slovenská antropológia

103 Pages·2017·6.77 MB·English

SLOVENSKÁ
ANTROPOLÓGIA

Bratislava Ročník 20
2017 Číslo 1
SLOVENSKÁ ANTROPOLÓGIA

Ročník 20

Číslo 1

SLOVENSKÁ ANTROPOLOGICKÁ SPOLOČNOSŤ PRI SAV

BRATISLAVA 2017
Registračné číslo MK SR EV 3533/10

ISSN 1336-5827
SLOVENSKÁ ANTROPOLÓGIA

Roč. 20, čís. 1

Skratka: Slov. Antropol.

SLOVENSKÁ ANTROPOLOGICKÁ SPOLOČNOSŤ PRI SAV
MLYNSKÁ DOLINA B2, 842 15 BRATISLAVA, SLOVENSKÁ REPUBLIKA

e-mail editora: [email protected]

EDITOR: Doc. RNDr. MILAN THURZO, CSc.
VÝKONNÝ REDAKTOR: RNDr. EVA NEŠČÁKOVÁ, CSc.
TECHNICKÁ ÚPRAVA: Mgr. SILVIA BODORIKOVÁ, PhD.

Sídlo vydavateľa: Vazovova 5, 812 43 Bratislava
Vydavateľ: Slovenská technická univerzita v Bratislave
Vydavateľstvo SPEKTRUM STU
IČO 00397 687
Dátum vydania: máj 2017
Periodicita vydania: 2-krát ročne

Príspevky boli recenzované anonymne.
All contributions were reviewed anonymously.

VYDALA SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE VO VYDAVATEĽSTVE SPEKTRUM STU

© SLOVENSKÁ ANTROPOLOGICKÁ SPOLOČNOSŤ PRI SAV BRATISLAVA 2017
REDAKČNÁ RADA:

Doc. RNDr. RADOSLAV BEŇUŠ, PhD.
Prof. RNDr. IVAN BERNASOVSKÝ, DrSc.
Mgr. SILVIA BODORIKOVÁ, PhD.
Doc. RNDr. JAROSLAV BRŮŽEK, PhD.
RNDr. MICHAELA DÖRNHÖFEROVÁ, PhD.
Doc. RNDr. EVA DROZDOVÁ, PhD.
Doc. PaedDr. MIROSLAV KOPECKÝ, PhD.
RNDr. EVA NEŠČÁKOVÁ, CSc.
Doc. RNDr. SOŇA MASNICOVÁ, PhD.
RNDr. ALENA ŠEFČÁKOVÁ, PhD.
Doc. RNDr. MILAN THURZO, CSc.
Slov. Antropol., 20(1):1-6, 2017

ANALÝZA SOCIÁLNYCH SIETÍ: VÝSKUM AGONISTICKÉHO
SPRÁVANIA PREDŠKOLSKÝCH DETÍ ZO ZÁPADNÉHO SLOVENSKA

Zuzana Budzelová

Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta sociálnych a ekonomických vied, Ústav sociálnej
antropológie, Mlynské luhy 4, 821 05 Bratislava, Slovensko, e-mail: [email protected]

Abstract: Social network analysis: investigation of agonistic behaviour of the preschool children
from western Slovakia. Knowledge of the network structure of agonistic interactions helps to
understand the formation of dominance position in a social group. This ethologically inspired study
examined children's conflict interactions in an attempt to provide evidence for the organization of
power relations within childhood peer groups. A total of 20 children, aging in average 51 years,
were observed during a free play at their preschool over a nine month period (55 days, circa 130
hours). 1,384 interaction samples were taken and the naturally occurring conflict in these
interactions was analysed with R program. The aim of the study is to demonstrate how to use
network analysis to investigate individual network and centrality parameters of specific children.
The results of the weighted degree centrality indicated that social network analysis provides insights
into the formation of behavioural patterns of preschool children.

Key words: agonistic behaviour, preschool children, social network analysis, centrality parameters

Úvod
Počas posledných pätnástich rokov sa čoraz bežnejšie využíva nástroj, ktorý v prírodných – ale
aj sociálnych vedách – používa na analýzu rôznych typov správania na individuálnej aj skupinovej
úrovni koncept sociálnej siete (Social Network Analysis – SNA, pre prehľad pozri Makgon,
McCowan a Mench 2012). Ukazuje sa, že v antropológii táto perspektíva umožňuje adekvátnejšie
vysvetliť mnohé typy sociálnych štruktúr a správania, od pracovného a klientskeho prostredia
(Boissevain 1974), cez výskum ľudskej kooperácie (Lewton 2011), až po hierarchické sociálne siete
predškolských detí (Schaefer et al. 2010). Dlhodobým centrom záujmu vo výskume sociálnych sietí
primátov je zasa sociálna dominancia (Norscia a Palagi 2015).
V etológii sa sociálna dominancia stanovuje na základe výsledkov opakujúcich sa prejavov
správania počas prirodzene sa vyskytujúceho konfliktu, teda ako dôsledok agonistického správania
(pôvodne Schjelderup-Ebbe 1922, Bernstein 1981, Drews 1993, Leiva a deVries 2011). Agonistické
správanie (z gréckeho agonistikon – bojovný) sa v etológii považuje za jeden z druhov sociálneho
správania zvierat. Je spojené s dyadickým alebo viacpočetným súbojom v rámci druhu a sociálnej
skupiny. Kým Lorenz (1993) ho definoval ako podmienené konkurenčné správanie agresívneho
charakteru, ktorého naučeným dôsledkom je útok alebo útek, Franck (1996) rozširuje túto
charakteristiku aj o také prejavy, ktoré nielen signalizujú útok, ale aj porážku. Tvrdí, že súboje
u zvierat sa začínajú takmer vždy hrozbami, ktoré šetria energiu, a postupne eskalujú k energeticky
náročnejšiemu správaniu (napríklad súboj dvoch jeleňov v období ruje: vyzývateľ najprv hlasno
trúbi na cudzom teritóriu, nasleduje paralelný pochod oboch samcov; stret sa končí súbojom
parohami). Pri takomto správaní iba málokedy dochádza k zraneniam (Franck 1996). Ide teda
o správanie, ktoré je do veľkej miery ritualizované. Zároveň však predstavuje vzor opakovaných
interakcií, v ktorých dochádza k dominancii jedného člena dyadického vzťahu na úkor druhého,
ktorý sa prejavuje submisívne. Dominanciu možno rozlíšiť na non-agonistickú a agonistickú. Non-
agonistická dominancia sa odvodzuje výhradne od privilegovaného postavenia, kým agonistická
1
dominancia sa zakladá na takých atribútoch, ako je napríklad reprodukčný status (napr. včelia
kráľovná) alebo fyzická agresia (Drews 1993).
Podobne sa agonistické správanie operacionalizuje vo výskumoch sociálnej dominancie detí
predškolského veku, kde ho definujeme ako správanie pozostávajúce z (1.) agresívneho správania
(inak povedané správania, ktorého následkom je zranenie alebo útek dieťaťa, voči ktorému je
nasmerované; napr. napadnutie, hrozba), z (2.) bojazlivého správania (prejav takého správania
dieťaťa, voči ktorému agresia smeruje a ktorého dôsledkom je redukcia fyzického poškodenia alebo
ohrozenia; napr. útek, podriadený postoj), (3.) z defenzívneho správania (také správanie dieťaťa,
ktoré bráni agresorovi v ukončení útoku, resp. správanie bez prejavov odvetného útoku, úteku alebo
submisie; napr. odvetná hrozba). Dôležitou subkategóriou agonistického správania je tzv.
„kváziagonistické“ správanie, nazývané aj ako „rough-and-tumble play“ [hra na bitku – preklad
autorky] (McGrew 1972). Za kváziagonistické správanie pokladajú Harlow a Harlow (1965)
posledné zo štyroch štádií sociálnej kontaktnej hry, ktorú pozorovali u makakov rhesus (reflexné
štádium, objavovacie štádium, štádium interaktívnej hry a štádium agresívnej hry). V druhom roku
života, rok pred pohlavnou dospelosťou, keď dochádza k formovaniu sociálneho statusu, je
pozorovateľný enormný nárast agresívnej hry. Dovtedy jemnú hru na bitku nahradí fyzický kontakt,
obsahujúci prvky, ktoré môžu byť fyzicky bolestivé. Hoci má opätovné hryzenie za následok
výkriky úzkosti a bolesti, málokedy dochádza k skutočným zraneniam. Vďaka takýmto stratégiám
dochádza k stabilnému upevneniu vlastnej pozície v rámci skupiny.
Cieľom príspevku je demonštrovať na príklade čiastkových výsledkov prebiehajúceho výskumu,
ako možno SNA využiť vo výskume agonistického správania detí. Na tomto mieste sa obmedzíme
na uvedenie tohto pojmu tak, ako sa používa v etológii a vo výskumoch predškolských detí.
Výskum má interdisciplinárny charakter, kombinuje metódy etnografického zúčastneného
pozorovania, antropológie a etológie.

Súbor a metódy
Na základnej úrovni pozostáva sociálna sieť z uzlov (vrcholov) a z hrán (väzieb) medzi nimi.
Takéto zobrazenie nazývame sociogram (Boissevain 1974, Scott 2000). Uzly zvyčajne zastupujú
hlavných aktérov, hrany medzi nimi reprezentujú rôzne vzťahy, pričom môže ísť o pozitívne aj
negatívne vzťahy. Dôležitou charakteristikou sociogramov je tzv. orientácia, resp. otázka, či záleží
na smere hrany medzi dvomi uzlami. V neorientovaných sociogramoch sa predpokladá, že vzťah
medzi jedincami je symetrický (napr. A je priateľom B a zároveň B je priateľom A).
V orientovaných sociogramoch väzby nie sú symetrické (napr. A dominuje nad B); orientáciu
väzby vyznačujeme šípkami na konci hrán (O’Malley a Marsden 2008).
Medzi významné štrukturálne kritéria patria podľa Boissevaina (1974) veľkosť sociálnej
skupiny, hustota alebo prepojenosť a miery centrality.
Najdôležitejším štrukturálnym kritériom sociálnej siete je jej veľkosť, teda počet všetkých
pozorovaných väzieb v sieti. Ostatné miery sú odvodené od pozorovaného počtu väzieb (Boissevain
1974). Hustota je podiel väzieb v grafe. Vypočíta sa ako podiel existujúcich a možných väzieb
(Boissevain 1974). Pohybuje sa v rozmedzí od 0 po 1 a podáva nám informáciu, koľko percent
zo všetkých potencionálnych vzťahov je prítomných (Wasserman a Faust 1994). Veľmi dôležitá je
miera centrality uzla, alebo jednoducho centralita, ktorá reflektuje dôležitosť jednotlivca
v sociálnej sieti (Boissevain 1974). Najjednoduchšou mierou centrality je stupeň uzla (degree
centrality alebo iba degree), ktorý vyjadruje počet priamych väzieb uzla s ďalšími uzlami
(O’Malley a Marsden 2008). Deti s vysokým stupňom uzla majú agonistické interakcie s veľkým
počtom iných detí. Pri orientovanom grafe, ktorý zachytáva, kto je iniciátorom a kto prijímateľom
agresie, je nutné rozlišovať medzi vnútorným a vonkajším stupňom centrality uzla (Newman
2010). Vysoká hodnota vnútornej centrality uzla znamená, že na dieťa útočí veľa ďalších detí, kým
vyššia hodnota vonkajšej centrality uzla signalizuje, že dieťa, naopak, útočí na veľké množstvo
iných detí. Ďalšou vlastnosťou väzieb, ktorá sa zvyčajne berie do úvahy, je jej váha. Neváhované
2
väzby (binárne) zachytávajú prítomnosť väzby medzi jednotlivcami v sieti (daný vzťah buď je,
alebo nie je prítomný). Na základe prítomnosti väzby môžeme určiť, s koľkými jednotlivcami
vstupuje dieťa do vzájomných zápasov. Naopak, váhované väzby vyjadrujú frekvenciu súbojov
medzi dvoma jednotlivcami presnou číselnou hodnotou (váhou), resp. graficky hrúbkou spojovacej
čiary (Makgon, McCowan a Mench 2012).
Ako sme uviedli vyššie, tieto kritéria majú význam pre malé, ohraničené skupiny. Sú teda
vhodné na výskum malých uzavretých sociálnych skupín, akými sú napríklad školské triedy, čo je
náš prípad. Skúmanú výskumnú vzorku tvorilo 20 predškolských detí (z toho 10 chlapcov) v obci
na západnom Slovensku, ktorá má 3 302 obyvateľov. Priemerný vek detí bol 5,1 roka.
Hlavnou metódou zberu dát bolo etnografické zúčastnené pozorovanie, s použitím výberových
a záznamových pravidiel využívaných v etológii (pôvodne Altmann 1974, Donát 1999). Výberové
pravidlá zahŕňali výber zameraný na správanie (angl. behaviour sampling), konkrétne záznam
každého výskytu určitého správania prezentovaného jednotlivými členmi pozorovanej skupiny
(Donát 1999). V našom výskume išlo o prejavy agonistického správania. Zo záznamových pravidiel
sme uplatnili typ kontinuálneho záznamu (angl. continuous recording; používaný je aj pojem
kompletný/sekvenčný záznam; Donát 1999). V prípade takéhoto záznamu sa začína zápis na
začiatku pozorovanej (viditeľnej) sekvencie interakcií, počas nami zvolenej doby pozorovania, keď
pozorovateľ/pozorovateľka zaznamenáva všetky behaviorálne prejavy, ktoré sa počas sekvencie
dejú, a to v poradí ich výskytu. Zápis sekvencie pokračuje, až kým nepríde k jej prerušeniu alebo
ukončeniu (Altmann 1974).
V realizovanom výskume sme za úspešnú dominanciu považovali taký prejav, keď pozorované
dieťa dominovalo nad iným, pričom táto dominancia sa prejavila ihneď. Dieťa, nad ktorým sa
realizoval dominantný prejav, nekládlo odpor a zámeru dominujúceho sa ihneď podriadilo.
Konkrétne išlo o systematický záznam interakcií vo formáte dátum/čas/víťaz/porazený.
Do primárnej analýzy dát vstupovali len úspešné dominantné prejavy. Ak „agresor“ zvíťazil vďaka
podriadeniu sa druhej strany, jeho výhra sa kódovala pridelením jedného bodu „agresorovi“ a nula
bodov „obeti“. Ak však jedno dieťa niečo prikázalo druhému, no druhé sa bránilo, tak bod sa
nepripísal ani jednému dieťaťu, a to bez ohľadu na to, či svoju pozíciu obhájilo, alebo nie. Záznam
dopĺňali kontextuálne aspekty, vychádzajúc z metodológie, ktorú opisuje McGrew (1972), napr.
spoločnosť iných detí, oddelenie od skupiny, trvanie interakcie, zapojenie iného dieťaťa, učiteľky
atď. Za začiatok agonistickej interakcie sme pokladali taký prejav behaviorálnej dominancie
jedného dieťaťa nad iným, ktorý trval dlhšie ako jednu sekundu. Takéto prejavy zahŕňali boje
o pozornosť alebo o určitý objekt, fyzickú a relačnú agresivitu, príkazy/inštrukcie, vedenie aktivít,
napomenutia, atď. Agonistická interakcia sa končila submisívnym prejavom dieťaťa, napr.
prejavom úcty, uposlúchnutím príkazu, odovzdaním objektu agresorovi, atď.
V rámci analyzovanej fázy výskumu (október 2014 až jún 2015) sa dajú situácie, v ktorých sa
tieto akty prejavili, rozdeliť do viacerých typov: (a) spontánne skupinové rozhovory realizované
pozorovateľkou, (b) spontánne skupinové rozhovory medzi deťmi (prideľovanie slova, prerušovanie
reči, vedenie diskusie, presviedčanie), (c) detské hry (vytváranie pravidiel hry, koordinácia
a organizácia hry, prideľovanie rol), (d) rôzne detské spory (spor o hračky, žalovanie, určovanie
poradia pri rôznych aktivitách), a napokon (e) fyzické prejavy dominancie (údery, fyzické
zamedzenie vstupu na nejaké miesto). Ako príklad správania kódovaného ako úspešná dominancia
uvádzame koordináciu a organizáciu hry: skupina detí sa hrala na dvore naháňačku. O tom, kto
a koho bude naháňať, rozhodoval jeden chlapec, ktorý prikázal inému chlapcovi, aby naháňal. Ten
ho poslúchol a začal skupinu naháňať.
Sledovaniu výlučne agonistického správania medzi deťmi v triede sme venovali 55 dní počas
deviatich mesiacov (priemerne šesť dní mesačne), teda približne 130 hodín čistého času. Všetky
agonistické interakcie zaznamenávala a analyzovala jediná výskumníčka.
Štúdia vychádza z pozorovanej matice „výhier“ v dyadických agonistických interakciách, kde
políčka predstavujú početnosti, koľkokrát daný jednotlivec (riadky) vyhral v agonistickej interakcii
3
nad ostatnými členmi skupiny (stĺpce). Všetky analýzy prebehli v štatistickom prostredí R (verzia
0.99.892; CRAN, 2016). Funkcie na analýzu sociálnych sietí, ktoré sme použili, obsahuje knižnica
igraph.

Výsledky a diskusia
Na základe realizovanej analýzy dát v programe R sme zistili, že veľkosť sociálnej siete
v skúmanej skupine je 1 384, čo je množstvo všetkých agonistických zápasov, teda počet všetkých
interakcií, ktoré sa zaznamenali. Počet hrán (obojsmerných vzťahov) je 248, množstvo
potencionálnych možných vzťahov je 380 (20 x 19). Hustota siete je 0,65, čo predstavuje
percentuálnu hodnotu vzťahov, ktoré sa pozorovali zo všetkých potencionálnych možných
vzuťahov. Z výsledkov analýzy je zrejmé, že čím je u detí vyšší stupeň centrality, tým viac
agonistických súbojov medzi nimi prebieha na dyadickej úrovni. Ako vidieť v tab. 1, dieťa „o“
zaujíma centrálnu pozíciu v sociálnej sieti, lebo má najvyšší váhovaný stupeň centrality.

Tab.1: Binárne (neváhované) a váhované parametre centrality uzla vypočítané pre každé dieťa
(veľkosť siete 1384, hustota siete  = 0,6526)
Table 1: Binary (unweighted) and weighted centrality parameters calculated for each child (size
1,384, density =0.6526)
Stupeň Vnútorný stupeň Vonkajší stupeň centrality
centrality uzla centrality uzla uzla
Kód Neváhované: Váhované: Neváhované: Váhované: Neváhované: Váhované:
dieťaťa počet počet počet počet počet počet
súperov zápasov útočníkov prehraných napadnutých vyhratých
zápasov súperov zápasov
a 10 27 8 15 8 12
b 15 133 14 105 9 28
c 16 160 12 99 15 61
d 12 52 10 40 7 12
e 15 170 13 77 15 93
f 11 55 11 42 4 13
g 13 68 10 30 10 38
h 15 215 12 91 15 124
i 15 113 13 64 13 49
j 17 255 10 119 17 136
k 17 131 17 65 16 66
l 13 100 11 53 13 47
m 14 88 10 58 12 30
n 14 123 13 38 8 85
o 19 339 13 98 18 241
p 18 258 16 119 18 139
r 15 85 14 40 13 45
s 17 95 17 68 8 27
t 17 199 11 95 16 104
u 15 102 13 68 13 34

Napriek pomerne vysokému stupňu vnútornej centrality má dieťa „o“ zároveň najvyšší stupeň
vonkajšej centrality. To znamená, že síce ostatní naň útočia pomerne často, ale ono samo víťazí
vo viac než dvojnásobku súbojov (obr. 1). Podobne je na tom aj dieťa „j“. Dieťa „p“ má druhú
najvyššiu mieru centrality, na základe čoho možno tvrdiť, že ohrozuje postavenie dieťaťa „o“.
4
Ostatné deti naň útočia ešte o čosi viac ako na dieťa „o“, no darí sa mu vyhrávať približne
v rovnakom množstve zápasov ako prehrávať, i keď v počte víťazstiev je druhé.

Obr. 1: Sociogram dyadických agonistických interakcií. Každý uzol reprezentuje jednotlivca
a každé spojenie pomocou čiary agonistickú interakciu. Frekvenciu interakcií medzi dvoma
oponentmi znázorňujú hrúbky čiar.
Fig. 1: The sociogram of dyadic agonistic interactions. Each node represents an individual and
each link represents an agonistic interaction. The frequencies of the interactions between two
opponents are illustrated as the thickness of the connection.

Otázkou je, nakoľko sú výsledky analýzy štatisticky významné. Ďalšou otázkou, ktorú
potrebujeme zodpovedať, je, či má na množstvo prehratých alebo vyhratých zápasov vplyv členstvo
v alianciách alebo koalíciách. Získať odpovede na tieto otázky je náplňou ďalšej etapy nášho
výskumu. Podobne nemožno ignorovať skutočnosť, že rovnako ako pri iných metódach evaluácie
sociálneho správania a sociálnych štruktúr, aj SNA má svoje metodologické obmedzenia. Po prvé,
dá sa namietať, že pri veľmi malých skupinách dosiahneme pomocou základných matematických
operácii rovnaké výsledky. Iná situácia môže nastať pri veľkých skupinách alebo pri zoskupeniach,
ktoré majú krátkodobé trvanie: nemusíme mať k dispozícii dostatočné množstvo relevantných dát
a tak nemá použitie SNA zmysel. Na druhej strane sa jej využitie ukazuje užitočné aj v prípade
menších skupín, najmä vtedy, keď disponujeme veľkým objemom dát a ak skupinu sledujeme
dlhodobo. Po druhé, bolo by vhodné zvážiť participáciu väčšieho počtu pozorovateľov, následne
určiť ich zhodu a získané hodnoty spriemerovať. Znížila by sa tým subjektivnosť hodnotenia.

Záver
Čiastočné výsledky výskumu s využitím SNA ukazujú, že existuje závislosť medzi váhovaným
stupňom centrality uzla a váhovaným vonkajším a vnútorným stupňom centrality uzla. Dá sa teda
tvrdiť, že deti, ktoré v skupine zastávajú centrálne postavenie, musia nielen realizovať oveľa viac
zápasov ako ich vrstovníci, ale aj udržiavať počet vyhratých a prehratých zápasov
v približne rovnakom pomere. To je nesmierne kognitívne náročné: takéto deti musia mať prehľad
5