Table Of ContentPublikácia vychádza s finančnou podporou
Fondu na podporu kultúry národnostných menšín 2018
Godlová Erika – PhDr. Mojžišová Kristína, PhD. – Ing. Mgr. Radičová Gabriela:
UČEBNICA RÓMSKEHO JAZYKA PRE NOVINÁROV
Editor: PhDr. Kristína Mojžišová, PhD.
Recenzent: Eva Danišová
Vydávateľ: RTVS
Náklad: 100 kusov
Tlač: freelance studio, s. r. o.
ISBN 978–80–973001–2–8
NEPREDAJNÉ
POD POKRIEVKOU
NÁRODNOSTNÉHO
VYSIELANIA...
3
4
Predstavy nezaintresovaných poslucháčov či divákov o národnostnom vysielaní sú
zvyčajne zjednodušené v tom, že národnostné vysielanie vnímajú ako obyčajný preklad
konkrétnych obsahov do menšinového jazyka. Je to však pohľad, ktorý by sme mohli
označiť za „pohľad bieleho muža“1 na svet okolo seba. Vo vysielaní pre menšiny sa totiž
nevyhnutne odráža celý komplex otázok spojených s postavením menšín a ich podiele
na moci v spoločnosti. O tom, že práve postavenie národnostných menšín je kľúčovou
politickou témou tiahnucou sa celých 20. storočím, asi nie je potrebné diskutovať. Dis-
kusiu si vyžaduje skôr spôsob, akým sú ich práva uplatňované v spoločnosti, ako sa
v priebehu času mení prístup k nim a nakoľko sú v tom-ktorom geopolitickom priestore
rešpektované. Nie nadarmo je totiž postavenie menšín považované za lakmusový papie-
rik demokracie.
Prístup príslušníkov menšín k informáciám a právo šíriť myšlienky vo vlastnom
jazyku je v podmienkach Slovenskej republiky garantované Ústavou a zabezpečované
dvojakým spôsobom. V prvom rade prostredníctvom grantového systému, v súčasnos-
ti prostredníctvom Fondu na podporu kultúry národnostných menšín,2 v rámci ktorého
získavajú finančné dotácie aj menšinové médiá a prostredníctvom vysielania verejno-
právneho vysielateľa, čo je v podmienkach SR v súčasnosti Rozhlas a televízia Slovenska
(ďalej len RTVS).
Úlohy verejného vysielateľa v oblasti vysielania pre menšiny upravuje v súčasnos-
ti Zákon č. 532 Z.z. o RTVS a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 532/2010 Z.z.“) z 15. decembra 2010.3 Zákon v § 3, ods. 3,
písm. c) a d) k programovej službe RTVS uvádza, že programy RTVS „rozvíjajú kultúrnu
identitu obyvateľov Slovenskej republiky bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, ja-
zyk, vek, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod,
príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie tak,
aby tieto programy odrážali rozmanitosť názorov, politických, náboženských, filozofic-
kých a umeleckých smerov a aby podporovali rozvoj vedomostnej spoločnosti, utvárajú
podmienky na spoločenskú dohodu vo veciach verejných s cieľom posilniť vzájomné po-
rozumenie, toleranciu a podporovať súdržnosť rozmanitej spoločnosti.”
V § 5, ods. 1, písm. b) zákon ustanovuje povinnosť RTVS zabezpečiť vysielanie naj-
menej štyroch rozhlasových programových služieb, z ktorých jedna je určená na vysie-
lanie obsahovo a regionálne vyvážených programov v jazykoch národnostných menšín
a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky a ods. 1 písm. g) vysielanie
obsahovo a regionálne vyvážených programov v jazykoch národnostných menšín a et-
nických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky v časovom rozsahu zodpoveda-
1 t.j. pohľad z pozície nadradenosti voči menšine
2 Viac informácií na www.kultminor.sk
3 Pred vznikom RTVS to bol zákon 16/2004 Z.z. zo 4. decembra 2003 o Slovenskej televízii, § 5, ods. (1), § 7.
písm. a, § 9. odst. 2 t.z., a zákon č. 619/2003 Z.z. zo 4. decembra 2003 o Slovenskom rozhlase, § 5, odst.
(1), § 7. písm. a, § 9. odst. 2 t.z.
5
júcom národnostnému a etnickému zloženiu obyvateľstva Slovenskej republiky. Dodr-
žiavanie práv menšín vrátane práva na šírenie informácií v jazykoch menšín pravidelne
monitoruje Rada Európy v rámci monitoringu napĺňania ustanovení Rámcového doho-
voru na ochranu národnostných menšín4. Svoje zistenia publikuje vo forme hodnotiacich
správ.5
Vysielanie RTVS je na rozdiel od národnostných médií, ktoré fungujú v rámci
grantového systému, viazané citovaným zákonom a príslušnými internými predpismi.
Tie garantujú, že vysielanie bude plniť úlohy verejnej služby a zároveň bude zodpovedať
tak potrebám menšiny, ako aj celej spoločnosti. Prelínajú sa v ňom teda viaceré funk-
cie a princípy, ktorých cieľom je poskytovať vyvážané informácie v jazyku národnostnej
menšiny.
Zladiť požiadavku budovania identity menšín na jednej strane a podporovať pro-
cesy integrácie menšín v spoločnosti si vyžaduje osobitnú dramaturgiu a koncepčný
prístup k obsahu vysielania. Osobitne dôležitú pozornosť je v tomto kontexte potrebné
venovať aj jazyku menšín.
V rámci vysielania Redakcie národnostného vysielania Rádia Patria, štúdio Koši-
ce, zabezpečujeme vysielanie pre šesť národnostných menšín: nemeckú, poľskú, českú,
ukrajinskú, rómsku a rusínsku. Z pohľadu jazyka ich môžeme rozdeliť do dvoch skupín.
V tej prvej sú jazyky (menšiny), ktoré majú svoju históriu a sú štátnymi jazkymi iných
krajín, takže podmienky ich rozvoja sú priaznivé a existujú aj podmienky vzdelávania sa
v týchto jazykoch. Ide o jazyky: poľský, český, nemecký a ukrajinský. Vysielanie v týchto
jazykoch teda prioritne nerieši jazyk. Iné postavenie majú jazyk rómsky a rusínsky. Ide
o jazyky menšín, ktoré v uplynulých desaťročiach (storočiach) nemali podmienky na roz-
voj, resp. boli priamo likvidované rôznymi politickými tlakmi. Obidva jazyky sa začali roz-
víjať ako oficiálne uznané jazyky v podmienkach Slovenskej republiky až po roku 1989.
A hoci sa vytvárajú inštitucionálne podmienky ich začleňovania do spoločnosti, je to stále
proces, ktorý je v počiatkoch. A preto aj v rámci národnostného vysielania je potrebné
riešiť ich používanie vo vysielaní. Problémom je predovšetkým chýbajúce národnostné
školstvo a tiež iné/ďalšie možnosti štúdia týchto jazykov, ktoré by umožnili redaktorom
a spolupracovníkom Redakcie národnostného vysielania doplniť si príslušné znalosti zo
štandardizovaného jazyka. V procese výroby, ktorá má ambíciu byť maximálne aktuálna
a odrážať dianie v spoločnosti, totiž nie je priestor na viacnásobnú kontrolu jazyka a prí-
padné korekcie.
4 V Štrasburgu bol otvorený na podpis 1. februára 1995. Na Slovensku nadobudol platnosť 1. februára 1998.
Publikovaný bol v Zb. Zákonov SR pod číslom 160/1998 Z.z.
5 Doposiaľ boli zverejnené štyri hodnotiace správy: Prvá implementačná správa bola predložená v máji
1999, Druhá hodnotiaca správa bola prijatá v roku 2006, Tretia hodnotiaca správa bola prijatá v roku 2010
a štvrtá v roku 2014. Sú dostupné na stránke MZV SR v sekcii zahraničná politika.
6
V súvislosti s vysielaním pre rómsku národnostnú menšinu sa vynára aj potreba
odpovedať na ďalšiu otázku: je rómsky jazyk jediným jazykom, v ktorom sa má realizo-
vať vysielanie pre Rómov? Položená otázka je plne legitímna, keďže v ostatnom sčítaní
obyvateľstva v roku 2011 sa prihlásilo k rómskej menšine iba 105 738 obyvateľov, pri-
čom materinský jazyk rómsky si v citovanom cenze uviedlo 122 518 obyvateľov (2,3 %
podiel na počte obyvateľov Slovenska), čo je v porovnaní s Atlasom rómskych komunít
len zhruba štvrtina.6 Už na prvý pohľad je teda zrejmé, že menšinový jazyk nie je jediným
komunikačným jazykom rómskej menšiny.
Práve zváženie hore uvedených údajov ako aj rešpektovanie dokumentu Zobrazo-
vanie Rómov v rámci národnostného vysielania v RTVS, ktorý zobrala na vedomie Rada
RTVS v marci 2017, nás viedlo k využívaniu dvoch jazykov vo vysielaní pre Rómov: róm-
skeho a slovenského.7
Rómsky jazyk v súčasnosti predstavuje cca štvrtinu vysielacieho času, i keď na-
šou snahou je tento percentuálny podiel stále zvyšovať. Tu sa však musíme pozastaviť
pri inom probléme: pri nedostatku mladých ľudí z prostredia rómskych komunít, ktorí by
mali na jednej strane predpoklady na televíznu a rozhlasovú prácu vo verejnoprávnom
médiu a zároveň by boli schopní pracovať v rómskom jazyku. Teda – aby ho ovládali na
úrovni štandardizovaného jazyka.
Od roku 2015 sa v Redakcii národnostného vysielania Rádia Patria, štúdio Košice,
cielene zameriavame na zvýšenie kvality rómskeho vysielania v RTVS. Táto snaha sa
prejavila vo viacerých výstupoch:
1. Príprava a schválenie dokumentu Zobrazovanie Rómov vo vysielaní RTVS (Rada
RTVS dokument zobrala na vedomie 17.3.2017), ktorý umožňuje koncepčný prístup
k riešeniu vysielania pre rómsku národnostnú menšinu tak v podmienkach rozhlasu
ako aj televízie.
2. Postupné rozširovanie rozsahu vysielania pre Rómov. Ten sa postupne zvýšil zo 6000
minút v roku 2015 na 9560 v roku 2018 (v premiérach) a na plánovaných takmer
12 000 v roku 2019, čo je navýšenie o 100%. Ide nielen o zaradzovanie nových relácií
do vysielacej štruktúry, ale aj o skvalitňovanie spravodajstva, ktoré dlhodobo bolo
dodávateľmi poskytované na nedostatočnej úrovni.
3. Budovanie rómskej redakcie v rámci NEV, t.j. prijímanie Rómov ako interných redak-
torov a súčasne rozširovanie siete externých spolupracovníkov redakcie.
6 Atlas rómskych komunít z roku 2004 identifikoval na Slovensku 402 840 Rómov, t.j 7,45% podiel na počte
obyvateľov Slovenska.
7 Toto rozhodnutie je plne v súlade aj s Treťou správou o implementácii Rámcového dohovoru na ochra-
nu práv národnostných menšín v SR z roku 2010, ktorá uvádza napr. že väčšiu podporu by mali dostať
rómske médiá, aby mali možnosť zabezpečiť dostatok kvalifikovaných rómskych novinárov ovládajúcich
spisovný rómsky jazyk. Správa ocenila tiež dvojjazyčné vysielanie niektorých médií, čo podľa Poradného
výboru prispieva k zvyšovaniu povedomia o menšinových kultúrach.
7
4. Vytváranie podmienok na vzdelávanie interných a externých redaktorov rómskeho
vysielania s dôrazom na získavanie vedomostí a zručností pri komunikácii v róm-
skom jazyku.
Už sme sa zmienili o tom, že možnosti vzdelávania sa mladých Rómov v róm-
skom jazyku sú minimálne, a teda aj možnosti redakcie získať spolupracovníkov, ktorí by
mali dostatok zručnosti komunikovať v spisovnom rómskom jazyku. To je jedna z naj-
väčších bariér rozširovania percentuálneho podielu rómskeho jazyka vo vysielaní RTVS.
Vďaka podpore vedenia RTVS a Fondu na podporu kultúrny národnostných menšín sme
mohli od roku 2017 zorganizovať niekoľko workshopov, v rámci ktorých sa realizovali aj
školy rómskeho jazyka. Cieľom týchto (víkendových) škôl bolo zvyšovať odborné vedo-
mosti účastníkov o rómskom jazyku a súčasne zlepšovať ich komunikačné schopnosti
v tomto jazyku. Pri organizovaní uvedených stretnutí sme narážali na nedostatok lite-
ratúry, s ktorou by sme mohli pracovať, a tiež na nedostatok lektorov, ktorí by spĺňa-
li požiadavky redakcie. A tak vznikla myšlienka – pripraviť vlastnú publikáciu, ktorá by
bola pomocníkom pre záujemcov o prácu v rómskych médiách, teda rómskych médiách,
v ktorých sa používa aj rómsky jazyk.
Projekt Rómsky jazyk pre novinárov je prvým svojho druhu v Európe. Keďže do-
posiaľ sa nikto nepokúsil o vydanie takejto publikácie, museli sme od začiatku riešiť aj
to, čo bude obsahom učebnice. Vychádzali sme pritom zo skúseností z praktických škôl
rómskeho jazyka realizovaných v uplynulých rokoch.
Čo teda nájdete v publikácii, ktorú práve držíte v rukách? Ako sme postupovali pri
jej zostavovaní?
V prvom rade sme do publikácie zaradili kapitolu Gramatika rómskeho jazyka. Jej
autorkou je Mgr. Ing. Gabriela Radičová, riaditeľka Súkromného hudobného a dramatic-
kého konzervatória v Rimavskej Sobote, dlhoročná učiteľka rómskeho jazyka. Kapito-
la poskytuje základný prehľad gramatiky, keďže učebníc, ktoré by naši spolupracovníci
mohli využívať, je akútny nedostatok. Kapitola by mala umožniť tým, ktorí ovládajú róm-
sky jazyk na komunikačnej úrovni (väčšinou ako jeden z dialektov rómčiny na Sloven-
sku), preniknúť aj do princípov skladby rómskeho jazyka a zvýšiť úroveň jeho ovládania
aj po gramatickej stránke.
Druhá kapitola je venovaná špecifikám prekladu do a z rómskeho jazyka. Jej au-
torkou je Erika Godlová, dlhoročná tlmočníčka a prekladateľka z rómskeho a do róm-
skeho jazyka na medzinárodnej úrovni. V tejto kapitole ponúkame našim spolupracov-
níkom základné teoretické poznatky o prekladaní so zameraním na tvorbu neologizmov.
Vyplýva to zo skutočnosti, že rómčina, keďže bola dlhé roky len ´domácim jazykom´,
potrebuje pre mnohé pojmy z každodenného života tvoriť nové slová. Našim cieľom je,
8
aby táto tvorba bola systematická a aby používanie novotvarov zároveň prostredníctvom
vysielania umožnilo tieto novotvary zavádzať do jazyka a tak zvyšovať úroveň ovládania
jazyka aj u našich poslucháčov a divákov.
Tretia kapitola prináša praktické ukážky prekladov so zameraním na spravodaj-
ské texty. Texty, ktoré sme vybrali ako ukážky, boli preložené do rómskeho jazyka na-
šimi spolupracovníkmi, u ktorých úroveň ovládania jazyka je na rôznom stupni, preto
nájdete pri jednotlivých textoch aj komentáre, ktoré upozorňujú na chyby v realizovaných
prekladoch. Predpokladáme, že možnosť porovnania rozličných spôsobov prekladu spo-
lu s odborným komentárom umožní tým, ktorí budú s našou učebnicou pracovať, zlepšiť
si svoje praktické zručnosti v prekladaní.8
Štvrtá kapitola obsahuje preklady najčastejších pojmov, ktoré si rómčina využí-
vaná vo verejnom priestore potrebuje osvojiť. Vzhľadom k tomu, že v predchádzajúcich
mesiacoch vznikli dva odborné terminologické slovníky slovensko-rómsky resp. čes-
ko-rómsky, zvolili sme len uvedenie tých pojmov, ktoré sa najčastejšie vyskytujú v spra-
vodajských textoch a ktoré je potrebné ustáliť. Iné pojmy si môžu záujemcovia i naši
spolupracovníci overiť v už existujúcich slovníkoch, ktoré sú dostupné aj on-line.9
Piata kapitola pod názvom Rómovia v historickom kontexte poskytuje základný
prehľad histórie Rómov s dôrazom na ich aktívny podiel pri tvorbe dejín, na ich občian-
ske aktivity smerujúce k posilneniu komunity a Rómov ako národa. Kapitola zahŕňa
nielen proces budovania rómskej národnej identity, ale upozorňuje aj na modernizačné
procesy, ktoré so sebou priniesli okrem iného aj dôraz na život jednotlivca. Sú spojené
bezprostredne s emancipačnými snahami aj vo vzťahu k niektorým vylúčeným skupi-
nám, pričom táto emancipácia má čisto pragmatický charakter. Ich výsledkom je rozpad
kolektívnych identít, čo v konečnom dôsledku prinieslo vznik rôznych foriem nových mo-
derných identít často v rámci jednej bývalej predmodernej identity. Tomuto procesu sa
neubránili ani Rómovia. Poznanie procesov premeny (modernizácie) identity je dôležité
z pohľadu verejnoprávneho vysielateľa práve preto, že verejná služba a v jej rámci funk-
cie a princípy vysielania pre Rómov musia nevyhnutne smerovať k budovaniu občianskej
spoločnosti. To si vyžaduje v istom zmysle oslobodenie od predmoderného esenciálne-
ho pohľadu na identitu a pochopenie aktuálnych procesov budovania identít, ktoré sa
nevyhýbajú ani Rómom, keďže sú dané technologickým pokrokom i zvyšovaním úlohy
globálnych ekonomických vplyvov pri fungovaní spoločnosti.
8 Hovoríme stále o prekladaní, pretože naši spolupracovníci prioritne pracujú s jazykom slovenským ako
východiskovým. Obsahom prekladov sú totiž správy z domova i zo sveta spracované podľa agentúr a den-
nej tlače.
9 Slovník rómskych neologizmov, ktorý vypracovala Katedra stredoeurópskych štúdií Karlovej univerzity
v Prahe, sa nachádza na webe on line: http://www.romistika.eu/?c_id=473, terminologický slovník vypra-
covaný Úradom splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny je možné stiahnuť on-line na linku:
https://www.narodnostnemensiny.gov.sk//odborne-terminologicke-slovniky-v-jazykoch-narodnost-
nych-mensin/
9
Milé priateľky, milí priatelia rómskeho vysielania v RTVS, milé spolupracovníčky,
spolupracovníci a všetci, ktorí sa nejakým spôsobom podieľate na jeho tvorbe. Držíte
v rukách unikátnu učebnicu, aká nemá obdoby v európskom priestore. Je nesmierne
cenné, že vzniká na pôde verejnoprávneho vysielateľa – teda RTVS -, ktorý má vo verej-
nom priestore silné postavenie a schopnosť tvoriť rómsku žurnalistiku na vysokej úrov-
ni. Je chvályhodné, že sa tomuto svojmu poslaniu nevyhýba. Práve naopak.
Ako autori predkladanej učebnice sme si vedomí, že ako ‚pionieri‘ v tejto práci
prinášame texty, ktoré sa nám v doterajšej praxi ukázali ako potrebné pri budovaní róm-
skeho vysielania. Samozrejme, počítame s tým, že budú zo strany verejnosti aj pripo-
mienky, vychádzajúce z každodenného života (teda nielen mediálneho priestoru).10 Verí-
me, že v budúcnosti bude priestor urobiť v tomto texte korektúry a pokračovať v začatom
diele. Nateraz Vám všetkým želáme, aby sa stala dobrým pomocníkom na našej spo-
ločnej ceste nielen pri posilňovaní žurnalistiky v rómskom jazyku, ale tiež pri budovaní
tolerantnej spoločnosti.
PhDr. Kristína Mojžišová, PhD.
Šéfredaktorka Redakcie národnostného vysielania Rádia Patria, štúdio Košice
a dramaturgička televízneho rómskeho národnostného magazínu Sam khere
editorka publikácie
10 Svoje pripomienky môžete adresovať na emailovú adresu: [email protected]
10
