp/home/ venuje (Obrázok 1). trebiteºa pred negatívnym vplyvom
Sprava dve kºúãové osoby pre ETP na Slovensku, CEI Bratislava, 20.-21. September 2006.
organizátorka K. Németh a pán minister M. JureÀa.
50 ChemZi 2/2 2006
vnutro2-02.QXD 13.2.2007 14:53 Stránka 51
PPreridenmáy‰kseyl n- ˘s epkrcoifai l1
na jeho zdravie a telesnú a du‰evnú Európskej technologickej platformy podpora my‰lienky „národn˘ch tech-
pohodu. „Potraviny pre Ïivot“, Stredoeuróp- nologick˘ch platforiem“.
skej iniciatívy (CEI) a 6. RP. I‰lo Mnohé krajiny vEurópe sa rozhodli
UdrÏateºná v˘roba potravín o koordinaãné stretnutie zástupcov zaloÏiÈ národnú potravinársku techno-
Trvalé zásobovanie potravinami ‰tátov CEI so zástupcami ETP a Eu- logickú platformu, iné vytvorili tzv.
podporuje najzákladnej‰ie poÏia- rópskej komisie. Cieºom stretnutia potravinárske klastre. Úlohou národ-
davky kvality Ïivota. Snahou plat- bolo prerokovaÈ kºúãové témy Strate- n˘ch platforiem je uºahãiÈ komuniká-
formy „Potraviny pre Ïivot“ je po- gickej v˘skumnej agendy subjektov ciu a interakciu medzi stakeholdermi
skytnúÈ európskym obyvateºom atieÏ vytvoriÈ trvalé avzájomne pod- na národnej úrovni at˘m posilniÈ kon-
bezpeãné, vysoko kvalitné, zdraviu porované partnerstvá medzi národ- takt a dialóg s ETP. Národné plat-
prospe‰né acenovo dostupné potra- n˘mi subjektami a ETP. Konzultácie formy budú prepojené s ETP za úãe-
viny. sa zúãastnilo 15 krajín strednej a v˘- lom optimalizácie transferu skúseností
chodnej Európy, priãom úãastníci re- a podpory krajín, ktoré majú záujem
ManaÏment potravinového prezentovali ministerstvá, priemysel, ozaloÏenie vlastn˘ch platforiem. Slo-
reÈazca v˘skumné in‰titúcie, univerzity, ná- vensko, konkrétne V˘skumn˘ ústav
Víziou ETP „Potraviny pre Ïivot“ rodné financujúce orgány ako aj orga- potravinársky podobne ako aj iné kra-
je dosiahnuÈ konkurenãne vysokú nizácie pre ochranu spotrebiteºov. jiny Európy, pripravuje zriadenie Slo-
úroveÀ realizácie reÈazca potravino- Akciu svojou osobnou úãasÈou pod- venskej potravinárskej technologickej
v˘ch hodnôt cez implementáciu no- poril aj zástupca Generálneho riaditeº- platformy (SPTP). Cieºom tejto ná-
v˘ch technológií aobchodn˘ch prak- stva pre v˘skum Európskej komisie, rodnej platformy bude dosiahnuÈ
tík, ktoré zohºadÀujú v‰etky aspekty ìalej predstavitelia Rady Európskej efektívnu spoluprácu medzi v˘rob-
ekonomickej efektívnosti, kontroly technologickej platformy „Potraviny n˘mi subjektami potravinárskeho
trhu aÏivotného prostredia. pre Ïivot“, Európskej asociácie che- priemyslu, v˘skumnou základÀou,
Tieto opísané okruhy tém sú pod- mick˘ch amolekulárnych vied akºú- vzdelávacími in‰titúciami a záujmo-
porované efektívnymi stratégiami pre ãoví predstavitelia národn˘ch techno- v˘mi zdruÏeniami za úãelom zabezpe-
komunikáciu, ‰kolenie, transfer tech- logick˘ch platforiem pre potraviny ãenia investícií na stimuláciu aur˘ch-
nológií ahorizontálnymi aktivitami. z Rakúska, Talianska, âeskej repub- lenie rozvoja ainovácií vtejto oblasti
Prvou fázou rozvoja ETP „Potra- na Slovensku ako z národn˘ch zdro-
viny pre Ïivot“ bolo vytvorenie tzv. jov, tak aj zo zdrojov Európskej únie.
dokumentu vízie, ktor˘ opisuje v˘zvy Práve cez SPTP by sa záujmy a po-
a príleÏitosti do r. 2020 a po Àom. treby slovenského potravinárskeho
Neskôr pracovné skupiny ETP „Po- priemyslu mohli predloÏiÈ ETP, pros-
traviny pre Ïivot“ vypracovali strate- tredníctvom ktorej moÏno poÏiadavky
gickú v˘skumnú agendu zaintereso- potravinárskeho priemyslu na Sloven-
van˘ch strán (SSRA), vktorej sa za- sku predstaviÈ Európskej komisii aza-
definovali strednodobé a dlhodobé ãleniÈ do v˘ziev pre projekty 7. RP.
vedecké atechnologické poÏiadavky. Prvé, úvodné stretnutie slovenskej
V marci 2006 bola agenda zaslaná technologickej platformy organizoval
Európskej komisii scieºom jej imple- VÚP dÀa 22. novembra 2006. Zúãast-
mentácie do 7. RP. Koneãná verzia nili sa ho predstavitelia jednotliv˘ch
strategickej v˘skumnej agendy (SRA) zväzov, zdruÏení, v˘skumu auniverzít
bude uverejnená v marci 2007. Ko- pôsobiacich v potravinárskom prie-
neãn˘m cieºom ETP je teda realizácia mysle na Slovensku. Na stretnutí bola
Obrázok 1. Schéma – prepojenie
zámerov SRA voblasti v˘skumu, tré- prezentovaná Európska technolo-
hlavn˘ch tematick˘ch okruhov
ningu, komunikácie atransferu tech- gická platforma „Potraviny pre Ïivot“
Európskej technologickej platformy
nológií s vyuÏitím verejno-súkrom- asiedmy v˘skumn˘ rámcov˘ program
„Potraviny pre Ïivot“ vyÏadovan˘ch
n˘ch zdrojov. Európskej únie – 7. RP vo vzÈahu
na dosiahnutie vízie tejto platformy.
Vrámci ETP „Potraviny pre Ïivot“ k potrebám a príleÏitostiam potravi-
sa organizujú konzultácie, ktoré na- nárskeho priemyslu vEurópskej únii.
pomáhajú súãinnosti subjektov potra- Cieºom stretnutia bolo zadefinovaÈ
vinového reÈazca na národnej aregio- prostredníctvom jednotliv˘ch organi-
nálnej úrovni, ãím sa podchytia po- liky, Maìarska a Poºska. DôleÏitosÈ zácií pôsobiacich voblasti potravinár-
dobné aktivity na európskej úrovni. tohto stretnutia podãiarkla i osobná skeho priemyslu na Slovensku poÏia-
Prostredníctvom t˘chto regionálnych, úãasÈ ministra pôdohospodárstva Slo- davky apotreby slovenského potravi-
národn˘ch ale aj web-konzultácií sa venskej republiky Miroslava JureÀu. nárskeho priemyslu. Zaãiatkom roka
tieÏ prezentujú a propagujú aktivity Konzultácia bola hodnotená vo v‰eo- 2007 má vpláne VÚP pripraviÈ mate-
platformy. Rozvíjajúci sa plán národ- becnosti veºmi pozitívne a podporila riál – dokument, ktor˘ bude prezento-
n˘ch a regionálnych konzultácií riadi sa na nej my‰lienka Európskej tech- vaÈ Slovensko a jeho potreby voblasti
pracovná skupina Európskej techno- nologickej platformy „Potraviny pre potravinárstva. Tento dokument bude
logickej platformy Horizontálne akti- Ïivot“. Závery a odporúãania prijaté predstaven˘ ETP a prostredníctvom
vity, na aktivitách ktorej sa podieºa aj úãastníkmi stretnutia sa okrem iného nej sa poÏiadavky slovenského potra-
Slovensko prostredníctvom V˘skum- t˘kali poÏiadavky, aby ETP flexibil- vinárskeho priemyslu môÏu dostaÈ do
ného ústavu potravinárskeho (VÚP, nej‰ie reagovala na potreby a v˘zvy v˘ziev pre projekty 7. RP vbudúcom
www.vup.sk). Celkovo sa vroku 2006 regiónu Strednej a V˘chodnej Eu- období.
konalo 22 národn˘ch konzultácií rópy, ìalej ETP by mala napomáhaÈ
a jedna regionálna konzultácia pre Európskej komisii pri navrhovaní
Strednú a V˘chodnú Európu, ktorej kºúãov˘ch kritérií potrebn˘ch pre za- Ing. Kitti Németh, PhD.
organizátorom bol VÚP. Táto konzul- bezpeãenie optimálneho dopadu avy- RNDr. Martina Valachová
tácia sa konala v Bratislave v dÀoch uÏitia projektov a aktivít 7. RP. Na V˘skumn˘ ústav potravinársky,
20. a 21. septembra 2006 s podporou stretnutí sa taktieÏ prejavila v˘razná Bratislava
ChemZi 2/2 2006 51
vnutro2-02.QXD 13.2.2007 14:53 Stránka 52
Prehºadn˘ ãlánok
Totálna chemická analýza materiálov –
hmotnostná spektrometria sekundárnych iónov
M. ARANYOSIOVÁ,
Medzinárodné laserové centrum, Bratislava
[email protected]
Hmotnostná spektrometria se- tíc vpovrchovej vrstve ahje transmi- Time of Flight, doba letu) je kon-
kundárnych iónov so skrat- sia resp. priepustnosÈ analyzaãného cepãne jednoduchá aveºmi efektívna.
kou SIMS (Secondary Ion systému. Dva fundamentálne para- TOF-SIMS pracuje v pulznom re-
Mass Spectrometry) je metóda, kto- metre sú Yaα+, na ktoré má v˘razn˘ Ïime, kde je povrch vzorky bombar-
s
rou sa analyzuje chemické zloÏenie vplyv druh, kry‰talinita, ãi topografia dovan˘ pulzn˘m fokusovan˘m zväz-
povrchov rôznych materiálov. Ana- analyzovaného materiálu, veºkosÈ kom primárnych iónov. Emitované
l˘za nie je limitovaná pôvodom ãi prúdu pouÏit˘ch primárnych iónov sekundárne ióny sa extrahujú do ko-
druhom materiálu, ktor˘ môÏe byÈ ako aj ich hmotnosÈ, náboj aenergia. lóny doby letu dan˘m potenciálom,
v podstate ak˘koºvek, anorganick˘, âo sa t˘ka atómov, v˘ÈaÏky elemen- ktor˘ im udeºuje rovnakú kinetickú
organick˘ aj biologick˘. Základn˘m tárnych sekundárnych iónov sa môÏu energiu. Vzhºadom na tento fakt ich
princípom techniky SIMS je ato- v rámci periodickej tabuºky meniÈ. potom moÏno separovaÈ podºa doby
márne bombardovanie povrchu Tento jav sa naz˘va matricov˘ efekt ich letu. âím niωia je hmotnosÈ iónu,
vzorky primárnymi iónmi s vysokou a kvantifikácia jednotliv˘ch atómov, t˘m r˘chlej‰ie letí kolónou k detek-
energiou. Primárny ión preniká ãi molekúl vo vzorke je potom moÏná toru anaopak, tie najÈaωie ióny letia
materiálom aprená‰a svoju kinetickú za pouÏitia ‰tandardov afaktorov re- najpomal‰ie. Vypl˘va to zo základnej
energiu na zasiahnuté atómy a ge- latívnej citlivosti. rovnice pre kinetickú energiu, z kto-
neruje kolíznu kaskádu, ktorej v˘- Tvorba sekundárnych iónov zmo- rej moÏno odvodiÈ aj vzÈah na prepo-
sledkom je emisia atómov, molekúl lekuly MmôÏe prebehnúÈ tromi hlav- ãet medzi meranou dobou letu
a klastrov z povrchu. (Obr. 1, n˘mi procesmi. ahmotnosÈou iónu. Platí, Ïe
http://galilei.chem.psu.edu/pdf/260bjg. - protonáciou a deprotonáciou za E = 1/2mv2= zU (2)
k
pdf) Emitované resp. odprá‰ené ãas- vzniku [M+H]+, [M-H]±ako aj for- t= L/v= L(m/2zU)1/2 (3)
tice sa v ionizovanej forme ako se- movaním molekulov˘ch radikálov
kundárne ióny analyzujú vhmotnost- typu M+ a M- vzniknut˘ch stratou kde m je hmotnosÈ iónu, v je jeho
nom spektrometri. Vzhºadom na ko- alebo získaním elektrónu r˘chlosÈ, z je náboj, U extrakãn˘ po-
lízny charakter techniky sa pouÏíva tenciál, t je doba letu iónu a L je
extrémne nízka dávka primárnych dæÏka kolóny. V˘sledkom merania je
iónov atak spektrálna informácia po- hmotnostné spektrum, kde sú jednot-
chádza zneporu‰eného povrchu aza- livé píky srôznou intenzitou usporia-
bezpeãuje molekulárnu informáciu. dané podºa vzrastajúcej hmotnosti,
Základná rovnica pre SIMS anal˘zu resp. pomeru m/z. Rastrovaním lúãa
je primárnych iónov po povrchu vzorky
I = IYα+qh (1) moÏno meraÈ aj dvojrozmerné distri-
s p s s
búcie prvkov amolekúl, odkiaº sa zís-
kde I je prúd sekundárnych iónov, I kava informácia nielen ochemickom
s p
je tok primárnych iónov, Y je totálny zloÏení povrchu, ale aj okonkrétnom
s
v˘ÈaÏok odprá‰en˘ch ãastícna dopad umiestnení zadefinovan˘ch chemic-
jedného primárneho iónu, α+ je ioni- k˘ch ãastíc. TreÈou moÏnosÈou SIMS
zaãná pravdepodobnosÈ na pozitívne anal˘zy je meranie hæbkového pro-
ióny, q je ãiastková koncentrácia ãas- filu, ktor˘ poskytuje informácie ozlo-
s
Ïení vo vnútri vzorky. Analyzujú sa
jednotlivé vrstvy vzoriek, ktoré sa po-
stupne odstraÀujú tzv. odpra‰ovacím
delom. Hæbkov˘ profil dotvára kom-
Obrázok 2 TOF SIMS, Medzinárodné pletn˘ trojdimenzionálny chemick˘
laserové centrum obraz o vzorke, ktor˘ sa dá vytvoriÈ
zrekon‰trukcie jednotliv˘ch meraní.
- stratou mal˘ch funkãn˘ch skupín
ako napr. [M-CH]±, [M-OH]+
3
- kationizáciou neutrálnych mole-
kúl ºahko ionizovateºn˘mi ató-
mami alkalick˘ch kovov ako napr.
[M+Na]+, [M+K]+ alebo iónmi
kovu zo substrátu ako napr.
[M+Ag]+.
Hmotnostná spektrometria se-
Obrázok 1 Simulované bombardovanie kundárnych iónov sdetekãn˘m systé-
povrchu vzorky primárnym iónom mom zaloÏen˘m na separácii hmot- Obrázok 3 Detail hmotnostného spektra
Ga+aC + ností podºa doby letu iónov (TOF – β- cyklodextrínu
60
52 ChemZi 2/2 2006